Mafián

15.

🦋🦋🦋
Akurát sa nachádzam s Yoongim v nákupnom centre. Ja by som sem nešiel ale on ma prinútil. A okrem toho ma moc bolí tá noha...Vyzeral veľmi naštvane tak som ho radšej počúvol.
Akurát sa nachádzame v nejakom značkovom obchode a pozerá sa ma mňa nejaký chalan ktorý ma ma tvari rúško a čiernu šiltovku. Vlastne celý jeho outfit sa skladá z čiernej farby. Trocha sa podal na Kooka.

Zobral som si ružový sveter a išiel som s ním rychlo do kabínky. Vyzliekol som si mikinu a v tom mi ten chalan v čiernom oblečení vliezol do kabínky. Dal mi ruku na ústa a dal si dole šiltovku z hlavy. Myslel som ,že každú chvíľu odpadnem. Po chvíli mi dal dole ruku z úst.

Ja: J-JungKook-ah?

Neveril som vlastným očiam. Veď umrel... toto sa mi určite znovu zdá... Presne ako s Yoongim.

Ja: Ty sa mi určite l-len zdáš... presne ako Yoongi keď umrel.

Snažil som sa nerozplakať... určite mi zase nasadia nejaké lieky.

JungKook: Som skutočný Tae.

Ja: Nie si! Umrel si! Nechal si ma tu...samého...

JungKook: Tae ale ja som skutočný.

Natlačil ma na stenu kabínky a vášnivo ma pobozkal. Na chvíľu som neveril ale hneď potom som mu začal vášnivo oplácať bozky. Jeho pery boli tak sladké! Nevedel som sa ich nabažiť. Po nejakej ten chvíli sa odomňa odtiahol a začal mi bozkávať ruku. Odhalil ďalšiu moju slabinu. Lenže on zjavne nevie že moja najväčšia slabina je on.

Ja: J-JungKook-ah~! A-ako to ,že žiješ?

JungKook: Neumrel som... Len ti klamal.

Ja: Keď som utiekol... tak ma prenasledoval ten vrah.... A taktiež jeho pes...

Ukázal som na nohu a mierne som sklopil pohlad. Cítil som sa ako nejaký chudák.

JungKook: Ty máš make-up?

Ja: Hej... Yoongi by sa hanbil za moju doškriabanú tvár... Sám mi to povedal.

JungKook: Ja by som sa za teba nehanbil. Bol by som pyšný na teba... je mi jedno ako vyzeráš ja ťa mám rád.

Čo prosím? On povedal rád? On ma má len rád? Takže len ja som sa bezhlavo zamiloval? Kurva...
Snažil som sa hrať znovu šťastného...Aj keď to bolo pre mňa ťažké. Nerád sa hrám na niečo čo nie som. Je to to najhoršie čo môžem spraviť.

Ja: Um...Kook?

JungKook: Prosím?

Ja: Mohol by si sa otočiť?

Prikyvol a hneď sa mi otočil chrbtom. Obliekol som si naspäť čiernu mikinu a vykašľal som sa na ten ružový sveter. Vlasy som mal dosť strapaté takže som si dal kapucňu na hlavu aby som to nejako zakryl.

Ja: už môžeš.

Znovu sa otočil ku mne a daroval mi jemnú pusu na líce. Odtiahol som sa od neho a vyšiel som z kabínky. Išiel som čo najrýchlejšie k východu. Keď ma má len rád prečo tie bozky? Prečo toto všetko? Chce ma vidieť snáď trpieť? Znovu som sa bezhlavo zamiloval. Presne ako do Yoongiho... bezhlavá láska ke to najhoršie čo existuje...Vlastne bojím sa citov... čo budem teraz robiť? Keby prídem domov ohrozim celú rodinu. Pán Hitman by bol schopný zabiť celú moju rodinu a to ja nechcem. Keby som u Yoongiho vybíjal by si na mne pravdepodobne jeho zlosť. Keby som u Jungkooka moje srdce by to nezvládlo. Bolelo by ma každým dňom snáď viac a viac. Už teraz sa po kúskoch rozpadáva. Až teraz som si všimol ,že smerujem s Jungkookom k jeho domu. To som tak dlho nevnímal? Je mi ľúto čo všetko som za tieto posledné dni spôsobil. Mám pocit ,že mi každú chvíľu tá noha odpadne. Vlastne... ako ma našiel? Ja viem možno to mohla byť náhoda ,že sme sa stretli... alebo ma sledoval a tak isto aj Yoongiho...

Ja: Jungkook-ah?

JungKook: Hm~?

Ja: Nie je mi dobre.

JungKook: Ja sa ti ani nečudujem veď si niekoľko dní nejedol... Ale neboj zachvilu budeme doma.

Neznášam ho za to ako toto všetko bolí...

Prepáčte za chyby.