Láska v utajení ✔

šesťdesiata kapitola + básnička

Mám chuť ťa znova stisnúť v páse,
medzi tisícmi, ťa, moja milá,
spoznám po hlase.
Tvoje štíhle nohy a tie plné pery,
máš tie najdokonalejšie miery.

Keď položím ruku na tvoju hruď cítim srdce tvoje,
bije presne,
ako moje.

Tvoj tep je mojím,
zrýchli sa, keď ťa uvidím,
keď odídeš, stojí.
Pretože ja som dlho utekal, kým som našiel teba.

Smädom zomieram
a ty si kus chleba.
Povedz mi moja najdrahšia,
miluješ ma, alebo to len predstieraš?

Nikdy ma neopusti, nikdy ma nezraď
nikdy ma neprinúť luhať.
Radšej ma zabi,
než by si mala odísť,
a nevrátiť sa.

zložila: Ambroise-Alita-Astin

Prišla som domov okolo druhej poobede. Ethan ešte nebol doma, ale zato mi neprestával vyvolávať. Napokon som vypla zvonenie a ľahla si na posteľ. Prikryla som sa a dala som slzám voľný priebeh. Netrvalo dlho a už som nevládala plakať. Ležala som na boku a dívala sa na plafón. Prešlo niekoľko minút alebo hodín, keď som pocítila na ramene ruku, ktorá ma začala hladkať. Pozrela som sa cez mihalnice na dotyčnú osobu a uvidela som sivomodré oči, ktoré patrili Ethanovi.

Jedinému mužovi, ktorý mi ostal v živote, zatiaľ čo ten druhý bol ďaleko od New Yorku. Vtedy som sa neudržala a vletela som mu do náručia. Zatvorila som oči a začala som plakať. Ale ten plač zosilnel a už som vzlykala ako malé dievčatko. Ethan mlčal a upokojoval ma dotykmi rukou a tichým slovami, ktoré mi šeptal do ucha. Keď som sa upokojila, pomaličky som sa od neho odtiahla a zadívala sa svojimi červenými očami od sĺz do tých jeho. Videla som v jeho očiach ľútosť a chápavosť.

,,Čo sa stalo?" opýtal sa opatrne a snažil sa mi dívať do očí bez toho, aby sa nerozplakal. Všimla som si po šiestich rokoch, že jeho citlivé miesto je, keď niekto pred ním začne plakať a on sa zľutuje. Vo svojom srdci má dobro. Zas sa mi oči zaplavili slzami. Pokrútila som hlavou. Začala som rozprávať chrapľavým hlasom.

,,Bola som dnes u gynekológa a..." prehltla som guču v hrdle a začala plakať. ,,Povedal mi, že nebudeme môcť mať deti... som neplodná." Poslednú vetu som zašepkala a dúfala, že ma počul, ale akoby to vedel a hneď ma silno objal ako len mohol.

,,To bude v poriadku... To bude v poriadku..." šepkal mi do ucha a hladil ma po chrbte. Netrvalo dlho, keď som si od únavy ľahla na posteľ a dívala sa na Ethana, na ktorom bolo vidieť, že ho to trápi tiež. Chytila som ho za ruku. Otočil ku mne hlavu.

,,Som v poriadku," odvetila som.

,,Nie, nie si v poriadku, Holly. Vidím to na tebe. Začalo ťa to ničiť zvnútra. Nechcem, aby si sa trápila," povedal.

Pousmiala som sa. ,,Ako sa hovorí... Nemám strácať nádej. Raz sa možno stane, že budem môcť mať deti a vtedy budem veľmi šťastná."

Uvidela som v Ethanových očiach slzy, ktoré sa mu začali kotúľať po lícach. Zdvihla som ruku a jemným dotykom som sa ho dotkla na miesto, kde prešla slza. Zotrela som ju.

,,Netráp sa ani ty. Ľúbim ťa."

Chytil mi ruku. Následne ju pobozkal.

,,Aj ja teba ľúbim," odpovedal. Usmiala som sa cez slzy, zdvihla som sa a pristála mu na perách, ktoré pri našom dotyku boli vlhké, slané od sĺz a plné lásky.