Láska v utajení ✔

štyridsiata tretia kapitola

Let trval približne tri hodiny. Lietadlo pristálo a po niekoľkých minútach som kráčal s ostatnými pasažiermi po úzkej chodbe, ktorá viedla do obrovskej sály. Predtým, ako sme pristáli, som stihol napísať trénerovi Elisovi, že na mňa má čakať. Napísal len to len okej.

Vošiel som do sály a poobzeral sa okolo seba. Chvíľu mi trvalo, kým som našiel tabuľu, ktorú držal tréner Elis. Bolo na nej napísané moje meno a priezvisko. Pohol som sa k nemu a za sebou ťahal kufor, ktorý som zobral z pásu, na ktorom išli aj ďalšie kufre.

Keď som sa k nemu blížil, uvedomil som si, že toto je môj nový začiatok. Možnosť začať odznova. Možno mi bude chýbať moja partia, ale musia ma pochopiť, že už som nechcel byť vo veľkomeste. New York bol moje rodné mesto, ale keď som dospel, povedal som si, že odtiaľto vypadnem. Vypadol som, lebo som chcel byť slobodný a urobil som to kvôli tomu, že by som sa trápil kvôli Holly, ktorá si ma nezaslúžila.

Bolo mi s ňou naozaj dokonalo, ale všetko sa zmenilo, keď som ju uvidel stáť skoro nahú pred mojím bratom. Vtedy som si dal dve a dve dokopy a pochopil som, že Ethan sa mi snažil pomstiť za udalosti spred troch rokov. Vtedy som mu spravil niečo veľmi podobné, keď chodil s jedným dievčaťom. Nikto nevedel, čo sa stalo a prečo sa obaja tak nesmierne neznášame. Bol som to ja, kto náš vzťah pokazil. Dievča bolo nevinné, ale zahrával som sa s ňou a nakoniec to dopadlo katastrofálne.

Vyspal som sa s ňou. Nemal som to v pláne, ale uvedomil som si to až potom, ako ma uvidel Ethan vedľa nej. Vtedy po prvý raz na mňa zdvihol ruku, aj keď bol odo mňa mladší, mal dosť síl mi spraviť modrinu na pravom oku a pár úderov do brucha a hrude. Nechal ma potom, ako sa ona postavila medzi nás a so slzami ho prosila,  aby prestal, že to nechcela spraviť. On mlčal a mlčky aj odišiel.

Po prvý raz som pocítil pocit viny a výčitky, ktoré ma prenasledovali dosť dlho, až kým som Ethanovi vykričal, ako ho nenávidím. Možno som tie slová povedal z hnevu, ale aj tak som ich nedokázal vrátiť späť. Určite som mu zničil vzťah.

Nie, on sám si zničil vzťah. Sám si spôsobil tú bolesť, že stratil ďalšie mladé dievča, ktorá chodila na univerzitu. Alica bola dobré dievča. Nezaslúžila si, aby jej niekto ublížil. Ale radšej som odohnal myšlienky a predstavu a pozrel na trénera Elisa, ktorý tabuľu položil vedľa seba a usmieval sa. Vyzeral trošičku staršie. Určite mal okolo päťdesiatky. Zastal som pred ním a on mi podal ruku. Prijal som mu ju.

,,Som veľmi rád, že ťa vidím a že budeš s nami," povedal nadšene a pustil mi ruku. Jeho ruka bola oveľa menšia ako tá moja. Úplne sa v nej strácala. Usmial som sa a prikývol.

,,Aj ja som rád, že vás vidím," odvetil som a spoločne sme kráčali k východu. Vtedy som si uvedomil, že stále mám na sebe teplé oblečenie a potreboval som sa prezliecť. Vonku za oknami budovy bol slnečný deň a videl som niektorých len tak chodiť v krátkych nohaviciach a tričkách. Zastal som.

,,Potrebujem sa prezliecť, viete na mňa počkať vonku?" Pozrel sa na mňa, keď si všimol, že vedľa neho nekráčam. Prikývol.

