2.

730 46 1
                                    

Prikývol som aj keď ma trocha bolela noha.

Nakoniec som sa postavil zo zeme a pomalými bolestivými krokmi som sa s Jackom presunul dovnútra policajnej stanice. Toľko policajtov som nikdy nevidel. Išli sme do jeho malej útulnej kancelárie. Bol som tu naposledy ako malé dieťa a vôbec sa to tu nezmenilo. Rýchlo som si sadol na malý kožený gauč a on si sadol za svoj stôl.

Jack: Čo sa stalo? Chcem vedieť všetko.

Ja: Práveže len tak z ničoho nič tam niekto začal strielať...j-ja som si nevšimol ani toho útočníka... udialo sa to moc rýchlo...ale objavil sa tam jeden chlapec.

Jack si zobral papier a pero. Celý čas ako som hovoril všetko zapisoval.

Jack: Opíšeš mi jeho vzhľad prosím?

Ja: Bol vyšší ako ja... mal trošičku tmavšiu pleť...čokoládové oči...Boli to skôr oči maniaka... mal diabolsky úsmev no bol ku mne...celkom milý... na ruke mal vytetované nejaké číslo. Chvíľu sme sa rozprávali...Bojím sa že si pride pre mňa on...

Jack: Kto on?

Ja: JungKook.

V tom momente som sa ocitol ako v spomalenom filme. Do kancelárie vtrhol JungKook ktorý bol celý krvavý. Nebolo to len troška krvi...mal na sebe hrozne veľa krvi. Nestihol som ani poriadne reagovať a už strelil Jacka do ramena a nohy...ja som sa na neho pozrel len so strachom v očiach. Nechcel som kričať. Rodičia ma učili aby som nikdy pred vrahom/útočníkom nekričal... nikdy som nepochopil prečo ma to učili ale dnes som to už konečne pochopil.

Ja: Prosím neubližuj mu.

Snažil som sa znieť vážne ale on sa len zasmial. Prišiel ku mne a jemne ma chytil za krk.

JungKook: S tebou sa ešte dnes pohrám Tae.

Udrel ma s pištoľou do hlavy a ja som upadol do bezvedomia.
***
Zobudil som sa na ostrú bolesť v hlave. Mal som pocit ,že mi vybuchne. Rychlo som otvoril oči a opatrne som si sadol. Obzrel som sa okolo seba dosť rýchlo. Kde to som? Postavil som sa zo postele a vyšiel som pomaly na balkón kde bol prekrásny večerný výhľad na Seoul. Veď som bol na policajnej stanici s Jackom....Teda kým ho on nepostrelil. A taktiež ma zaujíma kto ma vyzliekol z riflí a nechal ma v bielej košeli na ktorej bolo "trocha" krvi. Sú rodičia v poriadku? Tieto všetky otázky mi behali hlavou no odpoveď som na ne nenašiel.

Zrazu ma niekto objal okolo pásu. Rychlo som sa otočil k nemu a on ma natlačil na zábradlie. Kto iný by to bol ako JungKook?

JungKook: Dobré ráno Tae... už som si myslel ,že sa nepreberieš... spal si 4 hodiny.

Ja: Chcel si povedať bol som bezvedomí 4 hodiny... čo tu robím?! Ako som sa sem dostal?! Čo si spravil s mojimi rodičmi?!

Buchol som ho do hrude a on sa len usmial. Daroval mi jemnú pusu na vlasy.

Ja: Nedotýkaj sa ma! Ty chladnokrvný vrah!

JungKook: Au.. To teda bolelo... tvojich rodičov som nechal živých a tak isto aj toho policajta...teda až na tých ostatných.

Ja: Čo si im spravil?

Nahrnuli sa mi slzy do očí.

JungKook: Zabil som každého jedného z nich. A pekne som si to vychutnal.

Stiekli mi slzy po tvári a znovu som ho udrel do hrude.

Ja: Si monštrum.

Jungkook: A ty si anjel.

***
3:45 ráno:
Možno sa pýtate prečo nespím... Bojím sa že by ma zabil v spánku. Príde mi to ako najhoršia smrť. Predstavte si ,že ste zaspali a tešíte sa nový deň plný dobrodružstva...lenže vy sa nezobudíte...ocitnete sa v nebi...medzi ostatnými. Verím,že to nie je príjemná smrť...Ležím vedľa Jungkooka v posteli a on ma stále hladká po vlasoch...Neviem či sa cítim znechutene alebo príjemne.

Ja: Prečo si to spravil? Prečo si ich zabil?

Spýtal som sa s veľkým smútkom v hlase. Zabil moju tetu...môjho uja...tých neznámych ľudí teda otcových kolegov... a dokonca pozabíjal všetkých policajtov teda okrem Jacka.

JungKook: Tvoji rodičia mi v minulosti ublížili...Musel som sa im pomstiť Tae~

Jeho ruky skĺzli na moj zadok a ja som sa rychlo od neho odtiahol. On ma však chytil za ruku a pritiahol ma k sebe.

JungKook: Spadneš z postele a to ja nechcem.

Poriadne ma prikryl perinou a ja som len zavrčal.

Ja: Chcem ísť domov.

JungKook: Ty už si doma Tae.

Ja: Nie nie som!

Znovu som sa odtiahol od neho a sadol som si. Otočil som sa mu chrbtom a zobral som si vankúš ktorý som objal.

JungKook: Dvere sú zamknuté .... kľúč nenájdeš... a sme v lese... keby si chcel utiecť tak by si sa stratil. Takže buď dobrý chlapec a neštvi ma.

Prepáčte za chyby.

Mafián Where stories live. Discover now