Guard [sk]

Part 14

,, No čo, ako vychádzaš s opatrovateľom ?" Šťuchla do mňa Lea a vycerila na mňa jej biele tesáky. Panebože, čo jej mám povedať? Je to moja najlepšia kamarátka, hovorím jej všetko! Nedokážem jej klamať. Sľúbila som Theovi, že to nikomu nepoviem. Ale i on to predsa povedal Leovi. Takže mám to isté právo povedať to Lei. Ale čotak...

,, Tak ako doteraz, ja ho nemusím, on ma nemusí a lezie mi na nervy ako sa o mňa stará." Rukami som naznačila gesto výbuch hlavy. Viem, nepatrí sa klamať a už vôbec nie najlepšej kamarátke, ale môžem si to aspoň vyskúšať a pripraviť sa na otca, čo je väčšia hrozba. Viem, som hrozná! Ale hoďte si do mňa kameňom, pokiaľ ste neurobili jediný hriech.

,, Ako to ?" Pozrela na mňa prekvapene. A sakra, čo teraz? Čo jej poviem? Tuho som otočila hlavu do oboch strán a potom na Leu. Mysli Nessa, mysli.

,, No, prišla jeho priateľka a on na mňa zanevrel, podceňoval ma a ja som ju musela pretrpieť." Zatvárila som sa ublížene. Oficiálne som tá najhoršia najlepšia kamarátka na svete.

,, Oh, to ma mrzí Ness." Zosmutnela v hlase a objala ma. Tiež som ju objala ale viac sme sa k tomu už nevracali. Ako sme sa prechádzali parkom, stretli sme Willa. Sakra, už len čakám odkiaľ vybafne Dylan.

,, Ahoj." Povedal a pozeral sa na mňa. To sa akože prihovára mne? Sám William Rogers sa mi pozdravil?

,, Ahoj." Odzdravila som sa a šla ďalej s Leou svojou cestou.

,, Kto je ten fešák ?" Leina otázka ma dosť zaskočila. Áno je pravda že je Will celkom pekný, jeho zelenohnedé oči zvýrazňujú jeho gaštanovo hnedé vlasy, plné pery s farbou do ružova tvoria jeho milý úsmev a....sakra, naozaj sa rozplívam nad mojím nepriateľom? Nevyšiluj, len rozmýšlaš.

,, Will a nemáš šancu." Zasmiala som sa a ona ma prebodla pohľadom.

,, Tu ide o teba. Všimla som si ako sa na teba pozeral. Podľa mňa sa mu páčiš." Z nadšenia zatlieskala a môj žalúdok sa obrátil o 380 stupňov. Určite nie! Chlapec čo sa hrá na frajera tým, že šikanuje iné deti tak ako jeho dvaja pripečení kamaráti, nikdy nebude mať u mňa šancu. I tak som s Theom a naozaj ho ľúbim. To ale nesmie Lea vedieť.

,, Nie, to nikdy. Will je jeden z tých, ktorý sa hrajú na frajerov a pritom sú len obyčajní ufňukanci." Uškrnula som sa a vytiahla z vačku vibrujúci mobil. Na display-i sa objavilo Theove meno a aby si nič Lea nevšimla, rýchlo som to zdvihla.

,, Ano ?" Spýtala som sa váhavým hlasom.

,, Zlatko za koľko si doma ? Mooooc mi chýbaš." Naťahoval slová ale znel strašne rozkošne. 

,, Už idem." Pozrela som na hodiny a naznačila Lei že asi pôjdem. Rozlúčili sme sa a ja som sa vybrala smerom domov. Celú cestu domov som počúvala pesničky cez sluchátka. Ako som kráčala, niekto mi poklepal po ramene a ten niekto bol Will. Vystrašene som na neho pozrela a dala si dole sluchátka. 

,, Ty ma sleduješ ?" Povedala som trocha nepríjemnejšie. Zdvyhol ruky na náznak žiadneho násilia a potom sa usmial. USMIAL. Bože, má tak krásny úsmev.

,, Nie, bývam na Tweis Street." Tweis Street je asi o štyri ulice od našej. Ale Nessa nezabúdaj, Will je nepriateľ! Je to ovečka toho kreténa Dylana a je presne taký istý hajzel ako Dylan McDarvin. Ústami som naznačila Aha a ďalej kráčala svojou cestou. A Will šiel stále vedľa mňa. 

(pustite si pesničku na boku a čítajte trocha pomalšie :) ) 

Konečne som prišla po polhodine domov a počula z obývačky nejaký smiech. Ženský smiech. Vyzula som sa a prišla do obývačky, kde sedel Theo a na ňom nalepená nejaká žena. Nahlas som si odkašlala a obaja trhli zrakom ku mne. A nie hoci aká žena. 

,, Máš tri minuty na vysvetlenie." Pozrela som na Thea so sklamaním v očiach. 

,, Van toto je.." 

,, Viem presne kto to je, je to tá najúbohejšia a najodpornejšia zlatokopka na svete !" Skočila som mu do reči no už s podráždeným hlasom. 

,, Ako sa opovažuješ ty malá"

,, Adele !" Okríkol ju Theo skôr ako to dopovedala.

