Láska v utajení ✔

šesťdesiata štvrtá kapitola

Sedela som v aute a vedľa mňa šoféroval Ethan. Dorazili sme pred palác Petersonovcov, ktorý bol krásne zasnežený, aj keď som dobre nevidela, lebo bola tma a trochu snežilo. Ale bola som tu cez deň, tak som si mohla palác aspoň predstaviť. Bol to ten najkrajší palác, aký som kedy videla.

Zastali sme pred autom, ktorého značku som nepoznala. Tušila som, že to bolo Benove auto. Pozrela som sa na Ethana, ktorý vypol motor a oprel sa o sedadlo. Vedela som, že ho niečo trápi, nevedela som však čo.

,,Deje sa niečo?" opýtala som sa a chytila ho jemne za ruku, ktorú mal položenú na stehne. Akoby dlho nad niečím premýšľal, keď sa na mňa zadíval a jemne mi pristál na perách. Ale dával pozor, aby sa mi nerozmazal rúž, ktorý som si naniesla ešte doma.

,,Ale nič, len ma trápi otec. Je to s ním čoraz horšie a horšie," povedal mi, keď sa odo mňa odtiahol a povzdychol si.

,,Netráp sa, zlato. Netrápil si sa ani kvôli dieťaťu, tak si chvíľu užívaj čas s otcom," odvetila som mu a pousmiala sa.

,,Kvôli dieťaťu sa naďalej trápim, ale vidím na tebe, že aj ty, len to nechceš ukázať.“ Zas sa na mňa zadíval. Aj cez tmu, ktorá bola v aute, som si mohla všimnúť bolesť v jeho očiach.

Sklonila som hlavu. ,,Jednoducho nad tým nepremýšľam."

Ethan mi chytil ruku do svojej a priložil k perám. ,,Nemusíš mi klamať. Vidím to na tebe a povedala mi to reč tvojho tela. Pridlho ťa poznám, takže viem rozlíšiť či klameš alebo nie. Ľúbim ťa, Holly, a urobím čokoľvek, aby si bola šťastná. Môžeme aj adoptovať dieťa, ak budeš chcieť."

,,Tak dobre...Aj ja ťa ľúbim, Ethan. A vieš čo ma najviac trápi? Chcem ti to povedať ešte skôr ako pôjdeme dovnútra."

Počkal na ďalšiu moju odpoveď, neponáhľal sa. Vždy si ma vedel vypočuť, keď som to potrebovala. Povzdychla som si.

,,Ben sa vrátil a city, ktoré som k nemu cítila, sa tiež vrátili. Ethan, ja neviem čo mám robiť." Ethanovi trvalo niekoľko sekúnd, kým sa ozval. Mal tichý hlas, akoby šepkal.

,,Viem ako sa cítiš. Cítil som sa tak, keď som zas stretol Alicu."

Skoro som vystrelila zo sedadla a pozrela sa naňho. ,,Čože? Kedy?"

,,Dnes. Bol som niečo vybavovať v podniku okolo nejakých papierov a narazil som do nej, keď išla oproti mne. Chvíľu sme sa spolu rozprávali a dali si aj kávu. Povedala mi, že dva roky bola v Sydney, no potom sa zase vrátila do New Yorku. Vraj jej to tu chýbalo. Povedala mi, že ak by nebolo teba, tak by sa o mňa pokúsila bojovať," povedal.

Ethana som ľúbila, ale Bena som milovala. Bol v tom rozdiel, i keď Ethan so mnou bol šesť rokov a čo Ben len tri alebo štyri mesiace. Bola som doňho bezhlavo milovaná. Obaja musíme čeliť tým, ktorí odišli z našich životov. Mne sa vrátil Ben a Ethanovi Alica, ktorá sa s ním rozišla.

,,A nebude lepšie, ak sa vrátim k predošlým priateľom?" spýtala som sa zo zvedavosti. Mohla som cítiť Ethanom pohľad, ktorým sa na mňa pozrel.

,,Chceš zahodiť šesť rokov spoločného života, len kvôli tomu, aby si sa vrátila k Benovi? Aký by v tom bol zmysel? Myslel som si, že ma ľúbiš.“

„Ľúbim...“ Pozrela som sa naňho. ,,Neviem. Nevieš si predstaviť ako sa cítim, keď je vedľa mňa a nemôžem sa ho dotknúť, alebo pobozkať po toľkých rokoch."

,,Ty si ho už pobozkala, že áno?"

Zadívala som sa na ruky a hanblivo si hryzla spodnú peru.

,,Môžeš sa priznať, ja som pokojný muž. Nikdy som nezdvihol ruku na ženu. Nie som taký hajzel. Tak mi povedz, pobozkala si ho v tej kancelárií, keď som odišiel? Ale pravdu, Holly," povedal pokojným hlasom. Keby som bola ním, tak by som nedokázala byť pokojná, zvlášť teraz, keď je tak blízko Ben a jeho priateľka.

