Stratení

Smorrebrod

"Tak...je to pozitívum.."objala som ho.
Ešte nikdy som nezaspávala v jeho náručí.
Cítila som sa ako v rozprávke. Nie takej kalsickej, kde Červená Čiapočka stretne v lese vlka...alebo Popoluška o polnoci stratí črievičku, ktorá záhadne sadne len na jej nohu...ale v takej našej. Malej vytúženej fantastickej poviedke.

Keď som sa ráno prebúdzala z toho krásneho snívania v jeho objatí, dúfala som, že ho nájdem sedieť na stoličke ako na mňa hľadí. Ako som už povedala...je to naša rozprávka... čiže také niečo nehrozilo. Princ Plačko zrejme stihol odísť skôr, než som sa zobudila....ale nechal mi odkaz.
"V noci mi volala mama..."prečítala som nahlas. Začala som sa oňho báť. Čo ak niečo zistili? To bude s nami navždy koniec. To naozaj našej rozprávke nie je dopriaty happyend? Je to jeden z tých príbehov, kde to proste nevyšlo? Tá story, ktorú ti Snehulienka nepovie, že zažila ešte predtým...
Neviem, čím to bolo, že som celý náš vzťah prirovnávala k rozprávkam, no páčilo sa mi to.

Hneď po škole som sa začala baliť. Nevedela som, čím začať... Budeme sa tam kúpať? Pôjdeme na dementné expedície? Čo to vôbec mame napadlo?
S maličkou nádejou som zatvorila poloprázdny tyrkysový kufor...a vtedy prišla.
"Priniesla som vám niečo na večeru!"zvolala.
"Vitaj."povedal otec.
"A kde sú deti?"spýtala sa.
Vyšla som z izby. Pozrela som na ňu. Vyzerala šťastne.
"Poď sem Lessi."povedala tenkým hlasom.
Po dlhom váhaní som k nej prišla. Objala ma. Ako.. vážne to bolo strašné. Odišla som do sestrinej izby.
"Nechceš ísť pozdraviť maminku?"povedala som ironicky.
Pozrela na mňa a prevrátila očami.
"Ty akože vieš čo si máš zbaliť?"spýtala sa ma.
"Nie. Idem tam len kvôli otcovi."
"Veď aj ja..."
Možno to nebol ten najlepší otec na svete, no pre mňa bol skvelým ockom. Minimálne už kvôli tomu, akým spôsobom sa o nás dokázal postarať vždy keď odišla mama. Vôbec by mi nevadilo, keby niekoho mal. Ona by si to aj zaslúžila.
Hoci to otec nedával najavo, určite sa pre to trápil. Nevybral si dobrú manželku. A načo vôbec chodila na toľko služobných ciest? Veď sme mali dosť peňazí.
Táto naša rozprávka mala až príliš veľa smutných chvíľ na to, aby ňou bola. Asi je to len nešťastná fikcia.
"Ale som rada, že ideš. Bez teba by som to tam nevydržala."prehodila som.
Luciana ma objala. Bola som rada, že sa náš vzťah so sestrou zlepšil.

Zvyšok večera sme strávili na spoločnej večeri s našimi. Cítila som medzi nami napätú energiu.
"Dúfam, že vám chutí táto dánska delikatesa. Nazýva da to smorrebrod."
"Hej, je to super."na moje počudovanie toto jedlo chutilo veľmi dobre. Aspoň niečo bolo na tej večeri pozitívne.

Večer som zaspávala so zvláštnym pocitom. Cítila som, že to, čo robím nie je úplne správne. Akoby som na tú dovolenku vôbec nemala ísť.