Láska v utajení ✔

tridsiata ôsma kapitola

|venovanie: peetka 💖|

Ráno som sa zobudila s ukrutnou bolesťou hlavy. Bolo mi akosi zle od žalúdka. Musela som utekať do kúpeľne, keďže ma začínalo napínať. Keď som kľačala nad záchodom, pocítila som niečie ruky, ktoré mi prichytili vlasy, až kým som nevyvrátila svoju včerajšiu večeru. Keď sa mi napokon uľavilo, pozrela som sa na dotyčnú osobu a poďakovala. Bol to Ben, kto iný by to asi bol? Vtedy som chcela prepadnúť pod najhlbšiu zem, a ešte dlho tam zostať zašitá. Zo včerajška som si pamätala len drobné útržky. Pamätala som si, že som sa pohádala s otcom a neskôr išla do baru, kde som do seba naliala šesť pohárikov vodky. Potom mám prázdno.

Ben mlčal, a keď usúdil, že mi je už omnoho lepšie, odišiel a neskôr sa vrátil s pohárom vody a tabletkou veľkosti hrášku. Slabo som sa naňho usmiala a pošepla tiché ďakujem. Ale on na mňa len bez emócií pozrel a zmizol za dverami. Zabolelo ma to. Určite chcel vysvetlenie. Nevedela som, čo som robila, keď som bola opitá, ale určite nič dobré. Ako tak som sa pozbierala zo studenej podlahy a vstala.

Pozrela som sa na seba v zrkadle a uvedomila som si, že vyzerám príšerne. Mala som kruhy pod očami, strapaté vlasy a ešte k tomu nezmytý mejkap, ktorý som mala rozmazaný po celej tvári. Zhrozila som sa a začala moju tvár umývať, až pokým nebola úplne červená. Po pár minútach som bola spokojná s mojich vzhľadom. Moja tvár bola červenšia ako obvykle. Ale kašľala som sa na to.

Vyšla som z kúpeľne a obliekla si veci, ktoré som mala položené na stoličke. V spálni nebol nik, takže som predpokladala, že Ben bude v kuchyni. Vykročila som do kuchyne. Bol tam, robil nám raňajky. Určite si všimol moju prítomnosť, no radšej mlčal a to mi robilo problém. Odvtedy, čo sa zobudil, nepovedal žiadnu súvislú vetu a to ma štvalo.

Určite bol na mňa nahnevaný. Chcel počuť pravdu. Všimla som si, že na z vonkajšej strany ruky rany, ktoré však už nekrvácali Stále však boli červené. Podišla som k nemu a chcela ho chytiť za ruku, ale on sa odtiahol a s vážnym pohľadom ďalej natieral maslo. Pozorovala som ho pritom a trápilo ma, že sa ku mne tak správa,. No mal na to právo. Nadýchla som sa.

,,Ben, prosím, povedz niečo...Viem, že som niečo pokašľala, no nepamätám si čo," šepla som k nemu. Nasledovalo ticho. Nič nepovedal, len sa väčšmi napol. Ani som si neuvedomila, že som odkráčala do obývačky, sadla na gauč a schovala si tvár do dlaní. Z mojich úst vyšiel vzlyk, ktorý vystriedali ďalšie. Mala som zatvorené oči a plakala. Takto som si dnešné ráno jednoznačne nepredstavovala. Ani sa na mňa nepozrel počas týchto pár minút, keď som bola pri ňom.

Plakala som naďalej, ale moje slzy po chvíli prestali. A moje vzlyky sa premenili na hlboké dýchanie a pozeranie sa na stenu oproti mne. Očkom som si všimla, že Ben sa vrátil do obývačky a sadol si za stôl. Nemala som chuť na raňajky, len aby ma objal a ubezpečil, že sa na mňa nehnevá a že bude všetko v poriadku. Neurobil to. Jedol a popíjal čaj, akoby sa nič nestalo. Akoby som ani neexistovala. Preto som stále sedela na gauči a ignorovala volanie môjho žalúdku po jedle.

Netrvalo dlho, keď Ben dojedol a vstal. Obišiel ma, akoby som bola duch a namieril do kúpeľne. Zatvoril sa tam. Počula som kvapky vody. Pred mojimi očami som uvidela jeho nahú pokožku, ktorá je pokrytá kvapkami vody, ktoré po ňom stekajú a vytvárajú rôzne vzorce. Mojím telom prešla vlna vzrušenia. Spomenula som si na náš minulý incident z kúpeľne. Od tej rozkoše som vzdychala. Prisahám, že som cítila jeho dotyky.

Moje srdce bilo splašene ako o závod. Vrátim sa späť do reality vo chvíli, keď sa dvere od kúpeľne otvoria. Prešla mnou ďalšia vlna vzrušenia, keď uvidím Benov chrbát. Moje telo sa rozpálilo. Vstala som a odkráčala za ním. V spálni zhodil uterák a mne sa naskytol pohľad na jeho nahý zadok. Podišla som k nemu a dotkla sa ho. Mykol sa, ale neodtiahol. Určite medzi nami cítil energiu vzrušenia a túžby po tom druhom. Obišla som ho, popri čom som mu prstami prechádzala po odhalenej pokožke. Zastala som pred ním a jeho sivomodrý pohľad upriamil sa na mňa. Nič nepovedal, len mlčal.

Dotkla som sa rukami jeho svalnatého brucha a on sa napol nad týmto dotykom. Podišla som k nemu bližšie. Cítila som jeho krásnu vôňu. Mužskú vôňu sprchového gélu. Dýchala som ju ako drogu, lebo on mojou drogou v skutočnosti bol. Pozrela som sa mu do očí a prešla očami na pery, ktoré priam chceli, aby sa ich niekto dotkol. Bola to len chvíľka, čo sa moje pery stretli s tými jeho a obtreli sa o ne. Ale Ben prehĺbil bozk. Pobozkal ma oveľa drsnejšie. Mne to však nevadilo. Určite bol plný hnevu. Preto som mu dovolila drsne stlačiť môj zadok.

Netrvalo dlho a už zo mňa strhával tričko aj nohavice. Bola som pred ním len v spodnom prádlo. Moje telo bolo tak rozpálené, že som sa neovládla a nasilu pritisla moje pery na tie jeho mäkké, šťavnaté. Držal ma okolo bokov a prechádzal nimi zhora nadol. Pritom dotyku som bola ako omámená. Nedokázala som poriadne uvažovať, čo robím a čo potrebujem. Moje srdce túžilo po jeho slovách, moje telo zas túžilo, aby ma vybozkával a lízal každý centimeter mojej pokožky. Keď som ležala pod ním, uvedomila som si, aké mám šťastie, že mám Bena vo svojom živote.

On bol presne taký, aký som chcela, aby bol. Nechcela by som, aby sa zmenil. Chcem aby ostal presne takýto istý, lebo takého ho ja ľúbim. A dúfam, že to isté cíti on ku mne. Nevymenila by som ho za nikoho na svete. Pri našom splynutí som mala na mysli len jednu vec.

Chcem, aby bol pri mne neustále šťastný.