••••
Nakoniec JungKook odišiel... bez rozlúčenia...Ani neviem prečo ale mal som pocit ako keby sa niečo vo mne zlomilo.Yoongi: Ako si sa spoznal s Jungkookom maličký?
Ja: Nie som malý! A on ma uniesol! Som tu nedobrovoľne!
Yoongi: Tak už chápem čo sa mu na tebe páči... Hm~ vážne si ma nepamätáš Tae?
Ja: Nie. Keby si ťa pamätám tak by som o tom asi vedel nie?
Yoongi: Hovorí ti niečo meno Min Yoongi? Vášnivé bozkávanie pod čerešňou pri západe slnka?
Flashback:
Neviem kam ma to ťahal Yoongi ale mal som z toho dobrý pocit. Yoongi je totiž majster v prekvapeniach. Dobre priznávam sa... mám menší strach ale to bude tým,že mám šatku na očiach a nič nevidím. Proste nechcem stupiť tak aby som si vytkol členok... po pár minútach ma posadil na zem a dal mi dole šatku z očí. Mal som dokonalý výhľad na západ slnka. Obzrel som sa okolo seba a usmial som sa ako slniečko. Sedeli sme pod veľkou čerešňou ktorá bola v rozkvete. Všetko to bolo ako vo sne.
Koniec Flashbacku
Nahrnuli sa mi slzy do očí a po chvíli som začal histericky plakať. To nemôže byť pravda. Veď v novinách písali ,že keď spadlo/havarovalo lietadlo tak nezostal nikto nažive.
Ja: T-to nemôže byť pravda!
Postavil som sa z gauča a chytil som sa za hlavu. Začal som si ťahať vlasy a ešte viac plakať.
Yoongi: Tae ukľudni sa...Prežil som to... len tvoji rodičia nechceli aby som sa s tebou spojil.
Začal som sa nervózne prechádzať po izbe a triasť sa. Vsetkú tu bolesť čo som prežíval... kvôli nemu som upadol do depresii... bol som na tom zle...
Ja: T-ty sa mi určite l-len znovu zdáš...Ty nemôžeš byt skutočný... veď si z-zomrel.
Yoongi: Tae som skutočný... tak ako ty tak aj ja.
Pritiahol ma k sebe a ja som ho silno objal.
Yoongi: Ako si bol na tom?
Ja: Keď videli ,že to nemá somnou zmysel tak mi nasadili antidepresíva... musel som kvôli tomu zmeniť školu...M-moc si mi chýbal Hyung.
Objal som ho najsilnejšie ako som vedel. Bez Yoongiho som sa cítil ako troska... Moc som ho miloval a bol som na neho moc naviazaný...Jeho "smrť" ma vtedy moc zranila.
Yoongi: Chýbal si mi Tae...Všetok ten čas bez teba plynul pomaly.
Ja: Uhm
"Spadli" sme spolu na gauč no stále sme sa objímali. Moc moc moc mi chýbal.
Yoongi: Chýbal som ti tigrík?
Nahrnuli sa mi slzy do očí a prikyvol som. Takto ma vždy volal keď som bol smutný.
Ja: Bolo pre mňa ťažké na teba zabudnúť Hyung... každý deň som si vypisoval pocity...Moc si mi chýbal.
Pozrel som sa mu do očí a on sa pousmial.
Yoongi: Stále si taký krásny TaeTae~
Hneď na to som zčervenal a uhol som hanblivo pohladom.
Yoongi: Si moj malý bojovník Tae~ vedel som ,že to bezomňa zvladneš.
Ja: Kde si bol celý čas Hyung?
Yoongi: V nemocnici...A hneď ako ma z nej prepustili tak som behal po svete...Stal sa zo mňa taký cestovateľ.
Zaujato som ho počúval a sadol som si na neho. Ruky mi dal na boky a ja som sa usmial. Vlastne od vtedy čo Yoongi zmizol alebo teda "umrel" tak som iný vzťah nechcel. Proste som ho chcel mať navždy pri sebe.
Yoongi: Tae? Si v poriadku?
Ja: H-hej som
Yoongi: Dobre... A čo škola?
Ja: Stále som taký dokonalý žiak~~
Yoongi: Moj malý bifloš~
Ja: Stále mám tvoju mikinu z nášho prvé rande~
Yoongi: Nechaj si ju~ pristane ti~
Hmmm šťastie ,že je Kook teraz preč lebo by Yoongiho zabil 😎
YOU ARE READING
Mafián
FanfictionJungKook jedného dňa unesie Taeho... no ešte predtým pozabíja jeho blízkych na rodinnej oslave. Taehyung k nemu začne cítiť nenávisť no po nejakom čase sa to zmení. Čím všetkým si musia prejsť aby ich už nikto nerozdelil? 🚧🚧🚧 Taehyung: Obyčajný c...