Láska v utajení ✔

ôsma kapitola

Ako prvé sme mali na večeru pizzu. Jedla som pizzu pomaly, ako sa len dalo. Vtedy, keď som odložila kus pizze na tanier, pod stolom sa niečia noha dotkla tej mojej. Bola to Benova noha. Pozrela som sa naňho a on na mňa žmurkol, potom si odpil z vína a počúval svojho otca, ktorý rozprával o svojej práci. Pán Peterson bol taký istý typ ako môj otec, rozprával sa o práci pri večeri, možno aj pri raňajkách a obede.

Reči môjho otca ma nikdy nezaujímali, preto som ako vždy čo najrýchlejšie zjedla svoju porciu, poďakovala a odišla do mojej izby. Niekedy to prešlo do extrémov, keď som chcela odísť, ale otec po mne začal hulákať ako si dovoľujem odísť od stolu. Preto som sa dusila doma, ale na ten zajtrajší festival som sa nadmerne tešila a nevedela sa ho dočkať.

Konečne so seba vypustím dušu a srdce medzi tancujúci mladý dav. Večera sa po hodine, konečne, ukončila. Preto som sa pobrala s Ethanom hore do jeho izby. Vošli sme do izby a dvere za nami sa zatvorili. V jeho izbe som sa teraz necítila až tak príjemné.

Otočila som sa k nemu a on sa opieral o rám dverí, ktoré viedli do šatníka. Mal na sebe len džínsy. Nemal na sebe žiadne tričko. Dobre, priznávam, že jeho nahá hruď ma rozpálila a chcela som si s ním užiť noc. Ale nechcela som márniť moju nevinnosť na niekom, ktorého som nepoznala.

Ani Bena som nepoznala, ale cítila som sa pri ňom uvoľnené a príjemné. Preglgla som hrču v hrdle a otvorila som ústa.

,,Nebudem spať v tvojej izbe, ani vedľa teba. Nemôžem spať v hosťovskej izbe zatiaľ, kým sa viac spoznáme?" navrhla som.

Jeho výraz sa nezmenil a upieral na mňa svoj sivo-modrý pohľad. Potom sa len nadýchol.

,,Dobre. Choď. Hosťovská izba je vedľa schodov, naľavo."

Prikývla som, podišla ku dverám a otvorila. Ešte raz som sa pozrela na Ethana, ale ten dávno bol v šatníku. Zatvorila som za sebou dvere, keď som vyšla von na chodbu. Kráčala som ku schodom, o ktorých mi hovoril Ethan.

Zastala som pri nich a vtedy, keď som chcela otvoriť dvere, sa za mnou ozval mužský šepot. Otočila som sa a videla vo dverách Bena, ktorý mal prekrížené ruky na hrudi a opieral sa ramenom o rám dverí. Pozoroval ma.

,,Prečo nie si so snúbencom?" zmätene sa opýtal.

,,Nechcem pri ňom spať. Veď ani ho nepoznám," odpovedala som.

,,Ethan je niekedy idiot. Ale priznávam, že má viac rozumu ako ja."

,,Nemyslím si. Ten rozkrok nebol len nehoda," zašepkala som k nemu. Nadvihol obočie a uškrnul sa.

,,Čo také ti chcel spraviť?" Vrátil zašepkanie.

,,Poviem ti to inokedy. Teraz som strašne unavená. Dobrú," popriala som mu. Usmial sa.

,,Dobrú noc, princezná."

Obrátila som sa mu chrbtom a vošla do izby, dvere som za sebou zatvorila. Povzdychla som si a zakrývala úsmev, ale nedalo sa to. Nazval ma princeznou. On bol prvý chlapec, ktorý ma tak oslovil a normálne sa bavil. Musela som to predýchať a splašené srdce upokojiť.

Nádych. Výdych. Nádych. Výdych.

Opakovala som dookola nádychy, ale srdce stále tak isto bilo. Zbláznila som sa? Tuším asi áno. Ale to ešte na sto percent neviem.
Nakoniec som sa odtiahla od dverí, na ktorých som bola nalepená a vykročila k posteli. Vyzliekla som oblečenie a ostala som v spodnom prádle.

Šupla som sa pod prikrývku a dala si ju až nad oči. Nebola mi zima, ale nebola som si istá, čo môžem očakávať od toho veľkého a luxusného domu. Prešlo asi niekoľko minút alebo hodín, ale stále spánok neprichádzal, preto ani neviem odkiaľ som zobrala telefón v ruke, ale napísala som správu Benovi. Potrebovala som ho viac spoznať a dúfala som, že som ho nezobudila.

