Guard [sk]

Part 19

Prepáčte že nebola časť už týždeň :( nič ma nevedelo napadnúť, takže prepáčte ak bude časť o ničom :/

Vanessa:

Celú noc som si lámala hlavu nad našim odhalením. Bojím sa, že sa to otec dozvie. Že mu to Adele po dnešku povie, vypomstí sa mi a zničí mi celý život. Vôbec netuším, čo mám robiť. Obávam sa, mám strach. Nechcem prísť o Thea. Čo si to namýšlaš, veď spolu nie ste ani mesiac. Nikdy vám to nebude klapať. A zase sa ozvalo moje vedomie. Ale čo ak má pravdu? Čo ak je toto nejaké prekliate znamenie? Na osud neverím. Každý si vytvára vlastný život.

Vôbec netuším ako som zaspala, ale ráno ma prebudil ostrý tón budíka. Neochotne som ho vypla a vyliezla z postele. V kúpelni som si umyla zuby, očesala sa a v izbe sa prezliekla do čistého spodného prádla a školskej uniformy. V kuchyni som sa naraňajkovala a niečo prikyvovala na Theove otázky. Vôbec som nevnímala. Nezaujíma ma nič iné, iba ako to dopadne.

,, Van, vnímaš ?" Theo mi zamával rukou pred očami a ja som sa na neho nechápavo pozrela. Prešiel ku mne a pobozkal ma.

,, Bude to dobré, ver mi." Zašepkal mi na pery. Pozerala som sa mu do očí, hľadala som v nich opäť to tajomstvo. Ale už tam nebolo. Bol ku mne úprimný. Teda, dúfam. Iba som prikývla a odišla na chodbu kde som sa obula a zabrala si tašku. Počkala som na Thea a spoločne sme šli k autu. Celú cestu sme obaja omlčali,až kým nezastavil pred mojou školou.

,, Buď opatrná." Pritiahol si ma k sebe a nežne ma pobozkal. Oplatila som mu bozk a usmiala sa na neho.

,, Ty tiež." Povedala som a vystúpila z auta. Zobrala som si tašku a zabuchla dvere. Prešla som cez dvor pred školou a nakoniec zaliezla do svojej triedy.

,, Vanessa !" Zvýskla od radosti Amber a objala ma.

,, Mám tolko noviniek čo ti musím povedať. Najskôr som bola cez výkend v Taliansu kde..." Počas jej rozprávania som si v hlave usporiadala všetko čo sa odohralo za posledné dva týždne. Prečo to skončí takto? Rozdelia nás. Zaslúžim si to? Láska bolí. No z myšlienok ma vytrhla jedna veta.

,, Chodíš s Willom ?" Zdvyhla som obočie a ona iba prikývla. Vedela že s ním pôjdem von, prečo mi nič nepovedala? Prečo sa ku mne správal tak milo? Toto mi nesedí.

,, Ja..vám to prajem." To bolo všetko, na čo som sa zmohla. Ale notak, ja optimista a som ako bez života. Moja energia zoslabla. Všetko ide dolu vodou. Ale prečo? Zaslúžim si to?

,, Vanes čo sa deje ?" Je milé že sa stará, ale nechcem sa o tom baviť.

,, Iba som sa zle vyspala, to je celé." Pretrela som si unavené oči, aby to zabralo.

,, A čo tvoj opatrovateľ ? Ešte stále ho neznášaš ?" Chcela som jej povedať pravdu, ale nemohla som. Dala som Theovi sľub a nesmiem ho porušiť. Všetko je ťažšie, komplikuje sa to.

,, Ale nie, miestami je fajn." Pousmiala som sa a spomenula si na Thea. Je viac ako fajn, je skvelý. No to jej povedať nemôžem. Sakra je tak ťažké tajiť vzťah! Nemôžte sa o tom s nikým porozprávať, nemôžte nikomu povedať ako sa cítite. Nemáte komu povedať čo sa stalo v tedy, kde to bolo a tak. Musíte celý čas mlčať a tajiť to v sebe. Chcela som to povedať Erikovi či Lei, ale jednoducho nemôžem.

Celý deň som bola ako omámená. Pri tabuli som sa vôbec nesústredila. Za pár dní sa vráti môj otec a všetko sa zosype ako domček z kariet. Padajúce domino môjho života. Nie Nessa, musíš byť silná! Zvládneš to, Theo predsa sľúbil, že ťa neopustí. Niečo vymyslí, len musíš zostať silná.

Nesmiem sa teraz ľutovať. Nie som jedna z tých chudiniek ktoré plačú, keď im rodičia nekúpia hračky, na ktoré si ukázali. Vydržím to, musím mať nádej a veriť, že to bude dobré. Deň ubehol rýchlo, všetko sa opakuje a ja práve sedím doma v Theovom náručí a pozeráme nejaký film. Kde sa podelo to zamilované iskrenie medzi nami? Zostalo tu. Iba som trochu vyčerpaná.

Otočila som sa tvárou k Theovi a pobozkala ho. Čím dlhšie sme sa bozkávali, tým viac to naberalo iný smer. Ležala som pod ním a mala okolo jeho tela obmotané nohy. Jeho bozky zasypávali môj krk a razili si cestičku nižšie. Nakoniec sa jeho pery vrátili k mojim.

,, Dostal som dokonalý plán, ako byť spolu a pritom by to Richard či Adele nevedeli." Vyškeril sa a pobozkal ma.

,, Aký ?" Okamžite zo mňa vyletela otázka s menším nadšením. Ak je naozaj šanca, že by som s Theom bola naďalej, chcem ju využiť. Poznáte ten pocit, kedy pre lásku dokážete urobiť čokolvek? Ja áno. Aj keby mám kvoli tomu utiecť z domu, urobím to, len aby sme boli spolu.

,, No, keď odídem, mohli by sme...."

Ahojte lásky! :3 časť je moc krátka ja viem :( ale bez tejto krátkej časti by sme sa nedostali tam, kam potrebujeme. Ďakujem za vašu podporu, Votes a komenty! :3 všetko ma to veľmi teší, pretože dávate najavo že vás to baví :) ospravedlňujem sa za čakanie, ale vážne ma nič nevedelo napadnúť. Dúfam, že mi odpustíte.