Guard [sk]

Part 16

Vopred sa vám chcem ospravedlniť že predošlá časť bola krátka :/ tak vám to teraz vynahradím :) 

THEO: 

Vanessa mi zaspala v náručí zakiaľ som ju kolísal. Sledoval som ju ako spí. Sem tam sa pomrvila ale pokojne spala ďalej. Nakoniec som ju uložil do postele, prikryl som ju a potichu zatvoril dvere, keď som vychádzal z jej izby. Vrátil som sa do kuchyni a všetko po sebe upratal. Kebab so zeleninou a hranolkami som nechal na linke. Mal by som ísť do obchodu, pretože takto nevyžijeme ani do zajtrajšieho dňa. Vanesse som napísal na papierik odkaz, keby sa náhodou zobudila. Vyšiel som po schodoch do izby kde som sa prezliekol do čiernych riflových nohavíc a čiernej košeli. Zobral som si mobil, zišiel znova po schodoch už na chodbu kde som sa obul, z poličky si zobral klúče od auta a aj klúče od domu. Pre istotu som zamkol dvere, keby náhodou. Veď to poznáte, len pre istotu. 

Nasadol som do auta a naštartoval. Akoby len tak zo zábavy, som nemal kde zaparkovať. Nakoniec som našiel voľné miesto asi 50 metrov od obchodu. Z priestoru na strane spolujazca som vytiahol peňaženku a dvierka zatvoril. Auto som zamkol, všetko si dal do vačkov na nohaviciach a vybral sa ku dverám obchodu. 

Asi dobrých 20 minút blúdim pomedzi regálmi, pretože neviem nájsť rozmarín a pýtať sa predavačky mi je trápne. Medzi tým som kúpil nejaké to mlieko, pečivo a taktiež cesto na pizzu. Kúpil som aj salám a paradajkový pretlak. Medzi koreniami som našiel oregáno a hádajte čo...Rozmarín!! Začal som si nadšene tancovať a vravieť že som víťaz, ale keď som si všimol ako sa na mňa pozerá okoloidúca babička s plným košíkom a veľkými okuliarmi, svoju radosť som si radšej odložil na doma. Kúpil som aj čokoládové tyčinky, pre seba. Pamätám sa, že si Vanessa do košíka toho nahádzala priveľa, takže sa s ňou aspoň nebudem musieť deliť. 

Keď som prešiel k pokladniam, všetky bolo preplnené. Postavil som sa teda za tú babičku ktorá ma vyrušila pri mojom víťaznom tanci. Kým sa pás uvolnil, prešlo minimálne desať minút. Toľko nákupu som ešte v živote nevidel. Mlieko, jogurty, mlieko, minerálka, mrazená zelenina, mlieko, dve krabičky čaju, stredný sáčok plný rožkov, chlieb, ďalší sáčok plný rožkov, maslo, zelenenina v štyroch sáčkoch, zemiaky, pracie prostriedky, zubná pasta, káva, mlieko. Keby mám ja takýto nákup, vyžijem minimálne mesiac. 

Už keď som začal vykladať svoj nákup na pás, pozrel som na predávačku ktorá rátala po centoch, ktorých tam bolo asi sto presný výdavok sumy. Najlepšie a to najkrajšie na tom bolo, že všetko to boli jednocentovky. (p.a. ani za nič ma nevie napadnúť čo majú menšiu sumu ako doláre, prepáčte :D) Keď už konečne tá babka zmizla a predávačka mi zarátala všetok nákup, zaplatil som a vo dvoch taškách sa tých 50 metrov hnal k autu. Poukladal som nákup do kufra auta. Videl som, ako sa ku mne rúti malé dievčatko s niečim v ruke a vykrikuje na mňa ujo. 

,, Ujooo, toto vám vypajlo." Podala mi čokoládovú tyčinku a široko sa usmiala. Zasmial som sa a čupol si k nej. 

,, Môžeš si to nechať, ako poďakovanie za tvoju ochotu prísť sem a doniesť mi to. Ako sa voláš ?" Vrátil som jej tyčinku a ona sa otočila a znova sa pozrela na mňa. Pozrel som sa tým istým smerom ako ona a uvidel ženu, ktorá sa na nás pozerá. 

,, Michelle." Videl som ako sa zapýrila a znova sa pozrela smerom k žene. Rozbehla sa smerom k nej, no stiahol som ju k sebe, inak by ju zrazilo auto. Tá žena sa okamžite rozbehla k nám a ja som si zobral malú Michelle do náruče a vykročil jej naproti. 

,, Už nikdy nikam bezo mňa nechoď !" Zúfalo vykríkla a zobrala si Michelle k sebe. 

,, Ďakujem za to čo ste urobil, keby ste ju nezachránil, prišla by som o dcéru." Vďačne sa na mňa pozrela a obzerala si toho malého anjelika, či sa jej nič nestalo.

,, To by som ani nedopustil. Za takú vec mi neďakujte, aj vy by ste tak zareagovala, keby ste boli pri nej." Usmial som sa a pohľadom hľadal to auto, ktoré je skoro zrazilo. Parchant, hneď sa vyparil. 

