tridsiata siedma kapitola

166 22 0
                                    

Nasledujúce dni pre mňa boli veľmi nudnými. Bola som doma, sedela som na okennej parapete a pozorovala okolie. Keď mi zavolal Ben, že chce uskutočniť na chatke, kde sme boli koncom Novembra, silvestrovskú párty, tak som sa potešila. Boli by sme tam len tri dni a potom sa vrátili domov, aby sme sa pripravili do školy.

Ja som musela byť čo najskôr doma, lebo budem mať prijímacie skúšky na vysokú školu. Otec chce, aby som ešte študovala, a potom by som si mohla nájsť prácu a zarobiť si.

Bola som pripravená niekam zájsť s Benom, ale keď som sa pohádala s otcom kvôli tomu, že prečo neostanem doma, tak som vybehla von a zamierila do najbližšieho baru. Ako som vošla dovnútra, oviala ma príjemná vôňa vanilky. Sadla som si za pult a objednala si vodku. Čašník prikývol, položil predo mňa pohár a nalial. Vypila som ho na ex. Takto sa to ťahalo, až kým som nemala v sebe šesť pohárikov. Chcela som ísť práve von, aby som sa trochu nadýchla čerstvého vzduchu, ale krútila sa mi hlava a išla som hojdajúc sa z jednej strany na druhú.

Nedokázala som udržať rovnováhu. Ale keď som už bola vonku a pocítila chladný vzduch, cítila som sa omnoho lepšie. Neďaleko stála partia starších chlapov, ktorí spolu popíjali, smiali sa a fajčili. Jeden z nich si ma všimol a pohol sa ku mne. Bola som opretá o stenu, aby som sa udržala na nohách

Dotyčný sa blížil čím ďalej, tým bližšie mojim smerom. Pod koženým kabátom som si mohla všimnúť jeho svalnatú postavu. Ale keď som prešla z postavy na tvár, prekvapili ma tmavé oči plné túžby. Podišiel ku mne. Páchol po cigaretách. Nepáčil sa mi pohľad, ktorým ma prebodával, preto som sa rozhodla odísť.

Úplne som zabudla na to, že sa mám stretnúť s Benom. Chcela som rýchlo opustiť tento priestor, no v tom ma neznámy muž pritiahol späť. Chrbtom som narazila do chladnej steny, o ktorú som sa prednedávnom opierala. Priblížil sa ku mne bližšie. Môj dych sa zrýchlil. Počula som, ako zhlboka dýcha.

,,Krásne voniaš, kráska. Nechceš si dnes so mnou užiť?" opýtal sa slizkým tónom hlasu.

Môj opitý mozog hneď zareagoval. Rukami som mu tlačila do hrudníka, dúfajúc, že ho dostanem čo najďalej od svojho tela. On bol však silnejší a ruky mi dal za chrbát. Nevedela som sa brániť, ale samozrejme som sa snažila. Ale keď mi rozkročil nohy, tušila som, čo bude nasledovať.

Keď mi začal bozkávať krk, jemne som zavzlykala a začala som sa modliť, aby ma niekto zachránil. Ale asi po dvoch minútach, keď presunul svoj nechutné ruky na moje prsia, sa za nami ozval mne známy hlas.

,,Hej! Daj jej pokoj!"

Muž sa odo mňa odtiahol a ja som sa pozrela na svojho záchrancu. Vtedy som uvidela tie sivomodré oči, ktoré som poznala od leta. Boli to Benove oči, v ktorých mal iskru hnevu a adrenalínu. Snažila som sa pohnúť k nemu, no ten chlap ma schytil pod krk a dravo sa mi pritisol na pery. Snažila som sa dostať z jeho zovretia, no namiesto toho som zakopla a skončila som na zemi.

Neudržala som sa na nohách. Po chvíli som si uvedomila, že Ben mláti neznámeho chlapa ako besný, preto som zakročila a chcela ho chytiť za pravú ruku, ktorou udieral mužovu tvár. Chytila som ho za ruky, no to sa mi stalo osudným. Lakťom mi buchol do nosa, z ktorého sa začala valiť krv. Tackavo som išla dozadu a držala si nos. Až po pár sekundách niekto odtiahol Bena od neznámeho. Ben nemal nič zlomené. Bola som prekvapená.

,,Ešte raz sa jej dotkneš, tak ťa zabijem!" kričal naňho Ben svojim vážnym hlasom.

Musela som si držať nos, aby mi netiekla krv, ale postupom času krv zastavila. Pozrela som sa na Bena. Už bol hneď pri mne a kľakol si predo mňa. Obzeral si ma, až kým nepokrútil hlavou a pomohol sa mi postaviť. Mlčal počas toho, ako ma vliekol do červeného auta. Ešte som to auto nikdy nevidela, preto mi neostávalo nič iné, ako dúfať, že patrí práve Benovi. Sadla som si na miesto spolujazdca a moja hlava padla na okno, keď sa zatvorili dvere od auta. Ben si sadol na miesto vodiča a naštartoval. Vyrazili sme na cestu. Obávala som sa, čo bude nasledovať.

„Ben, prosím, povedz niečo," šepla som potichu jeho smerom a videla, ako spevnil svoj stisk na koženom volante.

Vedela som, že je nahnevaný, preto som sa radšej odmlčala a čakala, kým sa odhodlá prehovoriť aj sám. No na moje sklamanie sa neozval až do chvíle, kým jeho auto zastalo na príjazdovej ceste pri jeho byte. O pár minút som už sedela na jeho gauči, pekne v teple, a čakala, kým príde a prisadne si ku mne. Bol v kuchyni a pripravoval nám čaj. Keď sa vrátil, sadol si a dal si tvár do dlaní. Možno prešla večnosť kým konečne prehovoril. Mal chrapľavý tichý hlas. Cítila som v jeho hlase, že v sebe udržiava hnev, aj keď sa navonok snažil pôsobiť pokojne.

„Na vysvetlenie budeš mať dostatok času. Ráno sa o tom všetkom jednoznačne porozprávame. Teraz poď, musíme sa obaja vyspať."

Vstal a namieril do spálne. Nenasledovala som ho. Chcela som pobudnúť nejakú chvíľu sama a popíjať horúci čaj v tme, ktorá ma práve obklopovala. Potrebovala som si usporiadať myšlienky. Keď som už nemala žiaden čaj v hrnčeku, povzdychla som si a potichu odkráčala do spálne. Keď som vošla dovnútra, tak som uvidela Bena, ktorý ležal na boku a mal zasvietenú malú lampu na nočnom stolíku na jeho strane.

Mlčky som sa vyzliekla a v spodnom prádle si ľahla vedľa neho. Netrvalo dlho, keď zhasol a celá izba sa odrazu ponorila do neskutočnej tmy noci. Ľahla som si na bok a pomaly zaspávala, až kým som neucítila, že sa Ben ku mne priblížil a objal ma okolo pása. So zatvorenými očami som sa usmiala a pomaly sa ponárala do ríše snov.

~~
Moc vám ďakujem aj za 3,1K prečítaní. Nemyslela som, že tento príbeh bude mať taký veľký úspech. 😍❤️ Ste úžasní! Ľúbim vás! ❤️

Láska v utajení ✔Kde žijí příběhy. Začni objevovat