,, Ako sa opovažujem ? Si obyčajná chamtivá a povrchná primadona! Môjho otca si oberala o peniaze celé tri roky! Vždy keď si niečo spravila obviňovala si mňa, podvádzala si ho! Ako sa vôbec opovažuješ vstúpiť do tohto domu, nie si tu vítaná !" Rozhodila som rukami a zabíjala ju pohľadom. Táto žena pokazila môj dokonalý vzťah s otcom, klamala ho a bola s ním iba pre peniaze! 

,, Vanessa s tvojim otcom sa budú brať." Otočila som sa k Theovi a snažila som sa udržať na nohách. Č-čože ?! BRAŤ? Kedy mi to chcel otec povedať ? Mal na to dosť času! 

,, To nemôže byť pravda !" Do očí sa mi hŕkli slzy od sklamania, bolesti a zrady. Nenávidela som túto ženu od mojich piatich rokov, vždy mi iba ubližovala a pred otcom ma podceňovala. A on? Zaslepený láskou k nej jej veril a nikdy nechcel počuť môj názor. Vravela som mu že ju nemám rada, že ho iba využíva ale on ma nepočúval. Nevenoval sa mi, ignoroval ma. Zabúdal že má dcéru. A to všetko kvôli tej povrchnej krave.

,, Zavolaj mu ak pochybuješ. S tvojim otcom sa stretávam už pol roka a keď ma požiadal o ruku, vravel že mám prísť sem." Namyslene sa zasmiala a to som už nevydržala. Prišla som k nej a vlepila jej facku. Theo ma chytil za pás a odhodil ma bokom, čím som narazila chrbtom na stenu. Chcela som vykríknuť od bolesti, ale náraz mi vybil dych. S bolesťou som sa pozrela na Thea ktorý upokojoval tú špinu. Snažila som sa nadýchnuť, ale čím menej kyslíka som mala v plúcach, tým viac sa mi zahmlievalo pred očami. Rýchlo som vybehla po schodoch a zamkla sa v izbe. Otvorila som si okno a začala si jemne búchať po chrbte, no keď to nepomáhalo stlačila som si hrdlo, na čo som sa konečne nadýchla. Kyslík prešiel do mojich plúc a moja farba pleti sa vracala do normálu.

Sedela som v okne a plakala. Nie je to možné, prečo by sa oni dvaja brali? Moje srdce je roztrieštené na tisíce kúskov. Z otcovej zrady, z Adelinej povrchnosti a z bolesti spôsobenej Theom. Počula som ako sa otrásli dvere. 

,, Van, miláčik otvor." Povedal Theo prosebným hlasom. Otočila som hlavu späť a pozerala sa na výhľad z okna. Bola už tma, no na oblohe žiadne hviezdy. Nebo bez hviezd, je ako srdce bez citov. Chladné a osamelé. Presne také je moje srdce. 

,, Vaness prosím." V jeho hlase bolo dosť dobre počuť smútok a vyčítky. Stojí mi vôbec Theo za to? Stojí mi náš "vzťah" za všetku tu bolesť? Netuším. Pomaly som prešla ku dverám a odomkla ich. Zatiahol za kliku, ale ja som sa čelom oprela o dvere a tlačila na ne. Odtiahla som sa a otvorila ich. Theo ma okamžite objal, ale ja som nechala ruky spustené. 

,, Čo som spravil špatne ?" Odtiahol sa a odhrnul mi prameň vlasov z tváre. Sarkaaticky som sa zasmiala a pokrútila hlavou.

,, Ako dlho si vedel, že sa budú brať ?" Zasyčala som a pozerala sa na podlahu. 

,, Dnes zazvonila a ja som otvoril, tvrdila že je to Richardova snúbenica, no ja som jej vravel že je to nemožné. Zavolala mu a všetko mi povedali. Richard ma upozornil, že o tom nevieš a všetku tu zodpovednosť prenechal na mňa." Rukou mi zdvyhol bradu a ja som sa mu cez slzy pozerala do očí. Začal ma tíšiť a utierať mi slzy. 

,, Ublížil si mi Theo. Hodil si ma o stenu !" Vykríkla som a cukla od neho ďalej. Urobila som dva kroky do zadu, ale potkla som sa o tvrdý rám postele a zvalila sa na ňu. 

THEO: 

Cúvala odo mňa a spadla na posteľ. Využil som príležitosť a lahol si nad ňu. Rukami som jej zabránil šancu na útek. Vôbec som si neuvedomoval, akou silou som ju odstrčil a ako veľmi som jej ublížil. 

,, Veľmi ma to mrzí Van, nikdy som ti nechcel ublížiť, bolí ma, zabíja ma keď ťa vidím plakať. No ešte viac keď plačeš kvôli mne." Pozeral som sa jej do očí a pomaly priložil pery na jej. Chcel som sa odtiahnuť ale pritiahla si ma ešte bližšie k sebe. Naše jazyky hrali nekonečnú hru. Prešiel som na jej krk kde som ju surovo pohryzol a miesto bolesti som pobozkal. Pomaly som jej začal rozopínať gombíky  na košeli. Prekvapilo ma, že sa Vanessa vôbec nebránila.

Tak, časť má 1 433 slov, takže vám sem už nerozpíšem viac :D Ďakujem za 4K Reads, ste neskutoční! :3333 som veľmi šťastná že vás tento príbeh baví a že ma podporujete ďalej písať ♥