,,Jasné, pokojne choď. Ja zatiaľ pôjdem fajčiť," povedal a odkráčal k východu. Povzdychol som si a rýchlym krokom som zamieril na mužské záchody. Keď som vošiel, boli prázdne. Na chvíľu som sa pozrel do zrkadla a prehrabol vlasy.

Musím sa dať ostrihať, pomyslel som si.

Moje hnedé vlasy mi trčali na všetky svetové strany. Preto som vedel, že je najvyšší čas s nimi niečo spraviť. Dúfal som, že mi tak bude lepšie. Nakoniec som sa v kabíne prezliekol. Zadíval som sa do zrkadla a slabo sa usmial.

Ideme na to, povedal som si v mysli.

Chytil som rúčku kufra a vyšiel som na letisko. Cítil som sa teraz oveľa lepšie. Všimol som si, že si ma niektoré ženy obzerali a mne to nevadilo. Rád som upútal pozornosť. Zvlášť keď sa mi ženy pozerali na svaly, ktoré som nazbieral za pár rokov na tréningoch a na strednej škole, kde som dosť makal na sebe, aby mal predo mnou každý rešpekt. Vyšiel som zo zaplneného letiska, len o pár metrov ďalej som uvidel postávať trénera Elisa. Keď som k nemu podišiel, pozrel sa na mňa a kývol mojim smerom.

,,Ako vidím, tak si na sebe dosť dlho pracoval...Máš dobrú postavu," pochválil ma.

,,Ďakujem, snažil som sa dosť na sebe makať. Nikdy neviete, kedy sa budete potrebovať zachrániť z nejakej situácie. Všeličo sa môže prihodiť," odvetil som a tréner prikývol.

Zhasol koniec cigarety a kývol mi, aby som ho nasledoval. Za pár sekúnd sme zastali pred veľkým čiernym autom, ktoré som dobre poznal. Bol to Ranger Rover. Doma sme mali tiež také tri, ale tento bol asi najnovší. Keď si Elis všimol, že si auto prezerám, uškrnul sa.

„Je to najnovší model, ktorý vyšiel minulý rok. Stál ma deväťsto tisíc dolárov. Dosť peňazí som naň utratil. Tak poď, pôjdeme na ihrisko, chalani sa ťa nevedia dočkať."

Nasadol za volant a to isté som spravil aj ja. Kufor som položil na zadné sedadlá a zapásal som sa. Elis naštartoval, no motor ani nebolo počuť. S úžasom som sa na túto vecičku pozeral.

,,Úžasné, čo?" opýtal sa Elis, keď sme vyrazili do rušnej premávky. Prikývol som a usmial sa.

,,Je to úžasné auto... Možno keď sa mi raz podarí nazbierať peniaze, tiež si kúpim také auto," informoval som ho.

Usmial sa popod fúzy, ktoré mu rástli nad ústami. ,,Odporúčam ti to, chlapče. Keďže som tvoj tréner, bol by som rád, ak by si ma volal Johnny. Možno mám päťdesiatdva rokov, ale chcem sa cítiť, akoby som bol vo vašom veku," odvetil a očkom sa na mňa pozrel. Slabo som prikývol a pozeral pred seba. Obišli sme obchodné centrum a mierili sme k ihrisku, ktoré som si všimol o pár metrov neskôr, keď sme odbočili na ďalšiu ulicu.

Išli sme ďalej, až napokon Johnny odbočil doprava a autom vstúpil pod ihrisko, kde boli garáže. Bolo tu niekoľko áut, ktoré vyzerali na môj vkus príliš draho. Vystúpili sme z auta a spoločne zamierili k dverám, nad ktorými bol nápis EXIT. Johnny ich otvoril a prvý vošiel, ja som kráčal za ním. Prešli sme malou úzkou chodbou, až kým sme sa nedostali ku schodom, ktoré smerovali na ďalšie poschodie. Modlil som sa, aby som s tými chalanmi dobre vychádzal. Nie každé družstvo dokáže prijať ďalšieho člena do tímu. Je to však risk, ktorý som ochotný podstúpiť.