Guard [sk]

Part 37

Zavrela som oči a oplácala mu bozky. V mysli sa mi vytvoril obraz Thea a vynorili sa všetky spomienky. Na deke pri jazere, zmrzlinové poháre na moje narodeniny, jeho bývalá pred dverami nášho domu, náš prvý bozk, kino, prebúdzanie sa vedľa seba, útek k nemu domov, dokonalá noc a rozchod. Obrovský šuter padajúci so všetkými spomienkami na dno oceána. A nakoniec list na rozlúčku.

,, Dyl, ja nemôžem. Ešte stále prechádzam tým rozchodom a nie som pripravená na ďalší vzťah." Odtiahla som sa od neho a ospravedlňujúco sa mu pozrela do očí. Čo ak to má takto byť? Čo ak je to takto správne?

,, Chápem to, nebudem na teba tlačiť." Palcom ma pohladil po líci a nežne ma pobozkal na pery. Vôbec nechápem,  čo sa to so mnou sakra deje. Nechcem Dylana raniť, záleží mi na ňom. Dala som mu letmý bozk na pery, z ktorého sa avšak stalo ďalšie bozkávanie. Jeho ruky sa presunuli na moje boky a vysadil ma na seba.

Opäť som sa od neho odtiahla. Nemôžem to urobiť. Nemôžem zo dňa na deň na všetko medzi mnou a Theom zabudnúť. Nemôžem to hodiť do čierneho vreca a vyniesť do koša na odpadky.

,, Prepáč mi to, proste to nejde." Posadila som sa vedľa neho a hlavu si položila do dlaní. Na náznak sympatie ma Dylan hladil po chrbte. Je fakt dobrý chlapec. Ale nie pre mňa. Ublížila by som mu a to nechcem. Nechcem mu dať pocítiť to, čo dal Theo pocítiť mne.

,, Radšej už pôjdem. Uvidíme sa v škole." Usmial sa a vstal z postele. Prešiel k okmu ale skôr ako ho stihol otvoriť, objala som ho zo zadu. Hladkala som ho po bruchu a hlavu zaborila do medzeri medzi lopatkami. Trocha som stisk povolila, aby sa mohol otočiť čelom ku mne. Objal ma okolo pása a jeho okolo krku. Iba sme tam stáli v objatí a vychutnávali si tú chvíľu.

,, Vaness ?" Zavrnel mi do ucha.

,, Hmm ?" Pohladila som ho na zátylku. Jeho ruky sa presunuli na môj zadok. Rukami prešiel na stehná, pri čom sa trochu skrčil a zdvihol ma na ruky. Trocha nás zatočil a potom som sa ocitla opretá o stenu.

,, Dylan ja.." Nenechal ma dopovedať a opäť sa mi prisal na pery. Cítila som napätie a chtíč. Obaja sme túžili po tom istom. Po úteche. Ruku som mu zaborila do vlasov a zaťahala za čierne končeky. Ešte viac sa ku mne pritisol a vrelo ma bozkával.

Nie, nie je to správne. Príde mi to, ako by som stále Thea podvádzala. Ako by som dávala najavo, že už o neho nestojím. Ako by som sa tým netrápila. Tak prečo toto robím? Prečo dovolím Dylanovi byť tak blízko? Aby som tlmila bolesť v srdci?

Trocha som od seba odtiahla Dylana, aby som chytila dych. Musím to zastaviť. Musím si to všetko usporiadať. Musím vedieť čo vlastne chcem.

,, Potrebujem čas." Zašepkala som a on prikývol. Položil ma na podlahu a odstúpil. Zaškerila som sa na neho, čomu sa zasmial. Otvoril okno a otočil sa ku mne.

,, Vďaka Vaness. Za všetko." Objal ma a zdrhol oknom. Sledovala som ako sa vzďaľuje osvietenou ulicou. Zavrela som okno a ľahla si do postele. Toto bolo fakt šialené. Zatvorila som oči a snažila sa zaspať. Po rozume mi behala dookola tá istá myšlienka. Snažím sa nahradiť Thea Dylanom?

