Láska v utajení ✔

päťdesiata šiesta kapitola

Po svadbe prešli dva dni. Uvedomila som si, že už nie som Nelsonová. Som manželka Ethana Petersona. Kráčala som po chodbe a mala som poslednú hodinu. Tešila som sa, že sa konečne dostanem domov. Samozrejme, niekedy som sa stretla s Ethanom, aby to vyzeralo, že sme manželia. Ale viac času trávi vo firme. Po tej veci, čo mi povedal ohľadom Bena, som mala taký pocit, že mi tají ešte niečo. Ale nevedela som čo. Každá žena má na niečo čuch.

Napokon som angličtinu zvládla na perfektnú, preto keď som vychádzala s ďalšími študentmi som sa usmiala. Vyšla som zo školy a kráčala po chodníku, tak ako ostatní. Prešla som za roh, keď vedľa mňa zastal čierny mustang. Hneď som vedela koho je. Zastala som. Spustilo sa na strane spolujazdca okno a ihneď som si všimla na mieste vodiča Ethana. Mal na sebe čierny oblek, ktorý sa skladal z bielej košele, čiernych nohavíc a saka, ktoré mal zavesené za sebou na sedadle. Usmieval sa od ucha k uchu.

,,Nechceš sa zviesť?" opýtal sa. Priblížila som sa k autu a naklonila sa cez okno.

,,Nebol by to problém? Rada sa prejdem," odpovedala som a chcela vykročiť, keď ma zastavil.

,,Pozývam ťa na obed," odvetil.

Hneď som sa otočila a mala na tvári široký úsmev. Prešla som k dverám a otvorila ich. Nasadla som.

,,Idem iba kvôli tomu, že som hladná ako vlk," povedala som.

,,Au! To bolelo." Chytil sa za srdce a ublížene sa na mňa pozrel. Vyštartoval do premávky. Za to, že bolo po druhej poobede, bolo na ceste dosť áut.

,,Prepáč, mala som ťažký deň a teším sa, keď si konečne ľahnem do postele, a budem spať až do zajtrajška." Zívla som si ako na povel. Ethan sa zasmial.

,,Neboj sa, hranolky, kuracie prsia a Coca-Cola, to ťa ihneď prebudí," povedal a kútikom oka na mňa žmurkol.

,,To som zvedavá," odpovedala som.

Napokon sme celú cestu do KFC mlčali. Jediné, čo šlo v aute, bolo rádio, ktoré hlásilo, že bude sneženie a ochladí sa pod nulu. Keď sme zastali pred fast-foodom, vyšla som ako prvá. Asi to bolo tým hladom, no rýchlo som chcela niečo zjesť. Ethan ma nasledoval k dverám, ktoré rýchlo otvoril ako džentlmen. Pousmiala som sa nad jeho gestom a vystúpila dovnútra. Bolo tu málo ľudí, to sme boli obaja radi.

Hneď sme si sadli pri okno, u čašníka sme si objednali dvakrát hranolky, tiež kura a Coca-Colu. Pritom, keď sme čakali na jedlo, nám čašník doniesol občerstvenie. Napila som sa a užívala si chuť nápoja. Keď som dopila, pozrela som sa na Ethana, ktorý hľadel cez okno a bol nejako mimo. Akoby nad niečím rozmýšľal. Chytila som ho jemné za ruku, a on sa rýchlo mykol.

,,To je v poriadku," šepla som. Chvíľu sa na mňa díval, keď sa ozval.

,,V niečom som k tebe nebol úprimný."

Vedela som, že mi niečo tají!

Vyzvala som ho pohľadom, aby pokračoval, i keď predstava, že mi povie niečo, čo počuť nechcem, ma desí.

,,Ben práve býva v Kalifornii. Hrá v inom tíme," povedal mi a pritom sa tváril prirodzene.

,,Prečo mi to vravíš?" čudovala som sa.

Nadvihol obočie a nechápal, čo to rozprávam.

,,Bol som k tebe úprimný a povedal pravdu. Myslel som, že to budeš chcieť vedieť."

Usmiala som sa a odpila z nápoja. ,,To sa nemusíš obávať. Ben je moja minulosť. Ty si moja prítomnosť i budúcnosť. Som tvoja manželka, nie Benova."

,,Sme manželmi len na papieri, nie sme spolu z lásky." Zamračil sa a ja tiež.

Kývla som hlavou. ,,Ja viem. Ale aj tak ti patrím a ty mne tiež."

,,Tak fajn. Asi máš pravdu...“

Usmiala som sa. ,,Určite mám pravdu! A nemusíš sa báť. Veď len hovorím, že môžeme byť spolu a tráviť viacej času spoločne," povedala som.

,,To myslíš vážne?"

Nadvihla som obočie. ,,Myslíš, že žartujem? Keď chceš, tak ti to môžem ukázať," posledné slová som zašepkala, no Ethan ma dobre počul. Všimla som si ako mu poskočil ohryzok.

,,Vieš... najskôr by sme sa mohli v pokoji najesť," odvetil. Práve k nám podišiel čašník, ktorý nám doniesol zvyšok objednávky a hneď sa vytratil za pult.

,,Tak dobre," odpovedala som a pustila som sa do jedla. Úsmev však neopúšťal moje pery.