Guard [sk]

Part 9

Ráno prebehlo ako ostatné, len s rozdielom, že som sa prebrala vedľa Thea. Spravil mi teplý čaj a raňajky, šiel do školy a vybavil, že zostanem týždeň doma. Volal i otcovi, aby vedel alo som na tom. Poslal ma do horúcej vane, moja teplota bola o niečo lepšia, ale stále mi bola zima.

,, A čo budeme robiť dnes ?" S otázkou som vyšla už oblečená z kúpelni.

,, Ty môžeš maximálne ležať v posteli a pozerať rôzne filmy, piť teplé čaje a jesť polievky." Usmial sa a ukázal smerom na gauč. Viete aké to je nepríjemné ? Byť v lete zavrená doma s teplým pitím a jedlom? Sprchovať sa len v teplej vode? Je to horor! Ľahla som si na gauč a pozerala na telku. Theo si ku mne prisadol a prikryl ma dekou.

,, Je mi teplo, chcem íst von !" Vykríkla som zo zúfalstva. Theo iba zavrtel hlavou a položil mi ruku na čelo.

,, Možno ti teplo je, ale stále si podchladená. Možno maš vnútornú horúčku, zájdem do obchodu nakúpiť a zastavím sa aj v lekárni." A mňa tu nechá samú ? Nie nie a nie!

,, Chcem ísť s tebou." Nahodila som psie očká a odula spodnú peru. Notak zožer to, zožer to!!

,, Nie, zostaneš doma." Odsekol a postavil sa.

,, Vravel si že mi nič nebudeš zakazovať !" Povedala som urazene a nahnevane zároveň. Iba si povzdychol a pozrel na mňa.

,, Dobre, máš päť minút na prípravu, inak idem bez teba !" Posledné slová musel kričať, aby som ho na schodoch počula. Doslova som si to vpálila do izby a prezliekla sa do voľného trička a šortiek. Zišla som do kúpeľni a ľahúčko sa namalovala. Stála som pri ňom nachystaná a on mohol onemieť úžasom. Na chodbe som si obula Supry a odišla pri auto. Keď sa konečne dotrepal a odomkol auto, sadla som si dopredu a zapásala sa.

Cesta do obchodu trvala asi desať minút. Rôzne blbosti som hádzala do košíka a Theo ich vracal späť do regálov. Toto mi robí schválne ?! Hmmm. Zabočila som s košíkom do regálov s hygienou a nahádzala do košíka balíky vložiek. To bude, keď ich bude vracať naspäť. Bolo ich v košíku asi sedem.

,, Toľkú zásobu nepotrebuješ, daj to späť." Povedal znova tým chraplavým hlasom bez náznaku citu.

,, A čo ak potrebujem ?" Pohrala som sa so slovami na jazyku.

,, Ak to okamžite nevrátiš späť poviem tvojej riaditeľke že si simulovala a pôjdeš celý týždeň do školy. A tiež som povedal, že čo poviem to urobíš." Žmurkol na mňa a ja som ho zabila pohľadom. Začala som vracať balíčky vložiek späť. Neznášam, keď vyhráva.

Pri pokladni som rýchlo nahádzala na pás nejaké keksíky a čokoládové tyčinky, takže keď to predávačka prirátala na čítačku, Theo to musel zaplatiť. Jedna-jedna. Boli sme ešte v tej lekárni a predavač mi dal nejaké lieky na náhlu zmenu teploty. Som zvedavá, či mi to pomôže. Vrátili sme sa domov a ja som sa uvelebila pred telkou s keksíkami a teplým kakaom. Theo sa udomácnil v kuchyni a pripravoval obed.

Prebudilo ma zvonenie na zvonček. Bože, to si už človek nemôže ani na hodinku zdriemnuť ?! Theo ešte stále trčal v kuchyni tak som sa rozhodla ísť otvoriť. Prišla som ku vchodovým dverám a otvorila ich. Stála tam nejaká žena s ryšavými vlasmi a hnedým klobúkom, so slnečními okuliarmi a s bledo ružovým leskom na pery.

,, Čo potrebujete ?" Milo som sa usmiala a stála medzi dverami tak, aby nemohla nazrieť dnu. 

,, Hľadám Thea Jamesa, som jeho priateľka." Široko sa usmiala. P...Priateľka ?! On má priateľku a nepovedal mi to ?! A ako to, že vie kde bývam ?! Určite jej povedal kde pracuje! Ale prečo mi to tajil ?! Nechala som dvere pootvorené a rozbehla sa do izby, keď som vrazila do Thea.

,, Hou hou, kto to bol ?" Spýtal sa a nevinne sa usmial. 

,, Tvoja priateľka !" Vykríkla som a do očí sa mi hrnuli slzy. Vytrhla som sa mu zo zovretia a odišla do svojej izby. Spustila som sa po dverách na dlážku a rozplakala sa. Ja som ti vždy vravela že ťa nemiluje! A vieš ty čo?! Mala si pravdu!! 

THEO: 

Vanessa sa rozbehla hore do izby. Priateľku? Prišiel som ku dverám, v ktorých stála Diana. 