Zatvorila som oči. ,,Áno, pobozkala som ho," nakoniec som sa priznala potichu a Ethan to počul tiež. Nič nepovedal, len si vzdychol. Čakala som, čo sa bude diať, ale ucítila som len jeho pery, ktoré sa stretli s mojím čelom.

,,Budem pri tebe, i keď si vyberieš môjho brata. Vedel som od začiatku, že sa raz stane, že si budeš musieť medzi nami vybrať. A teraz si si vybrala. Vždy som vedel, že by si zvolila jeho. Nehnevám sa za to. Priznám sa ti, že som tiež nezabudol na Alicu a stále ju milujem. Ale bol som pri tebe, lebo sme spoločne boli silnejší a podporovali sme sa navzájom. Len si pamätaj, nikdy nezabudni na naše chvíle, ktoré sme strávili spolu."

Prikývla som a mala som v očiach slzy. Cítila som sa trochu smutná, že toto je náš koniec, že pomaly sa nám kráti čas a obaja budeme s niekým iným. Aké to bude s Benom? Bude to také isté ako ešte pred tými rokmi alebo sa všetko zmenilo medzi nami počas tých rokov? Netušila som.

,,Tak poďme, večera nás čaká," napokon sa ozval Ethan a vystúpil ako prvý.

Obišiel auto, aby mi otvorili dvere a ja som mohla vystúpiť z auta. Keď som vystúpila, lietal okolo nás jemný sneh. Čo najrýchlejšie sme sa dostali ku schodom, ktoré sme zdolali raz-dva, aj keď to bolo ťažké, keď som mala na nohách opätky.

Ethan mi otvoril dvere a ja som vstúpila ako prvá, a on po mne. Hneď mi bolo lepšie, keď som ucítila na celom tele horúci vzduch. Trochu som sa zatriasla. Služobná mi pomohla z kabáta, ktorý som mala pohodený na ramenách. Odprevadila nás do jedálne, kde som počula rozhovory.

Vstúpila som a hneď som si všimla za vrchom stola pána Peterson, po jeho pravici manželku, oproti voľné dve miesta a potom Rebeccu a nakoniec Bena. Mal na sebe čierny oblek, bielu košeľu bez kravaty. Pár gombíkov mal rozopnutých a strapaté vlasy ako vždy som na ňom milovala.

S milým úsmevom som všetkých pozdravila a pohla sa k voľným miestam. Sadla som si vedľa Rebeccy, s ktorou som si potriasla rukou a predstavila sa. Predstavila sa mi ako Rebecca Whitehallová. Bola to blondínka, to som aj tušila. Bola od Bena o dva roky mladšia a bola sestra Benovho kolegu z tímu, v ktorom hral.

Celá večera prebiehala v poriadku. Všimla som si párkrát, že Rebecca Bena chytala za stehno, no ten jej ruku striasol. Keby som bola ním, tak by som hneď vybuchla od nervov, aby mi dala pokoj. Po dvoch hodinách rozprávania sa Ben a Rebecca rozhodli odísť skôr. Rozlúčili sa s nami. Ben ma objal a tajne mi chytil ruku a vložil do nej pokrčený papierik.

,,Otvor ho, keď budeš sama," zašepkal mi tichým hlasom blízko ucha a rozlúčil za s rodičmi. Cítila som jeho vôňu, ktorá bola omamná a príťažlivá. Skoro som bola mokrá medzi mojimi stehnami. Napokon sme sa aj my s Ethanom rozlúčili a pobrali sa domov. Vyšli sme do studeného počasia. Držala som papierik v ruke, a pritom som si pridržiavala kabát, ktorý som si hodila na ramená.

Držala som sa Ethana, ktorý mi pomohol bezpečne sa dostať k autu, kde mi galantne otvoril dvere, zatvoril, obišiel auto a tiež nastúpil do auta. Naštartoval a vyrazili sme domov. Jediný zvuk, ktorý bol v aute, bolo rádio. Triasla som sa ako osika a nevedela som sa dočkať, keď si budem môcť prečítať papierik, ktorý mi dal Ben.

Potom, ako sme sa dostali domov, Ethan sa išiel rýchlo osprchovať. Rýchlo som si dala dole šaty a sadla si oproti zrkadlu. Tam som pomaly otvorila papierik.

Zajtra o tretej poobede príď do kaviarne, v ktorej sme boli spoločne na horúcej čokoláde. Dúfam, že si na to nezabudla.

PS: maj na sebe náhrdelník, ktorý som ti dal. Dúfam, že ho stále máš. - Ben

Usmiala som sa. Áno, ešte stále som mala náhrdelník, ktorý mi daroval na Vianoce. Mala som ho medzi bižutériou. A ohľadom tej kaviarne – isteže si ten deň pamätám. Spoločne sme toho prežili veľa, ale tento deň bol krásny, tak ako náš spoločný víkend na chatke. Som zvedavá, čo bude odo mňa potrebovať.