Mafián

16.

•••

Premýšľam nad tým všetkým čo sa deje v týchto posledných dňoch. Možno to len predsa Kook dobre povedal... mali by sme sa mať radi... nie milovať... Bude to pre mňa ťažké ale budem musieť zabrániť mojím citom k nemu... Nachádzam sa u Jungkooka spolu s Jiminom a Jinom.

Jimin: Tae... cítiš k nemu niečo?

Mám biť úprimný alebo mu klamať?

Ja: Beriem ho ako kamaráta ktorý má úchylku na vraždenie.

JungKook: Tae môžem sa s tebou porozprávať?!

Zakričal na mňa z kuchyne a ja som sa zhlboka nadýchol. Vobec sa mi tam nechcelo ísť a nechcel som ani počúvať jeho dlhý výklad.

Jin: Choď tam Tae... teba predsa nezabije

Predpokladám ,že to bol nejaký jeho vtip keďže sa začal smiať ako idiot. Postavil som sa z postele a rýchlimy krokmi som išiel za kookom. Keď som ho videl bolo mi trocha do plaču. Tvár mal z časti doškriabanú a modrinovú.

Ja: Čo sa ti stalo JungKook-ah?

Pritiahol ma k sebe tak aby sme boli tvárami blízko seba. Chcel som sa odtiahnuť ale jeho mocné ruky mi v tom bránili. Mal rozťaté obočie a peru. Niekoľko dlhých škriabancov mal na líce a brade. A modriny mal väčšinou na líci alebo na rukách ktoré som si len teraz všimol.

JungKook: Yoongi ma napadol... Toho som v pohode zvládol... ale v centre je veľa policajtov a tak nejako sa pridali k Yoongimu.

Ja: Bolí ťa to?

JungKook: Keď som s tebou ani nie... mám pocit ,že ma sledovali domov.

Ja: JungKook...Bojím sa.

JungKook: Tae...Možno pri tebe nebudem nejaký čas...Chcel som ti už dlho niečo povedať...

Ja: Ako to myslíš? Ty chceš odísť?

Proste som to nevydržal. Z týchto slov sa mi zlomilo srdce rýchlejšie ako som čakal... slzy mi tiekli po tvari... to neboli ani slzy... to boli vodopády smútku. JungKook sa nahol k môjmu uchu a začal veľmi potichu šepkať.

JungKook: Každú chvíľu sem vlezú policajti a zoberú ma preč... sledovali ma...Prepáč mi to Tae

Ja: Nie nie nie!!! Prosím nie!! Kook prosím!

Oprel som si hlavu o jeho hruď a začal som ešte viac plakať. Ako mohol niečo také dopustiť?!

JungKook: Milujem ťa Tae...

V tom momente vtrhli policajti do domu. Začali po nás kričať a dokonca jeden z nich na nás strieľal. Dalo by sa povedať že skoro celý dom zničili. A tak isto zničil aj náš rozprávkový vzťah...S Kookom sme dali ruky nad hlavu a trocha som sa k nemu prisinul. Mal som strach ako nikdy pred tým.

Ja: Tiež ťa milujem JungKook-ah

Policajt: Ani sa nehni ty monštrum!!

Ja: Nie je to monštrum!

Rýchlo som otočil k sebe Jungkooka a daroval som mu ten najvášnivejší bozk aký som vedel. Jimin a Jin začali kričať ,že som nevinný. Nakoniec ma od Jungkooka odtrhol policajt. Snažil som sa k nemu dostať ale ten policajt ma nejako spacifikoval a ja som vykríkol od bolesti.

JungKook: Ak ho nepustíš do 5 sekúnd rozpáram ťa od hlavy až po päty!

Asi jeho šéf mu dal povel keďže ma pustil.

Ja: Nemôžte ho zavrieť!

Policajt: Všetko čo poviete bude použité proti Vám.

JungKook zjavne vedel ,že nemá význam sa brániť takže bol celý čas kľudný. Policajt mu nasadil púta a pomaly s ním vyšiel z domu. Rychlo som utekal za nimi ale znovu ma zastavil nejaký policajt. Pred domom sme mali 8 policajných aút a 4 veľké čierne dodávky v ktorých boli predpokladám kukláči. Ten policajt ho naložil do auta a po pár minútach s ním odišiel. Podlomili sa mi nohy a začal som kričať Jungkookové meno... je mi jeden že ma nepočul... je mi jedno že je ďaleko odomňa... potreboval som sa vykričať. Potreboval som zo seba dostať smútok a hnev... potreboval som jeho...
     Všetko mi zobrali... jedným lusknutím prsta...
        Zničili mi moj dokonalý vzťah....
           No nevedia čoho všetkého som ja schopný...
            

Nebojte sa toto nie je ešte koniec. Aj keď už som vykopala hrob ;-;