,, Čo ty tu sakra robíš ?! A ako si ma našla ?" Zvýšil som hlas, Dianu som nevidel asi rok a pol.

,, Ale notak miláčik, to ma ani neprivítaš objatím a bozkom ako kedysi ?" Zasmiala sa a klobúk hodila na vešiak. Mala nádherný smiech. Ale ako som povedal, mala. Je to obyčajná, povrchná a panovačná suka.

,, Rozišli sme sa spolu! Už si to konečne uvedom! Nemilujem ťa a ako si ma kurva našla ?!" Už som vrieskal. Vždy mi vedela urobiť nervy. Tešilo ju, keď sa niekomu nabúrala do života a ten človek z nej skončil na psychiatrií. A keď si priviedla kamarátky ? DETO!! 

,, Neblač tu po mne dobre ? Čo si ty akože o sebe myslíš ? A kto je tá malá chudera ? Ty ma podvádzaš ? Mám tu známych !" A je to tu, hrá sa na veľkú pani. No väčšie nervy vo mne vyvolalo oslovenie Van. Nikto nebude urážať moju Vanessu! 

,, Si v dome kde momentálne som pánom ja, tak sa zober a vypadni! A jediná chudera si tu ty! Mal som to ukončiť skôr ako si si ma obmotala okolo prsta. Vypadni, už ma v živote nekontaktuj a nevyhľadávaj !" Podal som jej klobúk a doslova ju vyhodil z domu. 

,, Theo, prosím neopúšťaj ma! Daj mi ešte šancu milujem ťa !" Kričala a nemala ďaleko od plaču. Bolo mi jej tak ľúto, nemôžem ju vyhodiť na ulicu. Prišiel som k nej a objal ju. Rozplakala sa a mne to prišlo nauzaj ako hlúpy nápad. Odpustil som jej a dal jej druhú šancu.

A to bola chyba! Nikdy som jej to nemal odpustiť, nikdy som ju nemal ľutovať a nikdy som ju už nechcel vidieť ! 

Išiel som za Vanessou a opakoval si všetko, čo jej chcem povedať. Otvoril som dvere, ale narazil som do niečo a podľa syknutia to bola Vanessa. Vošiel som a zavrel dvere. Sedela na zemi s hlavou v dlaniach a plakala. Plakala a to kvôli mne! Som taký idiot! Jediné čo som chcel, bolo byť s Vanessou aspoň na blízku a ona teraz plače, ublížil som jej! 

,, Van, neplač prosím. Dovoľ mi ti to vysvetliť." Klakol som si oproti nej a ruky položil na jej kolená. Zavrtela hlavou a hlasno zvlikla. 

,, Choď si za tvojou priateľkou a mne daj pokoj !" Vykríkla a buchla mi do hrude. 

,, Vanessa, ona nie je moja priateľka nechaj ma ti to vysvetliť !" Povedal som zúfalo. 

,, Nechcem nič aby si mi vysvetloval ! Si obyčajný klamár !" Znova zásah do hrude.Chytil som ju za ruky a zastavil ďalší úder. 

,, Vanessa nechodím s ňou! Dávno sme sa rozišli a ona sa cez ten rozchod ešte nepreniesla tak si urobila mienku, že sme sa nikdy nerozišli !" Zvýšil som hlas, chcem aby moje slová brala vážne.

,, Ako ti môžem veriť ?! Ako mi dokážeš že to čo vravíš je pravda ?!" Po tvári jej tiekli slzy. Musím jej to povedať. Musím jej povedať pravdu. Nesmieš! 

,, Nikdy som ti neklamal Van." Pozrel som sa do tých uplakaných očí. Nie, nesmiem ju už trápiť. Aj keď ma Richard vyhodí, už ju nechcem vidieť plakať. Oprel som sa čelom o jej. Pozrela mi do očí a ja som to už ďalej nezvládol. Pobozkal som ju. Nechal som pery len tak priložené na tých jej. Pustil som jej ruky, ktoré sa okamžite obmotali okolo môjho krku. Pootvorila ústa a ja som využil príležitosť. Po chvíli som sa od nej odtiahol. 

,, Van, prisahám, že s ňou nič nemám." Pohladkal som ju po líci. 

,, Verím ti Theo." Usmiala sa. No a buď teraz múdry, keď sa to dozvie jej otec vyhodí ťa a ty ju už nikdy neuvidíš! Nikdo mi nezabrání byť s osobou ktorú milujem.  

Ahojte, veľmi ma mrzí že je časť úplne o ničom :( je mi ľúto že som vás sklamala :/ Len jednoducho nemám od včera večera dobrú náladu, je mi nejak smutno :/ Netuším kedy bude ďalšia časť, pokúsim sa pridať tak do troch dní, no nič vám neslúbim :( Normálne by som  sa za to čo som teraz napísala radšej odstrelila :/ A prepáčte že to bolo tak náhle, ale vždy s novým nápadom sa vás pokúsim prekvapiť :) moc vás ľúbim a ďakujem vám ♥