Mafián

23.

Čo to somnou robíš JungKook?

Než som sa stihol spamätať tak sme už boli v sprche kde na nás tiekla priam horúca voda. Mne to absolútne nevadilo pretože mi bola extrémna zima. No musel som nejako zastaviť to bozkávanie takže som sa rýchlo odtiahol od neho a otočil som sa mu chrbtom.

JungKook: Čo sa s tebou stalo Tae?

To isté sa pýtam teba.

Ja: Čo by sa somnou stalo?

JungKook: Správaš sa inak.

Ja: Dosť skoro si si to všimol.

Zasmiala som sa a pretočil som očami. Nechcel som sa takto namyslene správať ale chcel som zabrániť citom.

JungKook: Že ty máš niečo s tým um Jinom? Nepamätám si presne jeho meno.

Ja: Aj keby mám je to moja vec... nie tvoja
🚧🚧🚧

Nachádzam sa s Jungkookom v nejakom hoteli. Nechcel mi povedať z akého dôvodu sme tu ale predpokladám ,že je to kvôli jeho práci. Ľahol som si na obrovsku bielu postel a zhlboka som sa nadychol. Zacítil som Jungkookovú príjemnú vôňu z ktorej som sa išiel zblázniť.

Ja: Prečo sme tu Jungkook-ah? Mne sa ti nepáči~

Pozrel som sa na Jungkooka ktorý vedľa mňa ležal. Na tvári sa mu rysoval šibalský úsmev čo sa mne nepáčilo no vyzeral neodolateľne. Preboha Tae! Nemysli na takéto blbosti!

Musel som sa nejako okríknuť a zabrániť tomu. Mal by som dať Yoongimu novú šancu. Sám ma totiž o to žiadal.

JungKook: A kde by sa ti páčilo?

Ja: Um~ U Yoongiho doma~~

JungKook: Prečo u Yoongiho? Ste snáď rodina?

Ja: Je to moj priateľ.

JungKook: Takže kamoš-

Ja: Nie JungKook. Je to moj priateľ,frajer... nepoznám iný význam toho slova.

Pozrel som sa na Jungkooka s úsmevom na tvari zatiaľ čo on mal dosť agresívny vyraz. Sám nevie ako by som opísal jeho výraz tváre. No nevyzeral že by bol moc rád.

JungKook: ako...Ako dlho ste spolu?

Ja: No... nedávno sme sa dali dokopy.

Okej možno som trocha klamala pretože nie som s ním ale nevadí. Veď ja budem s Yoongim. Len to chce čas a pokoj od Jungkooka.

JungKook: Mám na teba prosbu Tae.

Jeho hlas znel tak zúfalo...

Ja: Akú?

JungKook: Je mi jedno či s ním chodíš zostaň u mňa bývať... Prosím... zvykol som si na tvoju prítomnosť.

Pritiahol ma k sebe a silno ma objal. Nevedel som ako mám reagovať pretože jeho slová ma z nejakého dôvodu boleli. Nemal som k Jungkookovi žiadne city takže nemám poňatia čo sa to somnou deje. Možno je to len takzvaný chvíľkový skrat.

Ja: Fajn zostanem u teba bývať JungKook-ah len sa ma už takým spôsobom nedotýkaj... Prosím.

JungKook: Prepáč Tae...Nechcel som ti ublížiť.

Ja: Prosím nehovorme o tom.

Zhlboka som sa nadychol a zacítil som jeho dokonalú omamnú vanilkovú vôňu. Voňal tak úžasne.

JungKook: Zachvilu budem musieť ísť do práce Tae~

Ja: To tu mám byť sám?

JungKook: Chceš ísť snáď somnou? Chceš vidieť sko vraždím ľudí?

Ja: Áno chcem JungKook-ah.

V skutočnosti som to nechcel vidieť. Lenže som chcel o Jungkookovi vedieť viac a viac. Chcel som ho mat prečítaného ako nejakú knihu. Samotný JungKook skrýval v sebe niekoľko osobností... každý deň bol iným mužom. Jeden deň dokázal byť psychopat ktorý zabíja a na druhý deň dokázal byť milujúci muž ktorý ti dá v posteli pocítiť nesmiernu vášeň. Toto všetko ma na ňom fascinovalo. Kurva Tae... prestaň s týmito blbymi myšlienkami.

JungKook: Dobre~ a pomôžeš mi?

Ja: No...Možno hej.

JungKook: A nebudeš sa báť?

Ja: Možno trošičku.

Jasné,že sa budem báť. Je to iné ako vo videohrách. Ak zabijem nevinného človeka zabijem ťa ja osobne JungKook.