Ahoj, vieš prísť do hosťovskej izby? Neviem zaspať. - napísala som mu esemesku. Jeho odpoveď mi prišla za dve minúty naspäť.

Hneď som tam. :) - odpísal.

Za pár sekúnd som započula zaklopanie na dvere a následne aj otvorenie. Všimla som si vysokú postavu, ktorá dvere potichu zatvorila. Musela som sa zachichotať. Postava sa ku mne obrátila a priblížila k posteli. Vtedy som uvidela len matné Benove črty a úsmev od ucha k uchu.

,,Nesmej sa a posuň sa," zašepkal.

Spravila som, ako si želal a presunula som sa na druhý bok postele. On zaliezol pod prikrývku a otočil sa ku mne bokom. Slabo som sa usmiala.

,,Som rada, že si prišiel. Naozaj neviem zaspať," zašepkala som do tmavej izby.

,,Nie si sama. Nie som tu zvyknutý spávať. Mám jednoizbový byt v meste, ale málokedy tam chodievam. Stáva sa to zriedkavo, keď sa musím upokojiť alebo vyrovnať vo svojej hlave všelijaké myšlienky, ktoré mi kade-tade lietajú."

,,Prečo?"

,,Robia mi s tým problém moji rodičia a samozrejme aj Ethan. Kvôli flákaniu a nechodievania do školy, som to ako-tak dal. Dokončil som strednú školu, ale vysokú nie. Rodičia sa za mňa hanbia a nechodia so mnou nikam." Ľahla som si na chrbát, pozrela som sa pred seba a otvorila ústa.

,,Otec sa od môjho narodenia o mňa staral a bol láskavý, ale keď som už mala pätnásť rokov a začala dospievať, jeho postoj sa zmenil a začal byť ku mne dosť prísny. Zakázal mi veľa vecí, ktoré som chcela prežiť za ten čas, čo som bola tínedžerka, ale nič z toho. Odvtedy som otca znenávidela."
Ben nič nepovedal, ale počula som ako dýchal. Ozval sa, až keď prešlo pár sekúnd.

,,Myslím si, že tie zásnuby sú naprd. Ste obaja mladí a máte veľa pred sebou. Od začiatku som s tým nesúhlasil. Strašne to urýchľujú a to sa mi nepáči. Holly, neber to v zlom, ale máš na lepšieho," povedal potichu. Otočila som hlavu na bok a pozrela naňho. Tiež sa na mňa pozeral, ale neusmieval sa.

,,Viem. Ale nemôžem s mojím otcom bojovať. To nechcem."

,,Ale mala by si ho od toho odhovoriť," odvetil.

,,Snažila som sa a nejde to. Musela som ho poslúchnuť, som jeho jediná dcéra." Nastalo medzi nami chvíľu ticho, než Ben to ticho neprelomil.

,,Holly?"

,,Hm?" ozvala som sa.

,,Môžem ťa pobozkať?" Rozbúchalo sa mi srdce.

,,Prečo?" nechápala som.

,,Chcem vedieť, či princezné chutia ako jahody."

Zachichotala som sa potichu. ,,Môžem?"

Neviem, či videl ako som prikývla, ale akoby to vedel, priblížil sa ku mne. Zatvorila som oči a čakala som na dotyk jeho pier na tých mojich. Po chvíľke sa naše pery stretli a zapadli do seba ako skladačka. Prešli tie dve minúty, keď sa naše pery od seba vzdialili a Ben sa slabo obtrel spodnou perou o tú moju a jemne do nej zubami zahryzol.

Trošičku to zaštípalo, ale zároveň ma to vzrušovalo. Odtiahol sa odo mňa a už som necítila jeho teplý dych na mojich perách. Otvorila som oči a uvidela ako sa na mňa zhora pozeral. Mal na tvári jemný a očarujúci úsmev.

,,Je to pravda. Princezné naozaj tak chutia," zašepkal.

Slabo som sa zachichotala nad jeho vetou a potom zvážnela. Ostali sme tak len minútu, keď si ľahol vedľa mňa a ponúkol mi svoju hruď, aby som si na ňu ľahla. Urobila som to. Priblížila som sa k nemu a položila hlavu na jeho hruď. Zatvorila som oči. Nadýchol sa.

,,Dobrú noc," zašepkal mi do vlasov.

,,Aj tebe," zašepkala som tiež a pomaly som upadávala do ríše snov.