Stratení

Amália

To, že by som sa nečudovala, som nemyslela až tak doslovne. Vidieť ju po dvoch rokoch...
Pozerala na mňa zmätene. Celú si ma párkrát prezrela, no neprejavovala známky nadšenia. Potom sa otočila na Jamesa:"Odkiaľ vie moje meno?"
"Neviem... nič som jej o tebe predtým nepovedal..."
Cítila som sa strašne. Bola som sklamaná, smutná...
Obaja odišli z mojej izby. Niečo si šepkali, no nemala som silu ich počúvať. Ľahla som si. Naozaj som dostala chuť na tie lievance. Nechcela som ich jesť... už len z princípu...ale môj žalúdok by to nevydržal...
Ráno, keď som sa prebudila, bola v mojej izbe ďalšia posteľ.
Ako ju tam doniesli? A načo vôbec? Pýtal sa ma niekto, či chcem spolubývajúceho?
Anthony prišiel presne na čas. Išli sme na raňajky.
"Ako si prežila včerajšok? Bál som sa o teba..."
"Večer sa stalo niečo oveľa horšie, ako ten kolaps..."chvíľu som mlčala, "A ty sa máš ako?"
Zdvihol obočie...vyzeral milo prekvapený. "Ja celkom fajn... keď mám takú dobrú kandidátku..."sedeli sme oproti sebe. Neverila som, že sa takýto narodil. Vyzeral ako ken. Príliš pekný na to, aby bol aj milý. A ani trošku namyslený...
"Len som tak premýšľala... máš ty vôbec nejaké zlé vlastnosti?"
"Nikto nie je dokonalý... možno okrem jednej osoby..."
"Nemám pocit, že myslíme na rovnakého človeka..."zasmiala som sa. Cítila som, ako mi bije srdce. Rukou som si podoprela bradu.
"Chceš ochutnať moje raňajky? Počul som, že asistenti majú vždy lepšie ako kandidáti...aj keď to na prvý pohľad vyzerá rovnako.."
Tak on bol ochotný obetovať svoje raňajky...len kvôli mne? Bola som vďačná, za to, že tam je. Jediný človek, v ktorom som našla oporu. Aj keď mi o ňom James narozprával blbosti...neverila som mu. On si nazaslúžil moju dôveru. A Anthony bol naozaj iný... Aj keď sa mi rozpadlo jedno kamarátstvo...s Jamesom... Začalo nové... Oveľa silnejšie, s niekým, kto za to stál, kto sa nepretvaroval.
"Ďakujem. Už nie som hladná. Ale vážim si to..."
Usmial sa. Zaniesol obe tácky a znova ma niekam viedol.
"Takže tvoja denná práca je starať sa o mňa?"
Zasmial sa: "To by som si želal. Nie. Pracujem na vymazávaní fotiek a sociálnych sietí kandidátov zo všetkých elektronických zariadení. Taktiež chodím na stretnutia s ostatnými asistentmi a vynášam smeti."
"Vynášaš smeti? Akože z každej miestnosti v tejto budove?"
"Áno..."
"To ti teda asi dobre platia, čo?"
Ostal ticho. Zastavil: "Najviac sa neznášam baviť o práci..."
"Dobre... A kam to ideme?"
"Do učebne. Nie je to úplne škola. Preto to tak ani nevoláme..."
"A nie je náhodou nedeľa?"
"Nie. Je pondelok ráno. A ja ťa tam musím dostať načas...inak to fakt nedopadne dobre. Prepáč ak sa ti zdám arogantný... neznášam zhon..."
"Nezdáš..." Jeho hlas bol skôr upokojujúci.
Otvoril mi dvere a odišiel. Bolo tam len pár ľudí. Pohľadom som hľadala Francescu. Avšak jediný, koho som poznala bol Mykhailo. Sadla som si do vedľajšej lavice.
"Nevieš, čo sa bude diať?"naklonila som sa k nemu.
"Je pondelok. Normálny učebný deň. Ale nečakaj, že tu bude matika...alebo taliančina."
Do učebne vošiel Eduard. Na projektore spustil časovač.
"Zahráme si hru..."prehovoril, "Bernardi, Markošová-za dvere, ostatní príďte sem ku mne."
Rázne som sa postavila. Upriamila som pohľad na Mykhaila.
"Jedno pravidlo som sa naučil-sprav, čo ti kážu..."pošepkal mi.
Prikývla som.

Stála som vedľa toho dievčaťa a nespúšťala pohľad z dverí. Dúfala som, že sa čo najskôr otvoria.
"Ja som Amália. Ako sa voláš ty?"
"Alessia."odpovedala som zamyslene. Stále som však pozorovala kľučku.
"Ty si odtiaľto?"
Zdalo sa mi zvláštne, že na mňa stále hovorí, tak som sa na ňu otočila.
"Záleží čo tým myslíš..."
"Tu sme na Slovensku... Blízko ukrajinských hraníc. Ale tvoj prízvuk znie čisto Taliansky...tak si myslím, že nie si."
"Máš pravdu..."nemala som chuť debatovať o mojom pôvode... Jediné po čom som túžila, bolo čo najrýchlejšie odtiaľ vypadnúť.
"Ja som zo Slovenska. Z dedinky Háj. Je to veľmi malá obec... Koľko máš rokov?"
"Šestnásť. A ty?"trochu ma iritovala, pretože bola dosť otravná, no chápala som, že asi sa nemala s kým rozprávať.
"Pätnásť. No správam sa aj na 9. Viem, že sa asi veľa vypytujem, ale všetci ostatní sú veľmi nesympatickí. Dokonca aj môj dementný asistent 18-J."