Mafián

1.

Rodinná oslava prebieha zatiaľ v dobrom prúde. Všetci sa tu radujú a užívajú si. Pohodlne som sa usadil na stoličku a pozoroval som moju rodinu a nejakých ľudí ktorý som nepoznal. Hudba hrala dosť  hlasno čudujem sa že to nevadilo susedom. Zobral som si osušku a postavil som sa zo stoličky a v tom momente sa mama na mňa pozrela.

Mama: Kam ideš Tae?
Ja: Prezliecť sa...teda ak to nevadí
Mama: Pohni si lebo prídeš o koláč~

Len som nad tým pretočil očami.Pomalými krokmi som sa presunul do obývačky a odtiaľ do izby. Vyzliekol som si plavky a poutieral som si poriadne telo. Išiel som ku skrini z ktorej som si vybral červené boxerky, modré obtiahnuté rýchle a bielu košeľu. Rýchlo som si tie veci obliekol a spravil som si jemný make-up. Nasadil som si okuliare a obzrel som sa v zrkadle.

Pohľad Jungkooka:
Sadol som si opatrne a hlavne potichu na strechu. Pozoroval som tú ich oslavu či čo to mali. Ale moju pozornosť upútal chlapec v izbe. Pre istotu som sa prikrčil aby ma nevidel a stále som ho pozoroval. Mal strieborné vlasy,bielu pokožku a tak nevinnú tváričku. Keď som ho videl nahého dobre ,že mi oči nevypadli. Mal tak krásnu postavu a hlavne ten jeho guľatý zadoček. Najradšej by som do neho zahryzol. No mal by som sa sústrediť na prácu.

Mama: Tae?! Kde si toľko?
Ja: Pre boha! Už idem!

Rychlo som si upravil vlasy a išiel som naspäť na záhradu kde boli už všetci pod vplyvom alkoholu. Veď som bol len chvíľu preč... kedy si stihli vypiť?
Sadol som si na svoje miesto a snažil som sa tváriť ako najlepší syn. Samozrejme bol som najlepší syn...keďže som bol ich jediný syn. Po chvíli som si to rozmyslel a postavil som sa zo stoličky keďže ma nebavilo pozerať sa na opitých hostí a rodičov. Išiel som sa prejsť do našej botanickej záhrady...Každý kvet bol niečim výnimočný a krásny. Pousmial som sa nad mojim múdrymi myšlienkami a pokračoval som v prechadzaní. Zrazu ma niekto potiahol za ruku a pritlačil ma na plot. Vykríkol som dosť hlasno keďže som sa zľakol a tá dotyčná osoba mi dala na ústa ruku. Aj tak si myslím ,že ma nepočuli keďže hrá hlasno hudba. Pozrel som sa na dotyčnú osobu a trocha ma to  zarazil keďže som ho nikde na oslave nevidel. Mal diabolský úsmev a oči šialenca ktorý by mal chuť niekoho zabiť. Mal som z neho veľký strach. Dal mi dole ruku z úst a ja som zostal ticho... Bál som sa prehovoriť. Nahol sa k môjmu krku na ktorý mi dal pusu. Rychlo som ho od seba odstrčil a on sa len zasmial.

Ja: K-kto si?
Jk: Volám sa JungKook ale ty ma môžeš volať ako chceš krásavec.

Pohladkal ma po tvári a ja som sa celý zachvel.

Ja: Čo tu chceš JungKook?
JungKook: Hm~ tak krásne si vyslovil moje meno~
Ja: Odpovedz mi prosím na otázku.
JungKook: Zachvílu to zistíš... Môžem vedieť tvoje meno?
Ja: Taehyung...Kim Taehyung.
JungKook: Máš krásne meno Tae.

Pretočil som nad tým očami a znovu som sa začal prechádzať po záhrade.

JungKookov pohľad:
Takže Taehyung...Má naozaj krásne meno. Je priam dokonalosť sama o sebe. Vyzerá tak vznešene a nebojácne. Keď odomňa odišiel z poza stromu som si vybral batoh v ktorom som mal samopal. Dal som do neho náboje a nabil som ho.(som dievča idk ako takéto veci fungujú)
Išiel som smerom odkiaľ sa ozývala hudba. Keď som videl tých všetkých ľudí prišlo mi zle. Ubližovali ľuďom...a sú šťastný... Začal som po nich strielať a na to hneď začali všetci kričať.

Taeho pohľad:
Započul som streľbu tak som rýchlo utekal za rodičmi. Ignoroval som toho odstrelovača a rychlo som chytil mamu a otca za ruku a snažil som sa ich vtiahnuť do domu. Aj sa mi tak podarilo. Mama si vytiahla z poza opasku pištoľ a podala mi ju.

Otec: Uteč!
Mama: Vedeli sme ,že sa toto stane.
Ja: Čo?! Nemôžem vás tu nechať!
Mama: My sa o seba postaráme zlatíčko rýchlo uteč!

Pozrel som sa na nich so slzami v očiach a mama mi dala pusu na líce.

Mama: Bež!

Rýchlo som sa rozbehol k vchodovým dverám ktoré som otvoril a vyšiel som von z domu. Rozbehol som sa k najbližšej policajnej budove... Čo sa to kurva stalo? Prečo som ich tam nechal?! Čo keď sa im niečo stane? Vrazil som do niekoho a spadol som na zem. Mal som hrozný strach tak som začal histericky plakať. Pozrel som sa na tú osobu s uslzenými očami. Bol to policajt teda lepšie povedané otcov kamarát.

Jack: Hej Tae čo sa stalo? To je tvoja krv?

Pýtal sa ma kľudným hlasom a kľakol si na kolená. Obzrel si ma od hlavy až po päty.

Ja: St-strhla s-sa u nás s-streľba. Moji rodičia... j-ja neviem či ešte ži-žijú.

Začal som ešte viac plakať a on sa postavil zo zeme a rychlo utekal za svojimi kolegami. O pár minút sa okolo mňa prehnali 4 policajné autá a Jack sa znovu ku mne vrátil.

Jack: Vieš chodiť Tae?

Prikývol som aj keď ma trocha bolela noha.

Okej okej okej možno je to na začiatok moc krvilačné 👌🏼 sorry za chyby.