,, Som Anna, kľudne mi tykaj." Načiahla ku mne ruku a ja som s ňou potriasol. 

,, Theo." Venoval som pohľad jej a potom jej dcére, ktorá bola v menšom tranze z toho, čo sa pred pár minutami stalo. S Annou sme sa chvíľu rozprávali, no potom sme šli každý svojou cestou. Vrátil som sa domov a zabudol, že som zamkol dvere. Veď viete, pre istotu. Vrútil som sa s taškami do chodby a zavrel za sebou dvere. Vyzul som sa, veci odložil na poličku a nákup vyložil v kuchyni. 

,, Čo ti trvalo hodinu ?" Vyšlo spoza mňa a skoro som si privrel prsty vo dverách chladničky. 

,, Sakra Van odkedy si tu ? Chodíš ako duch." Zavrčal som a ona sa snažila zadržať smiech.

,, Bol som v obchode, kde som dokopy musel pol hodinu čakať na jednu starú babku, ktorá mala  nákup dlhý ako Eiffellova veža, drobákov mrte ako Amerika počet ľudí a okuliare veľké a Mount Everest." Po mojej vete Vanessa vybuchla do obrovského smiechu. 

,, Potom prišlo za mnou malé dievčatko lebo mi vypadla tyčinka tak mi ju priniesla no ja som jej ju nechal a keď sa vracala k matke tak by ju zrazilo auto, keby ju odtiaľ nestiahnem. Potom som sa ešte chvílu rozprával s jej matkou a šiel domov." Dokončil som opis môjho dňa a Vanessa sa ešte stále smiala. Potom na mňa vážne pozrela. 

,, Takže z môjho opatrovateľa lomeno priateľa sa stal dokonca aj hrdina ?" Švyhla sa na špičky a dala mi pusu na pery. Len letmú pusu. Nepamätám si, že by v spidermanovi dostal Peter Parker letmý bozk za svoje činy. 

,, Povedal si tyčinka ?" Pohryzla sa do pery a ja som sa začal v duchu fackať. Iba som prikývol a Vanessa začala nadšene kutrať v taškách. Super, bravo Theo, máš po jedinej veci ktorá mala patriť iba tebe. A to všetko za tvoju debilitu. Vanessa víťazoslávne zdvyhla ruky v ktorých držala tyčinky  jednu hneď odbalila a začala jesť. 

,, Vďaka že si myslel aj na mňa." Usmiala sa a ďalej sa venovala tyčinke. Iba som sa poškriabal na zátylku a dovybaloval nákup. Urobil som mne aj Vanesse čaj a dojedli sme si kebab. Nechcel som aby bola Vanessa dlho hore pretože má zajtra školu, ale prehovorila ma nech si pozrieme nejaký film. Výber nechala na mňa a tiež to olutovala, keď som vybral horor. Zase. Tentokrát som sa rozhodol pre Woman in black. Vanessa bola na mne nalepená ako voš a zakrývala sa pod deku. Párkrát som ju aj naplašil, čím som si zaslúžil päsťou do hrude. Je tak rozkošná keď sa hnevá. 

,, Nenávidím horory, už nikdy nenechám výber na teba !" Povedala urazene, keď film skončil. Je stále plná energie a to je jedenásť hodín. Iba som sa zasmial a chytil ju pod zadkom, čím som ju zdvyhol na ruky a ona si okolo môjho pásu obmotala nohy. 

,, Prečo ešte vôbec nespíš ?" Zašepkal som jej na pery a tie svoje k nim priložil. Umožnila mi vstup a hneď začala spolupracovať. 

,, Pretože som chcela prežiť tento moment." Povedala keď sme sa od seba odtiahli a znova sa pohryzla do pery. Zase provokuje. Vyšiel som s ňou hore po schodoch a namieril si to do jej izby, ale keď zamrnčala že chce spať so mnou, tak som ju zložil na mojej posteli. Samozrejme že ušla do svojej izby aby sa prezliekla a ja som urobil to isté. Vrátila sa späť a ľahla si ku mne. Viac som si ju pritiahol k sebe a oboch som nás prikryl paplónom. Držal som ju za ruku a bozkával na ramene. Chvíľu sme sa rozprávali o tom, aké to bude o pár týždňov. Ukludnil som ju so slovami že ak odídem, zbalím si ju do tašky a odídem aj s ňou.  

No tiež sa bojím, že ju budem musieť opustiť a zraniť ju. Musím rýchlo niečo vymyslieť, kým sa vráti Richard domov. Premýšlal som, že by som sa s Vanessou tajne stretával, ale ak by Richard zapojil trocha rozumu, dal by si dve a dve do kopy. Lenže je tu možnosť, že si to nebude brať nejak osobne, kedže bude zaneprázdnený s pripravovaním svadby, venovaním sa Adele a čoho sa obávam najviac, sťahovaním. 

Keď mi volal, pýtal sa, prosil ma či by som bol ochotný starať sa o Vanessu i dlhší čas, čo som samozrejme prijal. Aj som sa pýtal či sa po svadbe budú sťahovať, ale tvrdil že už zostanú na trvalo. Ale podľa návštevy Adele som usúdil úplne voľačo iné.