Stratení

nie

Všetci traja sme stáli a len tak na seba pozerali.
"Čo si myslíte, že som to nevedel?"povedal dosť drzým tónom.
Otočil sa a odišiel.
Pozrela som na Louisa:"To čo bolo?"
"Neviem...ale ako sa dozvedel o tomto mieste?"
"...Mali by sme ísť k Zenovi."
"On o tomto vie?"
"Nie..."

"Teda...fakt vás obdivujem."povedal Zen.
"Lebo dúfame, že sú stále nažive?"povedala som sklamaná z jeho reakcie.
"Pozri. Ak by aj stále žili, šanca, že ich nájdeme, je asi 0,0000001%."
"Ja by som vám aj pomohol, ale myseľ tu má na to akurát tak Zen."ozval sa Hadlee.
Nechápala som to. Jemu akože nechýba Francesca? A čo, že bola o 2 roky mladšia než my? To je nejaký problém?
"A čo odo mňa čakáte?"
"Aspoň podporu.."odvrkla som. Naozaj som z neho bola sklamaná.
"Samozrejme, že vás podporujem. A zo všetkého najviac chcem aby Francesca bola nažive, ale ako vám mám pomôcť?"
"Inak... ľudia... pozajtra idem na Sicíliu."
"To fakt?"
"A kedy si nám to akože plánovala oznámiť?"
"Ja som sa to dozvedela včera..."
"Zas last minute trip s maminkou?"povedal podpichovačne Hadlee.
"...fakt vtipné."
"Nezavoláme Eliota? Veď aj on má nezvestnú sestru."navrhol Zen.
"Ehm...no dobre."povedal Louis.
"Jeho nezvestná sestra je Francesca..."povedala som.
"Robíš si srandu? Veď ona nikdy nehovorila, že má brata. A jej rodičia sú rozvedení."
"Nevlastná sestra."
"Okej, okej... toľko informácií na dnes stačilo..."povedal Zen.
"Eliot píše, že nemôže. Vraj odchádzajú s otcom do Anglicka."povedal Hadlee.
Vydýchla som si. Asi by som s ním teraz nedokázala vydržať v jednej miestnosti.
"Kam to vlastne ideš?"spýtal sa Zen.
"Do nejakého mesta Ficarazzi...je to blízko Palerma."
"Tak si to tam uži..."
Odišli sme s Louisom k nám.

"Ja tam fakt nechcem ísť...Naozaj neviem, čo tam s nami chce robiť tie 4 dni. Budeš mi chýbať..."
"Veď aj ty mne."povedal a objal ma.
"Nie, že by som nebola rada, ale tvojim rodičom už nevadí, že nedodržiavaš celibát?"spýtala som sa potichu.
"Vidíš...toto som si ani neuvedomil. Máš pravdu. Sú oveľa miernejší. Ale prečo?"