Stratení

mlčať je zlato

Ak 43 hovorí pravdu, znamená to, že je štvrtok. Tým pádom som "spala" 4 dni?
Bola som tam sama. Nejaká hadička viedla do mojej ruky.
Začala ma strašne bolieť hlava.
Určite som dehydrovaná. Čo to so mnou tí ľudia robia? Nevyzerá to ani ako nemocnica.
Naozaj... Tá miestnosť pripomínala vypratanú kanceláriu, kam len priniesli nemocničnú posteľ a nejaké hadičky s vodou.
Počula som klopanie. Ale nie na moje dvere. Boli to pravdepodobne opätky. Zvuk bol čoraz hlasnejší až nakoniec prestal. Nejaká žena s vysokými topánkami vstúpila do izby. Neskôr aj 43. Nestihla som si všimnúť ako vyzerá, pretože bola otočená chrbtom. Jediné, čo si pamätám je jej hlas. Šepkala, no bolo ju počuť.
"Vem predikade för dig att föra henne hit?"
Nerozumela som jej ani slovo, ale z jej hlasu bolo cítiť hnev.
"Jag ber om ursäkt, men hennes hälsa är ännu inte normal."odpovedal 43.
"Ge henne ett lugnande medel och ta henne till sektor 17."povedala prísne.
43 niekam utiekol. Tá žena ostala stáť v mojej izbe.
"Du förstår mig inte, eller hur?"
Stále bola otočená chrbtom, no mala som pocit že hovorí na mňa.
"Alessia Bernardi."povedala.
Neprekvapovalo ma, že vie moje meno, no aj tak som bola plná obáv.
"Neviem taliansky, ale učím sa..."
Načo mi to hovorí? Myslí si, že ma to zaujíma?
43 znovu prišiel.
"Här är lugnande medel."
"Jag vill ha den här tjejen."
Už ma to prestávalo baviť. Fakt by ma zaujímalo o čom sa rozprávajú. 43 podišiel ku mne. Držal v ruke nejakú fľašu.
"Toto ti musím vymeniť. Voda, ktorú dostávaš už nie je čerstvá."
Pozrela som na hadičky. Pomaly mi všetko stekalo do žíl. Zrazu som sa cítila úžasne. Bola som veľmi pokojná.
"Tak...a teraz mi povedz, čo ťa trápi.."
"Chcem...chcem jedlo."
"Jedlo?"skríkla záhadná žena.
"Evelina! Mat! Nie nat."povedal 43,"Prepáč, ona nevie moc po taliansky. Mat znamená jedlo a nat je sodík..."
"Aha."
Nevedela som prečo, no vôbec mi celá tá situácia neprišla divná. Bolo mi super...
"Vysvetli mi, prosím ťa, jednu vec...ako je možné, že si sa zobudila v inej miestnosti, s nejakým chlapcom a mala si stres, no keď som prišiel ja, nebála si sa?"
"Asi...asi preto, že viem kto si..."
Pozrel na mňa veľmi začudovane.
"Vad säger han?"spýtala sa Evelina. Myslela som, že je to jej meno, keďže ju tak oslovil 43.
On len mávol rukou a opäť pozrel na mňa.
"Poznáš ma?"
"Áno. Ty si 43."
"Eduard! Är det något fel?"skríkla Evelina.
"Ticho!"ani na ňu nepozrel.
Sadol si na stoličku vedľa mňa. Pár minút len rozmýšľal.
"Är Mykhailo fortfarande här?"pozrel na ňu.
Ona len prikývla. Stále som jej nevidela do tváre. Zrazu odišla.
Cítila som sa zvláštne, no nič ma neznepokojovalo. Akoby mi dali sedatíva...

Znovu som počula kroky. Tentoraz to však bolo silné dupanie. Mykhailo vbehol do izby.
"Ty si jej povedal Up-kód?"spýtal sa 43.
"Nie pane. Teda...Eduard."
"Čo je Up-kód?"
"Nič, čo by ťa málo trápiť...Bernardi!" skríkol na mňa, "A ty zmizni!"
Mykhailo vybehol z izby. Myslela som, že uteká preč, no potom zastavil. Vrátil sa a prišiel ku mne.
"Nikomu never!"pošepkal mi.