Guard [sk]

Part 21

VANESSA:

Prebudilo ma ostré svetlo, ktoré mi výrazne vrážalo do očí. Pomaly som otvárala oči, aby si zvykli na jas a nakoniec som ich otvorila celé. Naskytol sa mi pohľad na spiaceho Thea, čo mi vyčarilo úsmev na tvári. Spokojne dýchal, miestami sa mu hruď nedvyhla, pri čom som začala pochybovať že je tuhý. Každú chvíľu by mal zvoniť budík, tak ho nechám ešte spať. Pozrela som sa na hodiny. 10:22AM. Do riti!

,, Theo vstávaj !" Buchla som ho na čo sa trocha pomrvil. Sakra aj s chlapom. Odišla som do svojej izby a prezliekla som sa do volnejšieho oblečenia. Nasmerovala som si to do kúpeľne, kde som si umyla zuby aj tvár. Vlasy som si zopla do gumičky a vrátila som sa do Theovej izby. Napísala som Amber že som zaspala. Veci som si prehodila do svojej izby. Zišla som dolu a v obývačke zapala telku. Na stolíku som si všimla dva poháre a prázdnu fľašu alkoholu, s názvom Irish Whiskey na etikete. Theo tu niekoho mal. Možno tu bol Leo. Podľa toho ako Theo tvrdo spí, tu boli dosť dlho. Poháre som umyla a poupratovala obývačku. Z chladničky som si zobrala ovocný jogurt, ktorý som jedla počas prepínania kanálov. Kelímok som v kuchyni vyhodila do koša. Keď som sa otočila, niekto ma natlačil na stenu a ruku mi priložil na ústa. A ten niekto, bol Theo. Celkom vystrašená z jeho reakcie som sa mu pozrela do očí.

,, Vanessa, tvoj otec je doma." Zašepkal a stále držal ruku na mojich ústach. Keď mi jeho slová začali dochádzať, roztriasli sa mi nohy. Natisol sa na mňa a moje telo sa upokojilo. Pomaly premiestnil svoju ruku z mojich úst a pobozkal ma. Keď sa odtiahol, nabrala som odvahu niečo povedať.

,, Prečo prišiel skôr ?" Tiež som šepkala, pretože nahlas je to dosť počuť. Môj otec má dobrý vkus na dizajn, ale na šírku stien nemyslel.

,,To ti povie on. Choď sa pripraviť do školy." Pobozkal ma na čelu a pohľadom zavadil o poschodie. Zdvyhla som jedno obočie s nechápavým výrazom. Keď sa Theo zatváril podobne ako ja, ukázala som na nástenné hodiny v kuchyni. Pozrel sa na ne a skoro mu vypadli oči z jamiek.

,, Do riti !" História sa opakuje. Sledovala som, ako sa Theo zlostí a pri tom rozmýšla. Pozrel na mňa a znova na hodiny. Povzdychol si a vytiahol nejaké suroviny z chladničky.

,, Dnes tam už nepôjdeš." Zamrmlal a začal pripravovať raňajky. Sledovala som ho, pri čom som sedela na kuchynskej linke.

,, Koľko ste toho vypili ?" Prehodila som medzi rečou.

,, Celú fľašu whiskey." Povedal trocha utrápene. Chcela som niečo povedať.

,, Dobre ráno posádka." Ale otec ma v tom prerušil. Nadšene som mu skočila do náruče. Je skvelý pocit byť v objatí otca. Ale spomienky na posledných pár dní ma od neho odtrhli.

,, Ako sa vôbec opovažuješ." Zasyčala som, na čo ma Theo potiahol za ruku trocha so mnou trhol. Otec na mňa nechápavo pozeral a čakal na vysvetlenie.

,, Tajil si mi že sa opäť stretávaš s tou ženskou, ktorá ťa iba využívala! Klamal si mi a ja som ti tak naivne verila. A čo sa stalo? Jedného krásneho dňa sa objavila v našom dome a všetko pokazila! A prečo? Pretože môj otec je tak úbohý aby mi povedal že ju požiadal u ruku!"

,, Vane.."

,, Neprerušuj ma! Dobre vieš ako ju nenávidím! Zničila mi život, pretože ako si Adele zmyslí, tak jej bude ležať všetko pri nohách! Myslíš, že sa zmenila?"

,, Vanessa pr.."

,, Neprerušuj ma!! Si na omyle!! Je to stále tá istá suka ako pred siedmymi rokmi!" Na moje kričanie už otec vybuchol. Na líci som cítila štipľavú bolesť a jemnú červeň. Líce mi priam horelo. Premietala som si, čo sa práve teraz stalo. Na jej obranu mi dal facku. Ani som na neho nepozrela. Bez pol slova som ho obišla a zavrela sa do svojej izby. Sadla som si do okna a pozerala sa na oblohu. Pršalo. Príjemný, teplý letný dážď. Aj v lete treba zmenu. Nie stále to sucho a vysoká teplota. Kvapky dažďa mi narážali do tváre, ale vôbec mi to nevadilo. Svietilo slnko a pršalo. Dokonalá kombinácia. Dážď po krátkom čase prestal a na oblohe sa tvorila dúha. Počula som cvaknúť dvere, ale nemala som náladu sa obzrieť. Po chvíli sa okolo môjho pása objavili ruky a vytiahli ma z okna. Ocitla som sa na zemi v Theovom objatí. Oprela som sa o jeho hruď a počúvala jeho pokojný tlkot srdca.

