Guard [sk]

Part 17

VANESSA:

Vošla som do triedy opäť v školskej uniforme a sadla si na svoje miesto. Amber mi písala že nepríde do školy, no nejako ma to netrápilo. Viac ma zaujala pozornosť nášho triedneho. Oblečený bol v čiernom dlhom tričku a riflových nasrávačkách. Na to že má 27 rokov, sa oblieka tak na pätnásť. Nuž, keď je toto teraz v móde, všetci to budú nosiť. Sadol si za katedru a listoval v triednej knihe. Medzi tým prišlo ešte zopár spolužiakov a medzi nimi bol aj Kyle. Každý si sadol na svoje miesto a ešte sa rozprávali. Zvonenie prerušilo všetok krik a akoby zamávaním čarovného prútika všetci ztíchli. Prvú hodinu máme s triednym, učí nás matiku a telocvik. Celkom dosť by ma zaujímalo, čo teraz robí Theo. Odviezol ma do školy a vravel že sa vráti domov, takže asi volačo upratuje. 

,, Vanessa, poď k tabuli." Z myšlienok ma vytrhol hlas učiteľa. Prišla som k tabuli a zobrala si kriedu. Začala som písať príklady ktoré mi diktoval, a potom začala počítať. 

,, Ten posledný máš zle." Pozrel na tabuľu a potom na mňa. Hľadala som chybu, no nikde som ju nevidela. 

,, Čo mám zle ?" Spýtala som sa a na to sa postavil a zobral mi z ruky kriedu a pri výsledok dopísal dvojku. 

,, Na druhú. Inak to máš dobre." Poslal ma na miesto. Prepisovala som si príklady do zošita až kým nezazvonilo. Pripravila som sa na druhú hodinu a zapojila sa do konverzácie Lauren a Olivera. 

,, Vanessa ?" Otočila som sa za ohlásením svojho mena, ktoré šlo od dverí, kde stál Will. Prišla som za ním a oprela sa o ich zárubňu. Na lavičkách som si všimla tie najhoršie decká zo školy, celú tú jednu bandu. Peter, Harry, Jenna, Christie, Justin a Dylan. Stále o volačom polemizovali a sem tam Dylan pozrel našim smerom.

,, Nechcela by si ísť dnes niekam von? Len my dvaja ?" Pozrel na mňa jeho zelenohnedými očami a pohryzol sa do pery. Prečo by som mala tráviť čas s niekym, kto je ako poslušný psík toho debila a keď si do mňa začal, ten psík proste zdrhol a ani mi nepomohol? Prečo by som mala ísť von s "Bad boyom", keď viem že je to iba nejaká hra? Určite ho do toho donútil sám veľkolepý kráľ potkanov Dylan.

,, Dobre. Buď o štvrtej v parku." Usmiala som sa a vrátila sa k deckám. Áno, viem presne čo som povedala. Ale ak chce hrať Dylan hru, tak tým pádom ju ja vyhrám.

,, Čo chcel ?" Vyhŕlli Kyle s Oliverom naraz.

,, Nič, len plnil rozkazy." Povedala som celkom dosť sarkasticky a ďalej sme to už neriešili. Zvyšok dňa som premýšlala, čo má vlastne Will zalubom. No nič dobrého to nie je. Písala som o tom Amber, chcem vedieť jej názor. Odpísala že by som mala byť opatrná a neísť tam, lenže ja chcem ukázať Dylanovi, že sa ho nebojím. 

WILL: 

,, Zbláznil si sa ? Žiadna zmena plánu! Pôjdeš s ňou von, namotáš ju nech si myslí že si jej blízky a nie si taký aký v skotučnosti si a potom to využiješ !" Buchol päsťou do stola až ma myklo. Už ma nebaví stále ho dookola počúvať. Will hento, Will tamto. Pozrel som na hodiny a okamžite som vybehol dolu schodmi. Keby mi nedával Dylan jeho prikázania všetko by som stíhal. Zabuchol som za sebou dvere a rozbehol sa smerom do parku. 

Stála otočená chrbtom ku mne, tak som trocha spomalil. Bol som tesne za ňou a cítil, že je dosť nervózna. Objal som ju a doslova s ňou trhlo. 

,, Sakra zbláznil si sa ?" Vypískla a otočila sa ku mne. Jej slová mi pripomínajú, že Dylan je niekde blízko a všetko to sleduje. 

,, Si dnes druhá, čo mi to hovorí." Zasmial som sa a obzeral sa do strán, odkiaľ číha ten pes.