Guard [sk]

Part 4

 ďakujem za vaše votes a hlavne komenty, veľmi ma potešili ♥ Pri pesničke na boku sa mi dnes dosť dobre písalo, vypočujte si ju kedy chcete :)

VANESSA:

Bol to príjemný pocit. Cítila som sa chránená. Ale splní to čo povedal? Ochráni ma? Je to môj opatrovateľ, nie bodyguard. Možno ho nemám rada, ale je pekné vedieť, že si vás niekto chráni a že nechce dopustiť, aby sa vám niečo stalo. Možno nie je Theo tak zlý, ale stále ho nemám rada. Jediným podpisom na papier sa mi nabúral do života. Zajtra je pondelok a ja musím ísť do školy. Pomyslíte si, že som rozmaznané decko ale.

Ja sa bojím. Bojím sa, že ma nebudú mať radi, budú sa mi vysmievať a ponižovať. Že ma budú šikanovať. Doteraz som mala len súkromných učiteľov a bolo mi dobre, lebo som nebola v dave deciek. Otec ma prihlásil na gymnázium, kde budú žiaľ i stredoškoláci.

Moje a Theove ruky boli prepletené. I keď sa mi to nepáčilo, upokojovalo ma to a ja som nechcela, aby prestal. Naklonil sa ku mne a pobozkal ma na čelo.

,, Teraz choď spať,  je neskoro." Usmial sa a stále držal moje ruky. Iba som zavrtela hlavou a viacej a pritisla ku nemu. Sakra, čo to do mňa vošlo?

,, Ráno ideš do školy, musíš sa vyspať." Namietal. Musím tam ísť kvôli otcovi, dobrovoľne by som tam nešla. Iba si povzdychol a jemne sa uvoľnil. Ruky sa nám oddelili, keď vstal z postele. Vyzliekol si tričko a prevesil ho na stoličku. Čo ide urobiť ?!

,, Neviem ako ty, ale ja idem spať." Zaškeril sa a vyzliekol si rifle. Stál predo mnou len v boxerkách. Radšej som sa vrátila do svojej izby, viac som tam zostávať nechcela. Zavrela som za sebou dvere a ľahla si do postele. Snažila som sa zaspať, ale stále mi v mysli prebiehal obraz Thea v boxerkách.

Ráno ma prebudilo nežné hladkanie po tvári. Pomaly som otvorila oči a snažila si zvyknúť na ostré svetlo. 

,, Vstávaj, musíš sa pripraviť do školy." Túto vetu som nechcela nikdy počuť. A ešte k tomu od chlapa, ktorý ma opatruje. Iba som sa pomrvila a až po hlavu sa prikryla paplónom. Za necelých 30 sekúnd zo mňa strhol paplón a mojím telom prešla elektrina chladu. Začala som sa triasť, ale to už moje telo pocítilo dokonalý nával tepla. Otvorila som oči a ocitla som sa v Theovom náručí. 

,, Vstávaj Van, raňajky máš na stole." Pošepkal mi do ucha. On mi povedal Van? Tak ma ešte neoslovil. Bol milý, čo sa mi páči. Iba som prikývla a vyliezla z postele. Chcela som sa prezliecť, ale uvedomila som si, že je stále v mojej izbe. 

,, Mohli by ste odísť? Chcem sa prezliecť." Povedala som s úškrnom na tvári. Postavil sa z postele a podišiel ku mne. Bola som mu otočená chrbtom, celkom sa na mňa nalepil. 

,, Až keď mi začneš tykať." Vydýchol mi na krk. Mojím telom prešla elektrina. Čo to malo sakra znamenať? Neprišlo mi to nepríjemné. Nie Vanessa, nesmieš mu podľahnúť, ovládne ťa a ty mu ukážeš svoju slabosť. 

,, Nie." Zašepkala som a cez hlavu si prevliekla tričko. Nie je mi jedno či sa pozerá alebo nie, je mi to nepríjemné, ale tykať mu nebudem. Bola som mu stále otočená chrbtom, takže nič nemohol vidieť. Rýchlo som si obliekla podprsenku a košeľu. Cítila som na svojom tele pohľad. Jeho pohľad. A čo, tak sa bude pozerať, ja sa za čo hanbiť nemám. Ale nepríjemné to naozaj je. Vyzliekla som si kraťase a obliekla si sukňu. Tiež sako a kravatu. Otočila som sa a videla, ako na mňa Theo pozerá. Jeho oči boli priam čierne. 

,, Nečakal som, že zareaguješ takto." Usmial sa. To som popravde nečakala ani ja. Úsmev som mu opätovala a zišla do kuchyne. Na stole boli anglické raňajky. Sadla som si za stôl a pustila sa do jedla. Dojedla som a tanier po sebe umyla. Vo dverách sa objavil Theo s taškou do školy a mojím mobilom.