,, Prepáč že som nezakročil. Nemohol som tvojmu otcovi zabrániť. Je to váš vzťah, ja sa o teba iba starám, kým má tvoj otec dôležité jednania." Povedal ako nejaký odborník. Pozrela som na Thea a na dvere. Iba prikývol a mne došlo, že otec stojí za dverami.

,, Keby bol môj otec aspoň trocha zodpovedný, nenechával by ma tu samú a nezohnal by mi opatrovateľa. Zostal by tu so mnou a neklamal by. Ako to bude teraz? Bude ma mlátiť len na obranu tej kravy, lebo ju miluje? Lebo bude jeho žena? Kde sa podel ten 'otec a Nessa' proti celému svetu?" Pamätám si to, akoby to bolo včera. Mala som desať rokov a s otcom sme bývali v Nórsku. Málokedy bolo v Osle teplo. Sever Európy, kto by tam čakal otcove firmy? Žili sme v jednom peknom útulnom dome s veľkou záhradou. V jeden večer, sme tam ležali na deke a sledovali hviezdy. Otec mi ukazoval rôzne súhvezdia. Bola som k nemu pritúlená, aby mi nebola zima. Sledovala som tie hviezdy s vierou, že jednou z nich je moja mama. Chvíľu trvalo, kým som si pospájala všetky hviezdy, na ktoré otec ukázal, ale v spojenej podobe to boli dvaja ľudia, držiaci sa za ruky. Vravel, že zú obklopovaní láskou a radosťou. 'Otec a Nessa proti celému svetu'. Jeho slová ma hriali u srdca. Stále som si jeho vetu opakovala. Dávalo to zmysel? Možno aj áno. Tie hviezdy tam zostanú navždy, ale jeho slová sa strácaju nevedno kam.

,, Keď sa sem tá ženská nasťahuje, bude frflať a prehovárať otca, aby sme sa presťahovali. A jeho nebude trápiť, že jeho dcéra sem chodí do školy, že tu má kamarátov a že niekto kto jej naozaj rozumie tu býva s ňou. On si pôjde ruky nohy polámať, len aby mala Adele všetko šťastie sveta." Je vidieť, že ma to trápi. Ale môj otec sa nezmení.

,, Keby sa tvoj otec rozhodol presťahovať, zobral by som si ťa. Chodila by si naďalej do školy, zostala tu s Amber a inými deckami. Staral by som sa o teba ako o mladšiu sestru. Chránil ťa." Pootočila som k nemu hlavu a pobozkala ho na líce. Veď viete, pre istotu.

,, Ďakujem Theo." Usmiala som sa. Mať Thea za staršieho brata? Pekný život. Ale mať Thea za svojho priateľa? Dokonalý život. Dvere sa pootvorili a do izby vošiel otec. Postavila som sa a hrdo sa mu pozerala do očí. Theo sa medzi tým vyparil miestnosti. A vraj moja podpora.

,, Nikto mi nebude prednejší ako ty, Vanessa. Ale vyprosím si tvoje narážky na Adele. Môžeš ju nenávidieť ako veľmi chceš, musíš sa s tým zmieriť. Uvedomujem si, že som predtým spravil chybu. Ale ty si nevspomínaš na to dobré, čo bolo. Ako ti Adele každú noc pred spaním čítala príbehy. Ako ti na narodeniny kúpila Drewa." Drew. Malé šteňa Nemeckého Ovčiaka. Neskôr sa zistilo, že mám alergiu na psov. Ako to? Netuším. Museli sme ho dať preč.

,, Keď som bol preč, spávala si vedľa nej každú noc. Kreslila si ju na svoje obrázky. Pomáhala si jej pri pečení. Vravievala si jej mami." Všetko čo povedal, sa mi zrazu vyjavilo pred očami. Všetky spomienky. Všetky obrázky. Vôňa muffinov, ktoré piekla. Akoby sa mi vrátil kus života.

,, Prečo si to pamätám až teraz ?"

,, Keď si mala osem rokov, mali sme autonehodu. Sedela si v predu a kvoli erbegu si upadla do bezvedomia. V nemocnici mi povedali, že si vyviazla so slabými poraneninami a že je len otázkou času, kedy sa preberieš. V kóme si bola dva mesiace. V tom čase sme sa s Adele rozvádzali. Keď si sa prebrala, mala si blok. Doktori tvrdili, že mozog je nevyspytateľný a je len otázkou času, či sa ti útržky na ktoré si nevspomínaš, vrátia. S Adele sme sa rozviedli a ty si si vytvára nový začiatok príbehu, ktorý sa predtým už odohral. Preto si to nepamätáš." Otcove slová ma zarazili. Prečo mi o tom nikdy nepovedal? Ako to, že si to nepamätám?

,, Adele sa sťahovať nikdy nechcela. Prehovárala ma, kvoli tebe. To ja som s vždy hnal dopredu. Nebral som ohľad na to, že ťa pripravujem o detstvo." Sklopil pohľad a mne prišlo všetkého ľúto. Prišla som k nemu a objala som ho. Jeho ruky sa reflexne obmotali okolo môjho tela a viac si ma tískal k sebe.

,, Ľúbim ťa Van."

,, Aj ja ťa ľúbim, oci."