Láska v utajení ✔

päťdesiata tretia kapitola

H O L L Y

Mesiac prešiel tak rýchlo, že som si to ani neuvedomila. Nevedela som, čo mám čakať od svadby, ktorá sa blížila. Dnes bol posledný deň mojej slobody a zajtra by som už bola Petersonovou. Vôbec sa neteším. Od vtedy, čo som sa vyspala s Ethanom k nemu začínam niečo cítiť.

Určite to nie je láska, len sa pri ňom niekedy cítim bezpečne, ako pri Benovi. Ethan pri mne ostal od začiatku, aj keď to medzi nami nebolo nejako skvelé. Začiatky sú vždy najhoršie, ale dobre viem, že ďalšie týždne sú skvelé a dajú sa zvládnuť.

Čím viac som začala vnímať Ethana, tým viac som bola rada, že som s ním. Aj ten nepatrný dotyk mojej ruky alebo pohladenie mi dokázalo spôsobiť zimomriavky. Uvedomila som si, že druhýkrát som s ním prežila milovanie, túžbu a rozkoš. Prvýkrát, keď som bola opitá a druhýkrát, keď mnou lomcovali hormóny.

Pamätám si, ako som sa nedokázala ovládať v jeho prítomnosť a prvá ho pobozkala pred fastfood-om, kde sme obedovali. Stále mám v pamäti jeho pery, ktoré boli nežné a zároveň drsné, ale páčilo sa mi to.

Toto bolo asi začarovaný trojuholník. Vždy, keď som bola smutná, tak som rozmýšľala nad Benom, ale keď som nechcela nad ním rozmýšľať, tak som rozmýšľala o Ethanovi. Toto ma stále miatlo a nedokázala som si usporiadať myšlienky. Čím viac som rozmýšľala nad Ethanom, tým viac sa mi do mysle vkrádal Ben. Toto nebolo normálne. Žeby som milovala oboch naraz?

Nevedela som, čo si mám o nich myslieť. To je aká hlúposť, milovať dvoch ľudí súčasne? Dá sa to? Asi áno, keď aj ja oboch ľúbim. Ale ja ich nechcem ľúbiť! Nie som si vo svojich citoch istá. Na jednej strane chcem byť s obama naraz, ale na druhej, byť len s jedným z nich.

Ležala som na posteli a tupo pozerala na plafón. Dúfala som, že aspoň ten mi odpovie, ale márne. Plafón nie je živý, je to len vec, nie? Pokrútila som nad sebou hlavou, ako dokážem premýšľať nad takými hlúposťami. Mala som s mamou ísť do mesta, aby som si skúsila svadobné šaty a rôzne ďalšie veci, o ktorých ani netuším.

Mama mi to nechcela povedať, ževraj je to prekvapenie, keď tam prídem a hotovo. Povzdychla som si, keď som započula, keď ma volá dolu na prízemie. S povzdychnutím som vstala z postele, oblečená do dlhého tričká, džínsov a tenisiek. Iné oblečenie som si v tomto počasí nezobrala.

Vonku bolo stále zamračené, niekoľko dní stále pršalo, preto som posledných pár dní nevychádzala von. Len ráno odísť do školy, a potom sa vrátiť späť. Našťastie neprší neustále, bez prestávky, inak by boli cesty zaplavené tak isto aj chodníky. Toto bol krutý život v New Yorku. Ale zato tu bolo veľa obchodov.

Mama mi počas šoférovania povedala, že našla päť svadobných obchodoch, kde sa dajú kúpiť vhodné šaty na svadbu. Neriešila som to. Svadba ma ešte nikdy nelákala, ani nebude, dokým nebudem naozaj pripravená sa vydať za niekoho s kým budem šťastná.

,,Holly, počúvaš ma?" prerušila moje myšlienky moja mama, ktorá sa na mňa očkom pozrela a mala slabý úsmev.

Od tej doby sa trošičku zmenila. Začali jej vypadávať vlasy, preto niekedy nosievala na hlave parochňu, aby si to nikto nevšimol. Ale dávno si to museli všimnúť jej kolegovia v práci. Čím viac je doma, tým menej je v práci. Ľutovala som ju, ako dokáže všetko súčasne robiť. Starať sa o domácnosť, ale aj robiť vlastné veci ohľadom práce a seba. Toto bola silná žena, a bola som nesmierne rada, že som ju mala ako mamu. Pozrela som sa na ňu, a potom som vrátila pohľad na cestu, na ktorej sme práve stali, lebo bola červená.

