Láska v utajení ✔

dvadsiata ôsma kapitola

Bola som rada, že aj napriek mojim obavám obed dopadol vskutku dobre. Lepšie sa mi podarilo spoznať Alicu. Povedala mi, že mala s Ethanom v minulosti dlhšiu pauzu, ale zase sa dali dokopy. Nemohli bez seba žiť. Zistila som, že Alica ho naozaj miluje takého, aký je. Roztápala som sa nad jej slovami. Rozprávala o ňom tak nádherne, až som jej nakoniec vyzradila, ako som sa stretla s Benom a nezabudla som zmieniť svadbu, o ktorej nechcela ani počuť.

Vraj nemala silu o tom rozprávať a stále riešiť, že to budem ja, s ktorou sa bude Ethan ženiť, nie ona. Preto mávla rukou a bolestivo sklonila hlavu. Radšej som mlčala a začala rozprávať o úplne iných veciach. Vyhla som sa tak téme svadba, čo obom z nás prospelo. Napokon sa z Alici vykľula skvelá spoločníčka a dohodli sme sa, že sa stretneme aj zajtra poobede a pôjdeme spolu na kávu. Konečne som spoznala niekoho, kto nie je falošný a zdieľa so mnou rovnaké záujmy.

Miluje bratov Petersonovcov. Pred druhou hodinou odišli, lebo ich o to slušne poprosil Ben, lebo si chcel pred zápasom oddýchnuť. Úplne ho chápem. Upratali sme riad, dali ho do umývačky a konečne sme si sadli a vyložili si nohy. Ale dlho to netrvalo a naše leňošenie Ben prerušil, lebo sa potreboval obliecť a vyraziť na štadión. Potrebuje sa trochu rozcvičiť pred zápasom.

Preto som bola už oblečená, nachystaná a čakala, kedy si Ben pobalí do tašky potrebné veci. Nakoniec sme vyrazili a povedala by som, že na štadión sme došli o dvadsať minút skôr, ako sme mali v pláne. Ale Ben sa aspoň stihol rozcvičiť. Pomaly prichádzali aj jeho spoluhráči, ktorí už boli rozcvičení. Ja som čakala na tribúne spolu s ostatnými fanúšikmi a pozorovala chodbu, z ktorej som pred pár sekundami vyšla a zbadala skoro tisíc fanúšikov, ktorí kričali a čakali. Bola to asi minúta, keď hráči Beacon Hill vyšli na ihrisko a dav začal šalieť.

Tak isto, ako ja. Mávala som šálom, ktorý som dostala od Bena, aby si ma všimol. Bol celý červený a s Benovým priezviskom. Keď som ho uvidela, ako kráčala vedľa kolegu a obzeral sa okolo seba, všimla som si, že sa na mňa usmial. Nakoniec obrátil hlavu k ihrisku a bežal k trénerovi, ktorý zvolal svoje družstvo. O niečom sa rozprávali. Komentátor stále rozprával a rozprával.

Prihováral sa k fanúšikom a aj družstvám samým. Následne som videla, že ďalšie družstvo bolo na druhej strašne ihriska, tí mali žltú farbu dresu. Nakoniec oba družstvá zaujali svoje miesta na ihrisku a muž, ktorý hodil loptu, zapískal. Hra sa mohla začať. Pozorovala som, ako sa Ben snažil dostať k protihráčovi a zobrať mu loptu z ruky.

Ale ten mal tuším iné úmysly a Bena potkol. Nikto si to však nevšímal, len každý videl ako Ben padá na zem. Všetci sme kričali. Ani ja som nebola výnimka, chcela som vyskočiť zo sedadlá a bežať k nemu, pomôcť mu, ale radšej som sa držala a žmolila v ruke šál od nervov. Prvý bod malo žlté družstvo.

Neuniklo mi, ako Ben otvára ústa a rozhadzuje rukami. Jednoznačne bol naštvaný. Prešlo pár minút. Hrali už tretie kolo. Len jedenkrát sa Benovi podarilo prehodiť loptu, tak získali prvý bod. Každý šalel, ale ja som vedela, že to nedopadne dobre, keď Ben je nahnevaný a nervózny z toho, že nevyhrávajú.

Čo sa deje, Ben?, pomyslela som si.

Naozaj sa mu nedarilo ako včera, keď mal tréning. Ten zvládol perfektne. Tak prečo nedokáže byť teraz sústredený? Nakoniec dostali pár minút voľna, a preto som sa ihneď zdvihla zo sedadla a čo najrýchlejšie bežala k nemu. Zastihla som ho ešte predtým, akoby vošiel do šatne.

„Ben!" zakričala som za ním, ale nezastal, až kým som ho dokázala dobehnúť a zastaviť v polke cesty. „Ben, čo sa deje?" opýtala som sa ho. Mračil sa, až kým sa neotočil k stene a ruku dal do tvaru päste. Vrazil do steny. Hneď som bola pri ňom a chytila mu ju. Vtedy sa na mňa ešte raz pozrel, jeho napnuté telo začalo po mojom dotyku zaberať a uvoľnil ho. Pokrútil hlavou.

„Všetko som pokazil," odvetil nakoniec, keď sa oprel chrbtom k stene. Podišla som k nemu.

„Ty si nič nepokazil. Videla som veľmi dobre, že ten muž ťa potkol a to je proti pravidlám. Si silný, Ben. Veď si Peterson, ktorý sa nevzdáva. Ty nie si slaboch. Si dokonalý a silný muž, ktorý spraví všetko nie len pre mňa, ale aj pre svoj tím. Tak zdvihni ten svoj úchvatný zadok a ukáž im, že ty si tu pán. Nedovoľ im, aby ťa zlomili," chytila som mu tvár do dlaní. „Verím ti, že to dokážeš. Tak teraz sa mi pozri do očí a poviedz, že nie si žiadny slaboch a si silný."

Hľadel na mňa dosť dlho, až kým ma nepobozkal na pery a nakoniec pozrel do očí.

„Nie som slaboch a som silný. Nikto ma nezlomí." povedal vetu, na ktorú som čakala. Usmiala som sa.

„A teraz choď, a ukáž im čo je v tebe, ty môj Romeo," odvetila som s úsmevom na perách. Ben sa zasmial a pohladil ma po líci.

„Neviem čo by som bez teba robil, princezná. Ty ma vieš vždy povzbudiť. Sľubujem, že zo seba vydám maximum."

„Nesľubuj. Konaj," zažmurkala som očami a usmiala sa. Prikývol.

„Idem na to." povedal a rozbehol sa k miestnosti. Vošiel dovnútra, niečo povedal svojim spoluhráčom a všetci nakoniec bežali na ihrisko. Usmiala som sa pre seba, spokojne sa usadila medzi fanúšikov a pozorovala Bena, ako sa snaží byť človekom, akým v skutočnosti je.