Nasledujúce tri dni utiekli ako voda. Konečne som sa mohla vrátiť naspäť domov. Ako som neskôr zistila, Ben sa zdržal na chate len jeden deň, a potom odišiel späť do mesta. Vedela som prečo odišiel. Nechcel byť v mojej prítomnosti. Aj napriek tomu, že chata bola hotovým palácom, predsa len bola primalá. Bolo jasné, že raz sa stretnúť musíme. Rozhodol sa odísť skôr, ako my.
Keď som sa vrátila domov, pri každom jednom pokuse o dovolanie sa Benovi som dúfala, že mi napokon zdvihne. No nestalo sa. Stále ma zrušil alebo nechal mobil zvoniť, dokým sa mi ozvala v uchu odkazová schránka. Netušila som kde je, s kým je a čo robí. Bolelo ma to. Po nociach som aj zaspávala s plačom a ráno vstávala s kruhmi pod očami.
Po týždni prišla aj škola, ktorá mi hrnula kopu písomiek na chrbát, len aby som už mala uzatvorený prvý polrok. Učenie mi pomáhalo zabudnúť na Silvester, ale keď som ležala v posteli a mala zatvorené oči, stále som sa k tomu vracala. Vracala som sa k tomu, ako mi Ben vykričal do tváre, že ma už nikdy v živote nechce vidieť.
Jednej noci som ležala na posteli, izba bola ponorená do tmy. Pretočila som sa na bok a zobrala mobil do ruky. Odomkla som ho a zapla galériu. Začala som si prezerať naše spoločné fotky, ktoré sme počas posledných mesiacov nahromadili. Pri každej som sa usmiala alebo posmutnela. Už to nebudem môcť vrátiť späť. Nakoniec som sa zastala nad jeho telefónnym číslom.
Lákalo ma zavolať mu. Nakoniec som to aj spravila. Môj prst sa dotkol zeleného tlačidla, priložila som si telefón k uchu a čakala. Po štvrtom zvonení sa ozval záznamník. Z celej sily som mobil hodila na perinu a prehrabala si vlasy. Mala som v očiach slzy, ktoré mi po chvíli začali tiecť po tvári.
Prečo som sa musela trápiť kvôli niekomu, ktorý si nezaslúžil moju lásku? O Benovi som samozrejme veľa nevedela, ale to čo sa stalo medzi Benom a Ethanom muselo byť dosť vážne. Znenávideli sa.
Povzdychla som si a pretrela oči od sĺz. Aj tak by som nezaspala, preto som si dala na nohy papuče a vyšla von z izby. Moje kroky zamierili do kuchyne, kde som si sadla za barový stôl a poobzerala sa. Najprv som rozmýšľala, na čo má chuť, ale napokon som sa zdvihla a zapla som malé svetielko v kuchyni a podišla k nemu bližšie. Otec tu mal množstvo druhov alkoholu, preto som zdvihla fľašu so zlatistou tekutinou a otvorila vrch. Ovoňala som ju. Bola to whisky. Usmiala som sa a naliala si do pohára, ktorý som si predtým pripravila.
Sadla som si na stoličku a pozrela na pohár. Povzdychla som si a napila som sa. Pálilo ma hrdlo. Až po treťom pohári som si na to zvykla. Užívala som si tú chuť, a ako sa mi to dostávalo do krvi. Pomaličky som do seba liala whisky. Pri každom pohári sa mi začali zahmlievať oči a točiť hlava. Po ôsmom pohári som ho vypila na ex ako-tak, až kým mi hlava nespadla na bar, a vtedy zo mňa vyšiel vzlyk. Bolesť, ktorú som potláčala sa dostala na povrch a zaplavila moje vnútro. Oči mi tvorili slzy, ktoré neprestávali, aj keď som sa veľmi snažila nedovoliť im dostať sa von z mojich očí.
,,Prečo? Prečo si ma opustil?" mrmlala som a plakala. ,,Nebola som pre teba dosť dobrá? Dala som ti všetko, čo si chcela a takto si sa mi odplatil? Kurva!" zanadávala som a prázdny pohár som hodila na zem. Snažila som sa postaviť zo stoličky, no aj ja som dopadla na zem. Rovno na črepy skleného pohára. Ani som sa nepokúsila dvihnúť sa. Len som naďalej plakala. Počula som tlmené kroky a neskôr zapnutie svetla v kuchyni.
,,Preboha! Holly," ozval sa mamini vystrašený hlas. Pribehla ku mne a padla rovno pri mňa. Zobrala ma do náručia a začala ma kolísať. ,,Bude to dobré...Bude to dobré," šepkala mi pri uchu a ja som pri každom slove viac a viac plakala. Už som neudržala v sebe tú bolesť, ktorá ma tlačila na hrudi. Mala by som na neho zabudnúť, lenže ako? Ako môžem zabudnúť na jeho oči, pery, ruky, dotyky, vlasy a všetko čo k nemu patrilo? Ako sa dá zabudnúť na človeka, ktorého som ľúbila a ublížila som mu krutým spôsobom?
Odpustí mi? Netuším.
Ľúbi ma? Neviem.
Záležalo mu na mne? Tiež neviem.
Všetky otázky ohľadom neho už nemali žiadnu cenu, preto som sa pomaly nadýchla a moje líčka sa mi začali sušiť, tak tiež aj moje červené oči. Keď som sa upokojila, moja mama mi zobrala tvár do dlaní a pozrela sa mi do očí.
,,Choď spať a zajtra sa o tom porozprávame, dobre Holly? Už ma to nebaví, že ťa vidím sa trápiť a neviem o čo ide. Takže choď spať a ráno sa uvidíme." Pomohla mi postaviť sa na nohy a zaviedla ma do izby, kde ma uložila do postele akoby som bola jej malá dcéra. Pobozkala ma na čelo. Pri tomto dotyku som zatvorila oči.
,,Dobrú noc, zlatko," šepla mi a pohladila ma po líci. Vtedy som neotvorila oči, len som sa slabo usmiala a pomaly padla do ríše snov.
ČTEŠ
Láska v utajení ✔
Romansa» Život osemnásťročnej Holly Nelsonovej sa obráti naruby, keď jej prísny otec prikáže vydať sa za mladého, dvadsaťročného Ethana Petersona, syna bohatého riaditeľa, ktorý vlastní najväčšiu firmu v New York-u. Nič iné jej neostáva, iba poslúchnuť svo...
