Guard [sk]

Part 2

Zmluva je podpísaná a otec je preč. Tri dni som mu nedala pokoj, snažila som sa ho presvedčiť, aby to všetko zrušil a zobral ma so sebou tak, ako vždy. Lenže on sa nedal. Od posledného návratu domov sa správa divne, je viacej tajomný a menej so mnou komunikuje o tom, akú mal cestu a ako sa mu darilo. Neviem čo to má znamenať, že sa takto správa. Boli sme na zápise v novej škole, kam od pondelka nastupujem. Neviem si predstaviť horšiu vec, ako ich školskú uniformu. Tmavo modrá sukňa, biela košeľa, čierne sako a k tomu červená kravata. No hnus. Zladenie je možno pekné, ale príde mi nechutné, keď všetci nosia úplne to isté. 

Dnes má prísť, pre mňa ešte stále neznámy. Pýtala som sa otca ako sa volá, čo stálo v tom životopise, ale on bezcitne odpovedal, nech si počkám. Takže zostanem sama s cudzím mužom, ktorý ma buď znásilní a zabije, alebo si bude zo mňa robiť jeho domáceho sluhu. 

Po dome sa ozvalo zabuchnutie dverí. Do riti. Čo teraz? Môžem ujsť. Alebo sa skryť. Alebo sa mu vyhýbať. Alebo nakopeš svoju bojazlivú prdel, prídeš za ním a začneš sa s ním rozprávať. Tak to ani náhodou! Ja sa s ním spriateliť nechcem! On je teraz súčasť mojej domácnosti a otec bude spoliehať na neho viac než na mňa. Si strašný srab. Nebudem sa mu čudovať, keď ťa niekam unesie a zakope zaživa.

Búchala som si do spánku, aby moje svedomie konečne mlčalo. Áno, i ja sa hádam so svojim svedomím. Som psychopat, ja viem. Ale to preto, lebo tento dom sa zmenil na psychiatriu. Počula som klopanie na dvere, v ktorých sa hneď objavil on. Pomaly ich zavrel a prisadol si ku mne na posteľ. A je to tu. Moje obavy sa naplnili. Hlavne kľud Nessa.

,, Skôr ako začnete niečo hovoriť, chcem vám povedať dosť vecí. Nesmiete ma prerušovať. Po prvé, keď budem v tom blázinci, nesmiete chodiť do mojej izby. Po druhé, svoje veci si upracem sama a po tretie, keď sa vás niečo spýtam, odpovedajte mi." Na svoje čudovanie som začala rozprávať bez štipky nervozity. 

,, Dobre, platí. Aj ja ti chcem ujasniť pár vecí, na ktorých by sme sa mohli dohodnúť. Takže po prvé, tykaj mi. Nie som tak starý, aby si mi musela tykať. Budeš ma ale rešpektovať. Po druhé, viem že rebeluješ, ale musíš ma poslúchať. Nebudem ti nič zakazovať, ale keď ti niečo prikážem, urob to. Pokiaľ budeš chodiť do školy, vonku môžeš byť maximálne do ôsmej a spať máš ísť o jedenástej. Tak to rozkázal tvoj otec. Každé ráno tvojím odvozom do školy budem ja, keby si náhodou chcela zdrhnúť." Snažil sa o priateľský úsmev, ale k tejto situácií sa to vôbec nehodilo. Sedí v mojej izbe, na mojej posteli, vedľa mňa a on tu chce byť ten, koho treba rešpektovať.

,, Nie, to tykanie radšej odložíme." Chcela som mu všetko vyvrátiť nech si nemyslí že je tu pán domu, ale povedal by to otcovi a to nechcem. Musím to peklo prežiť, či chcem alebo nie. Iba si povzdychol a odišiel. Takže som víťaz? Hell Yeah!! Nebolo to až také ťažké. A už vôbec nie hrozné.  Ale i tak ho nemám rada, bude sa hrať na môjho dospelého brata, budem ho musieť poslúchať. Nech sa pripraví na peklo, ktoré mu tu ešte spôsobím.

Kráčala som za vôňou, ktorá sa niesla z kuchyne. Buď objednal čínu, alebo vie variť. Nazrela som do kuchyne a videla, ako nakladá jedlo na taniere. Zobral ich do ruky a otočil sa. 

,, Práve som ťa chcel ohlásiť, tu máš večeru." Položil tanier na stôl a k nemu priložil príbor. Sadla som si a pustila sa do jedla. Ani som nečakala kým si sadne a prednesie nejakú modlitbu. Sadol si oproti a tiež sa pustil do svojej porcie.

,, Bože to je skvelé !" Vyhŕkla som s plnými ústami lahodného jedla, ktoré sa chutne rozplývalo na jazyku. Až po chvíli som si uvedomila, že to bolo hlasnejšie než sa zdalo a už som iba dúfala, že mi nebolo rozumieť.

,, Som rád, že ti chutí." Povedal bez štipky citu a pokračoval v jedení. Buď je mrzutý, alebo som ho jednoducho uzemnila. Neviem, z čoho mám mať väčšiu radosť. Po večeri som dala tanier do umývačky a sadla si pred telku, kde začínal môj seriál.

V nemom úžase som sledovala, ako Rick komanduje množstvo chodiacich mŕtvol a čakala, kedy ho jedna z nich napadne zo zadu. Pocítila som chlad a následne drsný dotyk na mojom ramene, až mnou myklo. Otočila som hlavu a nahnevane pozrela do jeho očí.

,, Prepáč, netušil som, že sa zľakneš." Prisadol si ku mne a pozrel na televízor. 

,, Čo by si robila, keby som zombie a takto ťa napadnem ?" Začal chrčať a približovať sa rukou ku mne. Primitívnejšie otázky nemá? 

,, Urazila by som vám hlavu." Usmiala som sa a odstrčila jeho ruku.

,, Tak to aby som sa od teba držal ďalej." Ironicky sa zasmial. On ma provokuje? 

,, To by ste v skutku mal." Pozrela som na neho svojim vražedným pohľadom.

,, Prečo mi nechceš tykať ?" Zmenil tému a celým telom sa otočil ku mne.

,, Ste starší, je to zo slušnosti a nič o vás neviem. Koľko máte rokov ?" Viete ako sa o ňom dozviem najviac ? Presne od neho. A tieto rečičky vždy zaberú.

,, Dvadsaťštyri. Tvoj otec mi povedal o tebe len ako sa správaš a ako sa mám k tebe chovať." On mu povedal ako sa má ku mne chovať ? Toto ma celkom dosť prekvapilo. Ako sa bude ku mne chovať ? 

,,  Prečo ste zobrali túto prácu? Viem, že to kvôli platu to nie je." Pri mojej otázke sa dosť zarazil. Pozeral sa všade, len aby sa nemusel stretnúť s mojim pohľadom. Potom mi však pozrel do očí. Čo mi tajíš, Theo James?