___MORNING___

,, Vanessa, škola volá." S týmito slovami ma otec budil z ríše snov. Unavene som sa pretočila na bok a otvorila oči. Ostré svetlo prenikalo do mojej izby. Neschopne som vstala z postele a prešla do kúpeľne. Po desiatich minútach som sa vrátila do izby a obliekla si uniformu. Do tašky som hodila zošity a knihy a zišla dolu. V kuchyni sa predvádzala Adele s vareškou v ruke.

,, Sadni si, urobila som raňajky." Prekvapilo ma, s akou láskou to hovorí. Ja na jej sladké rečičky neskočím.

,, Nie som hladná." Odsekla som a odišla na chodbu, kde som sa obula, zobrala kľúče a otvorila dvere.

,, Musíš počkať, Richard je v sprche." Oprela sa o zárubňu dverí. 

,, Odkáž mu, že pôjdem pešo." Vyšla som von a zavrela dvere. Tašku som prevesila cez rameno a kráčala smerom k škole. Nemala som to ďaleko, pätnásť až dvadsať minút cesty. Ako zábavu som mala kopanie do kamienka. Všade chodili autá, každí sa ponáhľa do práce. Zabočila som doľava a pokračovala v ceste.

THEO:

Prečo je vždy zápcha tak skoro ráno. Človek si už ani nemôže zájsť do Starbucks na Laté. Zaradil som sa do ľavého pruhu, ktorý bol menej preplnený. Po desiatich minútach sa to konečne rozbehlo. Všimol som si na chodníku dievča s dlhými blond vlasmi. Kráčala s vakom cez plece a do niečoho kopala. Keď som prešiel okolo, zazrel som kúsok jej tváre. Vanessa. Očividne ju pustili z nemocnice. Prešiel som ku krajnici a zatrúbil. Od ľaku ju trhlo do strany. Vystúpil som z auta a prešiel k nej.

,, Theo ?" Zarazene na mňa pozerala. Sakra, mal som si to premyslieť. Teraz z toho bude trapas.

,, Ahoj. Vidím že si už prišla domov. Je ti lepšie ?" To bolo asi jediné, čo ma napadlo. Divne sa zatvárila a potom zavrtela hlavou.

,, Áno. Už ma iba trápi že muž ktorého milujem ma opustil a bol taký úbohý, že mi to nedokázal povedať do očí. Nechal ma trápiť sa a vôbec sa neozval." Ironicky sa zasmiala. Bolo mi ľúto toho čo som spravil. Ublížil jej.

,, Mohli by sme sa o tom porozprávať v aute ?" Vedela že ma to mrzí, nemohla odporovať. Vlastne mohla. Mohla mi povedať že so mnou nikam nejde, vykričať mi že som jej zničil život a že ma nechce už nikdy vidieť. Ale ona iba obišla auto a nastúpila dnu. Jej gesto som zopakoval a pozrel sa na ňu.

,, Nebudem sa tu obhajovať ako by som nezvládol povedať ti to do očí pretože by som to potom neurobil. Chcem aby si to videla mojimi očami. Keď som sa vrátil domov, odišiel som do baru. Vyčítal som si aký som bol hlúpy. Všetko sa mi vybavilo pred očami. Stál som pred nemocnicou rozhodnutý všetko napraviť. Prosiť o odpustenie. Ale bál som sa. Bál som sa že ma za to nenávidíš, že mi už neodpustíš. Vyčítal som si to. Chcel som ti zavolať. Písal som ti, ale vždy som to zmazal, pretože som sa bál že chceš na mňa zabudnúť. Že si pochopila aký som úbožiak. A preto som sa vzdal nádeje, že by si ma mohla ešte milovať."

Ahojtee :) vopred sa chcem ospravedlniť jednej čitateľke. Reagovala som na jej komentár a napísala že bude Theo až v časti kde budú na svadbe, ale takto mi to prišlo ako lepší nápad. Ak vás táto časť doplietla tak ma to mrzí :) užívajte si prázdniny,  ľúbim vás ♥