Mafián

4.

Ráno:

Ja: JungKook-ah vstávaj~~ nechcem meškať~

Pozrel som sa do zrkadla a upravil som si košeľu ktorú som mal ma sebe. Zobral som si sveter a obliekol som si ho.

JungKook: Vyzeráš úžasne~

Snažil som sa ignorovať jeho blbú poznámku no aj tak som mierne zčervenal.

Ja: Pohni si!

Keďže mi JungKook priniesol včera pár veci z môjho domu tak som sa radoval ako malé dieťa. Čudujem sa ,že mal odvahu sa tam vrátiť. Nikdy som totiž nevidel aby sa vrah vrátil na svoje miesto činu. Zobral som si batoh a išiel som s ním do kuchyne. Tento dom je na mňa moc veľký...včera som sa tu dokonca stratil. Tašku som otvoril a položil som ju kuchynskú linku. Zobral som si svoju desiatu a doslova som ju hodil do batohu ktorý som hneď zatvoril. Zobral som si batoh a smeroval som už na chodbu keď v tom som vrazil do Jungkooka. Pozrel som sa mu do očí a prižmuril som oči. JungKook sa len pousmial a dal mi pusu čelo.

JungKook: Koľko máš vôbec rokov Tae?

Ja: hádaj pán múdry.

JungKook: 14?

Ja: Debil...Je mi 17

JungKook: Nevyzeráš na to.

Pretočil som len nad tým očami a išiel som na chodbu kde som si obul boty. To isté spravil JungKook ktorý bol už oblečený ale bol rýchlejší takže rychlo odomkol dvere. Obzrel som si a len teraz som si všimol ,že je celý v čiernom. Mal čiernu mikinu Thrasher,čierne rifle a čierne vansy. Musím uznať má dobrý štýl.
Vyšiel som von a keď som uvidel pred sebou les celý som sa zatriasol. Čo keď tu žijú medvede? Obzrel som sa okolo seba či tu nie je náhodou nejaká cesta na únik. Uvidel som malú lesnú cestičku ktorá neviem kam viedla. Dal som si batoh dole z chrbta a v tom momente som sa rozbehol smerom preč po lesnej cestičke.Bežal som najviac ako som vedel.

JungKook: Hmmm takže Tae sa chce hrať?!

Započul som jeho hlas. Otočil som hlavu dozadu a všimol som si ,že sa rozbehol zamnou. Pre istotu som zrýchlil v behu...Než som stihol otočiť hlavu dopredu vrazil som do stromu a to ma zastavilo. JungKook ma chytil za ruku a otočil ma k sebe. Chytil som si druhou rukou nos ktorý ma hrozne bolel.

JungKook: Ešte raz sa budeš pokúšať utiecť nedopadneš dobre...si v poriadku?

Prikyvol som a on ma začal ťahať k jeho domu... po pár minútach sme pred domom zastavili kde stál čierny Mercedes.

JungKook: Budeš sedieť na mne. Nechcem aby si mi znovu utiekol.

Zobral som si batoh zo zeme a prikyvol som. JungKook nasadol do auta a ja som si rýchlo sadol na neho. Zatvoril dvere od auta a naštartoval. Oprel som so hlavu o jeho hruď a zatvoril som oči.
***
Pred školou:

JungKook: Tae~ vstavaj~

Ja: Ešte 5 minút JungKook-ah~~

Viac som sa natlačil na neho a on okolo mňa omotal jeho mocné ruky. Bolo mi to nepríjemné ale na druhú stranu to mohlo dopadnút horšie...

Ja: Musím ísť na prvú hodinu?

JungKook: Musíš...Akú máš prvú hodinu?

Ja: Telesnú~

JungKook: Hmm~ chcem ťa vidieť cvičiť~

Ja: Nie~~!

JungKook: Máš na vyber...buď ťa ohnem v aute alebo pôjdeme spolu na telesnú.

Ja: Telesná znie lepšie.

Urazene som pretočil očami a JungKook mi otvoril dvere. Vyliezol som von z auta a keď som uvidel Jimina rýchlo som sa k nemu rozbehol.

Ja: Jimin! Musíš mi pomôcť! Musíš!

Jimin nahodil nechápavý vyraz.

Jimin: Aj tebe dobré ráno Tae. Čo sa deje? Vyzeráš ako keby si pred niekým utekal.

JungKook mi obmotal ruky okolo pásu a ja som sa rychlo od neho odtiahol. Jimin sa pozrel na Jungkooka skúmavim pohladom.

Jimin: Daj so odchod nováčik. Po Taehyungovi ide už niekto iný.

JungKook: Kto?

Pre boha. Mal som chuť jiminovi jednu vraziť.

Ja: Nikto!

Jimin: Učiteľ Španielčiny. Je to fakt kus!

JungKook sa pozrel na mňa a nahodil svoj zabijacký výraz. Ajajaj. Už vidím dnešné noviny: Žiak pedagogickej školy zabil svojho profesora španielčiny.

JungKook: Takže učiteľ španielčiny Tae? To mu musím povedať že my spolu chodíme.

Ja: My spolu NECHODÍME!

Jimin: Nie,že by som bol na strane tohto čudného chalana /ukáže na Jungkooka/ ale tvoj krk tvrdí niečo iné.

JungKook: Ja aspoň nemám ružové vlasy ako nejaká Barbie... A okrem toho volám sa JungKook.
***
Na hodine španielčiny:

Modlil som sa k všetkým svätým bohom aj k Poseidonovi aby sa nič nestalo. JungKook ktorý sedel vedľa mňa mal zjavne sto chutí skočiť na toho učiteľa. Vždy keď prešiel okolo neho musel som mu chytiť ruky. A verte mi nebolo to ľahké keďže JungKook má väčšiu silu ako ja.

Ja: Už by si sa mohol ukľudniť.

JungKook: Tak nech sa ťa nedotýka.

Ja: Tak mu to povedz sám keď si taký múdry.

Ahojte čaute pokoj mi dajte 💖 prepáčte za chyby a užívajte si prázdniny 💜