Stratení

33

"Ja...tak veľmi by som chcel, ale nemôžem...."nadýchol sa, "nedokážem to..."
Silno sa mi rozbúchalo srdce. Otočila som sa. Luciana?  Čo tu robí moja sestra? A celé to videla?
Išlo ma rozdrapiť. Trapnejšie som sa ešte asi necítila. Pozrela na mňa, potom na Louisa a odišla na wc.
Radšej som utiekla za Zenom a Hadleem.
"Kde si toľko bola?"
Venovala som im obom krátky nechápavý pohľad.
"Nejdeme k nám?"navrhla som.
"Hej, hej.. môžme."

Mama bola na služobnej niekde v Dánsku a otec pravdepodobne pil pivo s kamarátmi.
"Keď už máš to VBčko, pozval som sem Eliota."
"Toto som fakt potrebovala...."povedala som ironicky popod nos.
"Čo je? Len som ťa chcel trochu rozveseliť."
"Nefunguje nám zvonček..."
Hadlee pozrel cez okno. Zen zapol telefón.
"Eh...do riti ja mám vypnuté upozornenia. On tam dole už pol hodinu čaká."

"Heej!"takýto pozdrav som asi vživote nepočula...,"Jak sa máte guys?"
"Odkiaľ si?"spýtala som sa namiesto pozdravu.
"Odtiaľto, z Talianska, ale daddy je z Británie."
Do riti musí všade pchať tie anglické slová?
"Daddy hovorí len po anglicky, tak sorry ak občas niečo trepnem."
Nechaj si svoje APOLOGIES pre seba...
"A prečo všetci vyzeráte tak broken?"
"My sme v pohode, len ona má stále nejaké problémy..."povedal Hadlee.
"Prestaň.."
"Vravel som... Neviem čo ju trápi, isto nie je vo svojej koži."
"Aha"
Cazzo. Ak by som to povedala nahlas, isto by vedel čo to znamená. Nadávky sa vždy všetci naučia ako prvé.
"A ako dlho tu už žiješ?"vyzvedal Zen.
"Asi rok. Ale taliansky som trochu vedel už aj v UK. Chodil som sem na dovolenky každé leto."
Bože! Veta bez anglického slova!
"A vy ste na tom ako? Či len takto traja buddies?"
Nachvíľu ostalo ticho.
"Povedal som niečo bad? Teda... zlé? Sorry. Snažím sa to zlepšovať."
Musím uznať, že nebol zas taký škaredý. Ale strašne mi liezol na nervy.
"Stai zitto! Ja viem, že sa snažíš, viem, že sa učíš po taliansky, ale keď tak nevieš rozprávať, radšej hovor len po anglicky!!!"
Niekedy som trochu...ehm.... príliš výbušná, ale neľutujem tohto "prejavu".
"Hovoril som, že nemá svoj deň,"pošepkal mu Hadlee.
"Alebo možno práveže má..."dodal Zen a všetci sa zasmiali.
"A ty máš prečo dievčenské meno?"spýtal sa Eliot.
"Nella figa! Toto sa má každý pýta. Rodičia chceli dievča. Veľmi. No a keď zistili, že som chlapec, odmietli vymýšľať nejaké chlapčenské meno. Mama túžila po dcére. Tak som...Hadlee po prababičke."
"Ale to meno má anglický pôvod.."
Nechcelo sa mi ďalej počúvať ich zaujímavé rozhovory. Bolo mi ľúto toho, čo sa stalo s Louisom. Napísala som mu. Čakala som 2 hodiny. Kým oni si vypovedali celý svoj život, ja som hľadela do steny. Po nekonečných dvoch hodinách mi odpísal: "MÔŽEM PRÍSŤ?"
"TU TO VYZERÁ MOC ZLE, NEMÔŽEM JA K TEBE?"
Súhlasil, tak som sa nepatrne vytratila. Dúfala som, že zatiaľ nám nezbúrajú celý činžiak.
"Čo si chcel?"
"Veľmi, veľmi ťažko sa mi hovorí...ale chcel som ti to vysvetliť."
"Veď nie je čo...ja to chápem."
"Nie Aless, nechápeš... Nemôžem sa viazať. Nemôžem byť s tebou. Nemôžem byť s nikým. V našej rodine to je strašné. Ak by niekto vedel, že sa s tebou stretávam...... Keď som mal 8... zložil som sľub. Sľub, ktorý má viaže. AK OKÚSIŠ PORUŠIŤ CELIBÁT DO VEKU 33 ROKOV, TVOJA DUŠA NEBUDE HODNÁ TEJTO RODINY. Doteraz mám z toho zimomriavky. Znie to bláznivo, no oni by mi boli schopní spraviť čokoľvek."
"Ale veď...si sa prednedávnom rozišiel s jedným dievčaťom.."
"Musel som klamať. Chcel som ťa pred týmto všetkým chrániť, ale teraz vidím, že to nedokážem. Nedokážem žiť bez teba."
"A čo ten bozk? To nebolo porušenie celibátu?"
"Tento celibát nie je o bozkoch... Vidno, že toho veľa nevieš..."
"Povedz mi, že je to sen! Alebo, že si zo mňa len robíš srandu..."
"Krutá pravda zázračne skrytá v dlani, ktorej kľúčom je len hodné srdce."
"Kto všetko pozná realitu? Koles?"
Zobral mi ruku a nežne ju pobozkal. Potom podišiel k oknu a ukázal na nočnú oblohu.
"Pozoruj tú jasavú nádheru. Ako náhrdelník z perál rozsypaný po zemi. Pozbieraj všetky perly a dostaneš po čom túžiš. Dobrú noc..."vyskočil z okna (na prízemí) a ja som skočila za ním.
"Nemôžem ťa odprevadiť. Zbohom Kvetinka!"
Zakývala som mu na rozlúčku. Tvárila som sa statočne no vo vnútri sa všetko rúcalo. Myslela som, že koniec sveta už nastal v momente, keď ma "odmietol". To bol ale iba začiatok konca.