,,Prepáč, bola som mimo, tupo som rozmýšľala nad hlúposťami," ospravedlnila som sa. V rukách som zvierala svoju malú kabelku, v ktorej som mala telefón a pár drobných.

Povzdychla si.

,,Čo sa deje? Neustále si zamyslená," povedala utrápene. Sklonila som hlavu, a vtedy sa mama pohla ďalej. Odbočili sme doprava.

,,Prepáč, len..." povzdychla som si, ,,stále rozmýšľam nad sebou a Ethanom. Neviem, či som pripravená stať sa jeho manželkou. Je to prvýkrát, čo sa to deje práve mne a mám... strach." Potlačila som emócie a slzy, ktoré sa mi nahrnuli do očí. Nesmiem pred mamou plakať! napomenula som sa v duchu. Nie teraz! Ale nejako som sa neudržala a vyšiel zo mňa nečakaný vzlyk.

Vtedy mama zastavila autom na kraji cesty a cítila som ako ma objala. Neviem, ako som sa stihla rozplakať, skryť tvár do dlane a vzlykať. Obe sme nečakali, že ma to tak zasiahne. Nechcela som sa vydávať od začiatku, ale bola som k tomu donútená. Len kvôli jednej zmluve, v ktorej je napísané, ako som zistila od otca, že sa spojí jeho firma a firma pána Petersona v jedno a budú spolu spolupracovať.

Aj Ethan, aj ja a aj Ben sme s touto svadbou nesúhlasili. Aj moja mama bola pritom, ale nešlo to nijako odmietnuť. Na začiatku som bola zo svojho otca znechutená.

,,Shhh, bude to dobré. Mala som také isté pocity ako ty, keď som sa mala vydávať," povedala zrazu. Cez rozmazané oči som sa na ňu nechápavo pozrela.

,,Čože?"

Vzdychla si. ,,Aj ja som nechcela svadbu, ale matka ma donútila vydať sa za jedného dobrého muža, ktorý mal peniaze. Ale mne nikdy nešlo o peniaze, ale o lásku, skutočnú lásku," povedala, ,,nečakane som jedného dňa stretla tvojho otca. Neviem ako sa to medzi nami vyvinulo, ale keď zistil, že ma matka chce vydať za niekoho s kým nechcem byť, tak povedal, že o mňa bude bojovať. A naozaj to spravil...Vybojoval si ma, a o mesiac nato, som čakala teba," rozžiarene sa usmiala. ,,Boli to pre mňa najšťastnejšie a najdokonalejšie spomienky aké dokážem prechovávať vo svojej mysli. Ver mi, Holly, keď nie si nablízku, tvoj otec mi vyjadruje svoju lásku čímkoľvek a som pri ňom šťastná. Ešte stále má v sebe lásku a city. A je mi ľúto, že sa o teba chce starať tak prísne, ale dochádza mu čas, lebo si dospelá a kedykoľvek môžeš odísť z domu, navždy. Preto sa snaží ťa udržať pri sebe, čo najdlhšie. Ľúbi ťa celým srdcom, tak ako ťa ľúbil Ben."

Do môjho srdca sa zapichla dýka, ktorá sa otáčala a spôsobovala mi bolesti. Srdce mi krvácalo. Zažmurkala som. Moja mama si uvedomila, že tieto vety mi ublížili, preto ma chytila za ruky a pobozkal mi prsty. Uprene sa mi pozerala do očí.

,,Nedovoľ, aby sa všetko zničilo kvôli jednej svadbe. Snaž sa nejako zapadnúť do sveta, kde teraz hlavnú rolu stvárňuje Ethan, a potom uvidíš ako sa to vyvinie," pohladila ma materským dotykom po líci. Toto som od mami milovala. Neustále som chcela, aby sa ma dotýkala a tým ma vždy upokojila. Pousmiala som sa.

,,Dobre," povedala som nečakane a slzy som si utrela. Nemala by som sa zaoberať minulosťou, ale nedá sa to. ,,Poďme nájsť najkrajšie šaty na dokonalú svadbu," odvetila som. Cítila som, že vôbec nebolo príjemné to hovoriť, zvlášť keď to vyznelo akoby som to hovorila ironicky a neúprimne. Mama mi to neuverila, ale nechala to tak.