Náhly kolaps. Príliš silný na to aby ostal doma. Našťastie bol v pohode. Musel ešte ostať v nemocnici aby mu urobili pár vyšetrení, no bola som šťastná že je v poriadku.
"Inak.. nevadí ti, že s nami nepôjdeš von za Kolesom?"
"V pohode... aspoň tam nebudem keď nastane tá trápna chvíľa ticha."povedal Zen a všetci sme sa zasmiali.
Odišli sme.
"Ešte som ti zabudol povedať...Koles si chce zobrať aj nejakého kamaráta."
"Ozaj? A koho?"
"Netuším..."
Stáli sme tam. Zbadala som Kolesa ako vychádza spoza rohu. Takmer sa mi podlomili kolená. Louis! To je ten kamarát? Prosím nie! Aj Hadlee videl, že so mnou niečo nie je v poriadku. Celá som sa triasla.
Prišli. Bolo to čudné, no trápna chvíľa ticha nenastala.
"Inak počul som, že Lienka odchádza."nadhodil Louis.
"Fakt? Odkiaľ vieš?"spýtal sa Hadlee.
"Tajné zdroje."pošepkal,"A nedáme si pizzu?"
"Jasné!"povedal Koles nadšene.
"Je to zvláštne, no mne aj bude tá naša sedemtisíc-bodková lienka chýbať."povedal Hadlee
"A čo ste sa takto na konci roka rozhodli nás spoznať?"spýtal sa Koles.
Zen! Áno. Mal pravdu. Bolo to tu....vedel že to príde. Trápna chvíľa ticha....
"Heh... veď treba nájsť nejakých nových fellas do partie nie?"povedal Hadlee.
"Fellas? To sa ešte používa?"
"Neobjednáme radšej tú pizzu?"ozvala som sa.
"Noo...konečne aj naša kvetinka niečo povedala."povedal posmešne Louis.
Kvetinka? Aká som ti ja kvetinka? Prestaň ma už otravovať, mám ťa plnú hlavu!
"Hh...ja si dám Margheritu."povedala som potichu.
"Dvakrát šunka-syr-kukurica."zvolal Koles.
"Inak...tvoj otec...."až príliš neskoro som si uvedomila, že to nie je úplne vhodná téma na prvé stretnutie..."sorry."
"V pohode. Ja už to neriešim. Každý robí chyby..."
"Ale nie 7 rokov..."odvrkla som.
Pozrel na mňa veľmi nepríjemným, vyčítavým pohľadom.
Neviem čo to do mňa vošlo. V tej chvíli som bola plná hnevu.
No... tak asi nemáme nového parťáka. To stretnutie nedopadlo moc dobre.
Ležala som u Hadleeho na gauči a premýšľala o tom, čo sa v poslednej dobe udialo. Tie divné stretnutia....Koles, LOUIS.. Stále som ho mala na očiach. Čo sa to deje? Pohádala som sa aj s Louisom, no jemu som nepripisovala nijakú vinu. Hadlee si sadol vedľa mňa. Chvíľu sme len ticho pozerali do blba.
"Nemusela si...."začal. Rukou som mu naznačila, že o tom nechcem hovoriť.
V hlave mi začala vŕtať myšlienka, ktorej som sa nevedela zbaviť. Ale....nie. Nikdy! To je blbosť! Musím na to prestať myslieť...
Prišla mi správa: PREPÁČ.😓
Nie som nejaký empatický, citlivý človek, no takmer mi vybehla slza. On sa mi ospravedlnil? Za čo? Veď JA som po nich začala "kričať".
Odpísala som. On odpísal tiež. Asi hodinu som tam sedela vedľa Hadleeho a písala si s Louisom.
Večer som odišla domov. Bolo mi Hadleeho ľúto keďže som sa s ním nebavila. Čo tam vôbec robil?
Prišla mi ďalšia správa od Louisa: NECHCEŠ ÍSŤ VON?
YOU ARE READING
Stratení
General FictionVysporiadať sa s obrovskou stratou nie je ľahké. Alessia sa o to snaží, no pritom narazí na veľa ľudí. Učí sa, komu dôverovať a komu nie...
