Láska v utajení ✔

šiesta kapitola

Vystúpila som z auta a zatvorila za sebou dvere. Poobzerala som sa okolo seba, nedokázala som uveriť, že dvaja bratia bývajú v takom luxusnom dome. Bolo to nádherné miesto.

,,Pôjdeme?" opýtal sa Ethan, ktorý sa objavil vedľa mňa. Ponúkol mi rameno a spoločne sme vykročili ku schodom. Zastali sme pri vchodových dverách, ktoré sa ako na zavolanie otvorili. Zjavili sa v nich rodičia Petersonovci. Mali na tvárach trošičku nepríjemný výraz, ale na ich perách boli široké úsmevy. Slabo som sa usmiala.

,,Dobrý deň, pán a pani Petersonovci. Som strašne rada, že môžem u vás bývať a bližšie vás spoznať," povedala som. Pani Petersonová ma hneď vtiahla do objatia a hladila po chrbte.

,,Ale drahá, aj my sme radi, že môžeme takú mladú a krásnu dámu spoznať," odtiahla sa odo mňa a dala svojmu manželovi povolenie, aby ma tiež objal. Keď ma prestali objímať a chváliť od výmyslu sveta, požiadala som Ethana, aby ma doviedol do jeho izby. Bez slov prikývol a išli sme na druhé poschodie.

Podlaha, po ktorej som kráčala, bola nadmerne vyleštená, takmer som sa v nej videla. Vyšli sme hore po drevených schodoch, ktoré naozaj boli dokonale zladené s miestnosťou. Ani som nepočítala, koľko izieb sme prešli, ale zastali sme úplne na konci dlhej chodby, na ktorej ležal dlhý, červeno-čierny koberec.

,,Tak, tu je moja izba," otvoril dvere a predo mnou bola úplne dospelácka izba. Veľká posteľ, ktorá mala výhľad na les a lúky. Skriňa s knihami a rôznymi papiermi, stôl s počítačom v strede, na ktorom ležala lampa a tiež pár poukladaných papierov.

Boli tu dvere do dvoch miestností. Pravdepodobne jedny dvere boli do kúpeľne a ďalšie do šatníka. Posteľ bola zladená do sýto zelenej a vankúše do bielej farby. Vedľa nej, na oboch stranách, stáli malé stolíky, na ktorých stáli nočné lampičky. Celá miestnosť bola nadmerne pekná a detailne zladená, čo sa mi páčilo.

Ani neviem ako, ale podišla som k veľkému oknu a pozrela sa na slnko, ktoré pomaly mizlo za korunami stromov. Bolo to očarujúce, vidieť, aká môže byť príroda nádherná za všetkých okolností.

,,Máš to tu nádherné," povedala som po tých pár minútach ticha, ktoré nás obklopilo. Počula som ako sa nadýchol.

,,Ani ja tomu nerozumiem, ako môže príroda spraviť s prostredím, tak čarovné a nevysvetliteľné veci."

Obrátila som sa k nemu, ale nevšimla som si, že bol za mnou až tak blízko. Skoro som doňho narazila, ale moje nohy nakoniec ustúpili trochu dozadu. Pozrela som sa naňho a videla jeho modré a jasné oči. Také isté mal aj jeho brat Ben, keď som ich oboch videla po prvýkrát.

Neviem, prečo neustále nad jeho bratom rozmýšľam, ale nepáčilo sa mi to. Nepáčilo sa mi, že Ethan stojí predo mnou tak blízko, až ho počujem dýchať a bitie jeho srdca.

,,Nie si príliš blízko pri mojej intímnej zóne?" poznamenala som a sledovala ako bude reagovať, ale on nič. On sa len usmial a podišiel trošičku bližšie. ,,Ethan."

,,Áno, tak sa volám." Teraz naozaj bol pri mne tak blízko, až som sa dotýkala jeho hrudi tou svojou. Nadvihla som ruku pred seba, aby som ho zastavila, ale on bol rýchlejší.

Chytil mi ich nado mnou. Pozrela som sa za neho, ale dvere boli zatvorené.

,,Kruci, to nedopadne dobre, keď niečo nespravím," povedala som si pre seba v duchu.

,,Teraz nič nespravíš, bejby. Sme tu iba my a môžem ti spraviť toho toľko, že až-až," zašepkal mi do ucha. Nad jeho vetami som sa zatriasla a znechutilo ma to. Nechápala som odkiaľ sa z neho toto berie. Veď bol milý a teraz toto?

Nepáčilo sa mi, ako sa ku mne správal. Veď ho vôbec nepoznám a myslí si, že mu dám? Nech na to zabudne. Naučila som sa od otca, ako sa mám brániť. Bleskurýchle mu moja pravá noha vystrelila medzi nohy a počula som len, ako Ethan zakňučal a padol na kolená.

Odtiahla som sa od neho čo najďalej a brala sa na odchod, keď som otvorila dvere, som takmer prevalcovala jeho brata, ktorý mal zdvihnutú ruku, akoby chcel zaklopať. Hneď na to svoju ruku vrátil vedľa tela a pozrel za mňa.

,,No páni! Netušil som, že tvoja snúbenica ti hneď kopne do gúľ," začal sa smiať. Musela som sa pozrieť za seba a videla Ethana, ako sa na nás ubolene pozeral a držal si rukou rozkrok. To som sa už aj ja začala smiať.