Guard [sk]

Part 20

THEO:

,, No, keď odídem, mohli by sme sa stretávať u mňa." Pozrel som na Vanessu a už dopredu vedel, že môj plán zafunguje. Jej oči sa rozžiarili a ústa zdvyhli do úsmevu.

,, To je..." Skôr ako dopovedala, pobozkal som ju.

,, Jediná možnosť." Dokončil som jej vetu a znova prilepil svoje pery na jej. Začala spolupracovať a za zátylok si ma pritiahla bližšie. Stále ležala podo mnou, nemohla nikam újsť. Keby tak Richard vedel. Verím Adele, no nie na sto percent. Môže tým vydierať mňa alebo Van. Alebo nás môže kryť.

Rozmýšlal som, ako by som prekvapil Van. Napadlo ma veľmi veľa vecí, ale rozhodol som sa, že to radšej odložím. Bude to proste normálny večer. Teda, podľa mojich prestáv. Pomohol som jej s učením a práve teraz sme obaja v kuchyni. Vanessa sa rozhodla, aby som jej upiekol koláč. Samozrejme, ona mi mala pomáhať. A ako to dopadlo? Sypeme po sebe múku, pretože mi do toho začala mudrovať. Hodila do mňa surové vajce, tak som ju trocha posypal múkou. A tak sa to začalo.

,, Dobre, uzavrime mier." Navrhla a ja som prikývol. Podala mi bielu ruku a keď som s ňou šiel potrásť, hodila po mne ďalšie vajce. Pokrčil som obočie a vtiskol si ju so objatia.

,, Niee Theoo pusť má." Smiala sa a kričala. Zasmial som sa nad jej slovami a do ruky zobral varešku. Počkal som kým zostane ticho. Neprešlo ani päť minút a cez celú kuchyňu sa ozval dievčenský výkrik. Znova som sa zahnal. Znova výkrik.

,, Budeš poslúchať ?!" Zvýšil som hlas, aby moje slová brala vážne. Odurdene mi buchla do hrudi, ale to už jej varecha zanechávala tretí otlačok na zadku.

,, Pýtal som sa niečo." Pošepkal som jej do ucha. Iba prikývla a snažila sa dostať z môjho zovretia. Uvolnil som stisk a pustil ju. Začala si hladkať zasiahnuté miesto s hnevom v očiach. Škodoradostne som sa pousmial a radšej začal robiť cesto na koláč.

,, Bolelo to." Zakňučala. Pozrel som sa na jej smutný pohľad. Keby má o pár rokov menej, možno by jej to vyšlo. Zavrtel som hlavou a pokračoval vo svojej práci. Sem tam som vykašliaval múku. Do cesta som naukladal ovocie a plech dal do trúby. Keď Vanessa po pol hodine vyšla z kúpeľni, vkradol som sa pod sprchu a všetko zo seba zmyl.

,, Vanessa vytiahni ten plech !" Zakričal som aby ma počula. Netuším koľko som pod sprchou, ale už asi desať minút mi už po čistej hrudi stekajú kvapky vody. Vyšiel som zo sprchy a vysušil sa uterákom. Od pása dolu som zahalený v uteráku vyšiel z kúpelni do izby kde som si obliekol čisté oblečenie. Vrátil som sa do kychyni, kde sa Vanessa snažila vypnúť trúbu. Začal som sa smiať, ale potom som zbystril zmysli. Okamžite som vypal trúbu a otvoril dvierka. Dym sa pomaly rozliehal po celej miestnosti a koláč sa ani nepodobal na koláč. Škriabal som sa za zátylkom a rozmýšlal, čo teraz. Vrch bol celkom identifikovateľný, ale kraje boli celé čierne.

,, Ako sa ti podarilo urobiť z koláča čierne uhlie ?" Sarkasticky sa Vanessa usmiala a mňa pomaly chytal hnev.

,, Nemôžem za to, že nedokážeš vypať trúbu. Stačí len potočiť ten gombík." Znázornil som jej to, na čo sa očividne urazila. Chvíľu som rozmýšlal, čo bude s koláčom. Obhorené kusy som vyhodil do koša. Nakrájal som koláč a dal pár kúskov na dva taniere. Zaniesol som ich do obývačky, kde už Vanessa sedela na gauči.

,, Chceš nás otráviť ?" Spýtala sa so zdvyhnutým obočím, upreným na dva taniere. Pretočil som nad tým očami a prisadol si k nej. Zobral som si tanier a odhryzol si z koláča. Vanessa sledovala moju reakciu. Prehltol som sústo. Nechutí zle, len to nie je to pravé orechové.

,, Dá sa to jesť." Prehlásil som s úsmevom, na čo si zobrala kúsok do ruky a začala jesť. Tvárila sa rôzne, ale žiadny pozitívny výraz. Nakoniec prehltla sústo a vyplazila jazyk.

,, Toto sa dá jesť? Veď je to ako kameň mudrcov !" Pozerala na mňa nechápavým pohľadom. Začal som sa smiať.

,, Že to vraví zrovna Hermiona." Musím si ju trocha doberať. Tvárila sa urazene, ale šklbali jej kútky úst. Dlho to nevydržala a začala sa smiať a ja spolu s ňou.

,, Vážne je ten koláč tak zlý ?" Nahodil som psie očká, ktoré prosia o veľkú kosť.

,, Nič horšieho som nejedla." Povedala, akoby ma chválila za dobre odvedenú prácu a pobozkala ma na líce. Pff,dievča nevie čo je dobré.

SIX HOURS LATER:

Prebudil som sa na rachot, ktorý vychádzal z dola. Vanessa spokojne spala, radšej som ju nebudil. Obliekol som si tepláky a po schodoch šiel skontrolovať, čo sa deje. Svietilo sa na chodbe, kde sa rysoval tieň postavy. Otvoril som dvere a stál tvárou v tvár Richardovi.

,, Richard ?" Vykoktal som zo seba. Na jeho tvári sa objavil úsmev.

,, Rád ťa vidím Theo. Vanessa spí ?" Sakra,Vanessa!

,, Ano, spí. Pred hodinou prišla za mnou s plačom, mala zlý sen. Počkal som kým zaspí, teraz je v mojej izbe. Ja som nespal, keby sa náhodou znova prebrala." Znel som tak presvedšivo, že keby neviem pravdu, sám tomu uverím. Richard zostal prekvapený, ale stále mal úsmev na tvári.

,, Som rád, že sa o ňu tak dobre staráš." Kývol hlavou a zobral tašky.

,, Mal som prísť neskoršie, ale veci sa zmenili. Keďže dnes ani jeden nesadne za volant, spoločne to oslávime kvalitnou Írskou Whiskey." Preslávil s radosťou a odišiel s taškami do jeho spálni. Toto bude ešte dlhá noc.

Tak, máte tu konečne 20tu časť story Guard. Chcem sa všetkým ospravedlniť za neskoré pridanie, ale najskôr som mala problémy v škole a potom sa mi pokazil ntb a stále nie je opravený. Cez telefón sa to nepíše najlepšie, ale dokopala som sa s menším nápadom k novej časti. Nečakali ste to čo? :D ak nie, tak sa máte na čo tešiť v budúcich častiach. Nemám ich predpísané, ale mám menšie predstavy, ako by príbeh mohol pokračovať. Ďakujem za 16,5K Reads a 1K+ Votes a 70komentárov. Pri začiatku tohoto príbehu, som si myslela že to bude maximálne 8K Reads. Som veľmi rada, že vás tento príbeh baví. Ten kto to dočítal až sem rešpekt :D Lúbim vás ❤