Láska v utajení ✔

dvadsiata druhá kapitola

O TÝŽDEŇ NESKÔR

Zobudila som sa v posteli, v ktorej som spávala už týždeň. Bola som šťastná, keď som sa mohla zobúdzať po boku milovaného Bena.

Celkom ma pohltil smútok, keďže som dnes musela opustiť toto úžasné miesto obklopené prírodou. Už som dávno nezažila dni bez pomyslenia na otca alebo povinnosti ohľadom školy. Samozrejme, škola ma vždy zaujíma, ale človek potrebuje niekedy aj oddych od všetkého.

Potrebovala som vypadnúť a tento výlet bol vhodný. Bola som rada, že som tu mohla stráviť čas a jednoznačne sa sem mám v pláne vrátiť. Či už s Benom, alebo Ethanom.

Otočila som sa na chrbát. Prekvapilo ma, že sa v mojej spoločnosti Ben nenachádzal. Hneď som si sadla a obzrela sa okolo seba. Zišla som dole po schodoch, odkiaľ sa valila úchvatná vôňa. Ešte chvíľu som Bena pozorovala pri varení. Raňajky nám robieval každý deň. Nikdy nesúhlasil, aby som mu pomohla. Ako som ho tak pozorovala, uvedomila som si, že Ben mi každý deň nosil raňajky až do postele.

Chcela som mu urobiť radosť, preto som sa potichu vrátila do izby a zatvorila za sebou dvere. Dúfala som, že ma nepočul. Ešte som na pár chvíľ zatvorila oči a užívala to ticho, ktoré ma obklopovalo. Až po pár minútach som započula kroky, ktoré išli po schodoch. Následne sa dvere otvorili. Jeho kroky zastali pred posteľou, neskôr som ucítila jeho telo, ktorým ma objal okolo pása a nakoniec jeho dych, ktorý ma pošteklil na uchu.

„Dobré ráno, Holly," zašepkal mi doň a pobozkal ešte raz. Usmiala som sa a pomaly otvorila oči. Následne som obrátila k nemu hlavu a pozrela sa mu do sivomodrých oči. Pobozkal ma na pery a trošičku sa odo mňa odtiahol.

„Dobré ráno," pošepla som, bozkávajúc ho na pery. Rukou som mu zašla do jeho hustých hnedých vlasov.

„Vyspala si sa dobre?" spýtal sa starostlivo. Okamžite som prikývla.

„Vyspala som sa úžasne, no ešte lepšie, ak by som sa zobudila vedľa teba." Uškrnul sa a posadil sa. Tiež som si sadla, aby som videla moje raňajky, ktoré boli zložené zo šunky, syra, zeleniny a pomarančového džúsu. Celé to vyzeralo lahodne. Hneď sa mi ozval môj žalúdok. Bola som hladná ako vlk. Ben sa jemne zasmial a položil mi tácku s raňajkami na kolená. Jemne som sa naňho usmiala a obdarila ho bozkom.

„Čo by som bez teba robila? Si poklad." Vložila som si prvé sústo do úst. ,,Dnes odchádzame, všakže?" Ben smutne prikývol.

„Ben," pošepla som, takže mi konečne venoval pozornosť. „Urobím všetko preto, aby sa tá svadba neuskutočnila."

Začala som jesť svoje raňajky, na čo Ben vstal z postele so slovami, že sa ide osprchovať. Ostala som sama v izbe, až po pár sekundách som začula zvuk tečúcej vody. Ani som si neuvedomila, že mi po lícach tečú slzy. Už som ich nedokázala v sebe držať. Vstala som z postele a namierila si to do kúpeľne, kde bol akurát Ben.

Akoby vycítil, že prídem za ním, a preto nechal dvere otvorené. Za tých pár minút, ktoré tu strávil, sa celá kúpeľňa ponorila do bielej pary. Vyzliekla som si Benove biele tričko a hodila ho na kopu oblečenia. Pomalými krokmi som vstúpila do sprchy za Benom.