Mafián

13.

JungKook: Domov za rodičmi...Nechcem ťa tu držať

Rozžiarili sa mi oči šťastím a rychlo som prikyvol hlavou. Konečne!

JungKook: Tak poď

V jeho hlase bolo počuť smútok čo ma z časti zabolelo. JungKook smeroval k autu a celý čas mal sklopenú hlavu. Postavil som sa zo zeme a rychlo som sa rozbehol za ním.

Ja: JungKook-ah?

JungKook: Hm?

Ja: Ďakujem.

Silno som ho objal no on odstrčil ma od seba. Mierne som naklonil hlavu na bok.

JungKook: Prosím nedotýkaj sa ma.

Ja: Ale-

JungKook: Keď nechceš byť mrtvý nedotýkaj sa ma!

Zakričal na mňa a ja som cúvol do zadu čo ma prinútilo naraziť do auta. Zobral som si rifle ktoré som si rychlo obliekol a snažil som sa zadržať slzy. Ani neviem neviem ktorý smerom ale rozbehol som sa preč...

Bežal som dosť rýchlo a vrážal som do všetkých stromov alebo som rovno prebehol cez kríky. Po tvári som mal niekoľko škrabancov a hrozne ma to pálilo. Zhruba po 10 minútach behu som zastavil a obzrel som sa okolo seba. Jediné čo som videl boky stromy,kríky a hmla. Na čo som utiekol? Teraz som sa len zbytočne stratil.

Ja: POMOC!

Nič... nikto sa neozval. Čo si si myslel Tae? Že príde za tebou lesná víla a ukáže ti cestu domov?

Ja: Kľud Tae...ty nájdeš cestu domov...len sa musíš zorientovať.

Povedal som si sám pre seba a snažil som sa myslieť chladnou hlavou. Nechcel som robiť unáhlene zábery. Možno najdem cestu domov.

Pohlad Jungkooka:

Moje srdce zlomil na milión kúskov...Už som nepociťoval tú radosť ktorá ma naplňovala. Budem sa musieť nejako ukľudniť.
Vybral som si z poza opasku pištoľ a strieľal som snáď na všetko čo je živé. Bolí to... len tak utiekol... A ja idiot som ho nedokázal zastaviť a ani objať. Som neschopný idiot... Možno by som mal skontrolovať či už je doma. Vybral som si z vrecka mobil a pozrel som si kde sa Tae nachádza. No čo? Som aj hacker.
Tae sa nachádzal niekde hlboko v lese. Ale prestáva sa mi to páčiť pretože sa moc rychlo pohybuje. Možno ho naháňa nejaká líška. Mal by som ísť čo najrýchlejšie za ním. Len tak pre istotu ho skontrolovať.

Taeho pohlad:

Práve som natrafil ma môjho nového kamoša. Volá sa Hitman. Áno ja som môjho nájomného vraha pomenoval Hitman. Veď nemá vlasy! Hitmanov spoločník je fakt ,že veľký vlčiak. Toho som pomenoval Trhač. Podľa mňa je tém pes z Černobylu. Neexistuje hentaký prerastený psisko ktorý má väčšie svaly ako ja. Zaujíma ma čím ho kŕmil...No vráťme sa do reality. Ten vlčiak ma stále naháňa a ten Hitman po mne strieľa o stošesť. Moje nohy už nevládzu bežať ďalej a moje pľúca sú v jednom ohni. V tejto chvíli zvažujem ,že by bolo dobré sa vzdať a umrieť. Vsadím sa ,že to chce samotný osud. Neviem ako ale podarilo sa mi potknúť o vlastnú nohu takže som spadol na zem a ten vlčiak ma začal hrýzť do nohy. Jediné na čo som sa zmohol bol plač. Mal som pocit že je toto zrovna najhoršia smrť. Začal som vidieť rozmazane kvôli slzám. Horko ťažko som videl auto ktoré predomnou zaostalo. Niekto z neho vystúpil ale ani za boha som nevedel zaostriť zrak. Jediné čo viem je ,že toho vlčiaka strelil a prestal ma hrýzť.

Kto podľa vás vystúpil z toho auta?