Guard [sk]

Part 36

,, Ja iba vravím, že svadba v kostole je klišé." Už asi hodinu sa tu dohadujú, kde by sa mala svadba konať. Otec chce typickú obyčajnú svadbu v kostole a Adele... určite niečo exotické.

,, Tak čo navrhuješ ?" Ako sa môžu chcieť vôbec vziať? Po prvé, vôbec sa k sebe nehodia, po druhé, nevychádzajú spolu a po tretie, fuj tajbl.

,, Mohli by sme zorganizovať svadbu v jednom z tvojich hotelov. Niekde v Európe, kde by sme tiež mohli mať medové týždne." Široko sa usmiala a odpila si z vína v pohári. Viete prečo musím počúvať tieto patlaniny? Pretože podľa otca sa mám tiež podielať na plánovaní ich trapnej svadby niekde v Európe.

,, A čo hostia, družičky a svedkovia? Ako sa tam dostanú ?" Áno, musím mať pripomienky. Bez toho by to podpichovanie bolo oničom.

,, No, ja pôjdem s družičkami svojim autom a tvoj otec so svedkami a s tebou svojim. Hostia môžu byť z hotelu alebo ten kto si preplatí letenku." Bez starosti a s úsmevom odbila moju poznámku. Otcovi to prišlo ako dobrý nápad a samozrejme že súhlasil.

,, Chceš letieť? A čo autá ?"

,, Vanessa, nebuď hlúpa. Mám vlastných šoférov, Adele pôjde o deň skôr aby zariadila prípravy. Tak sa nebudeme vidieť až do začiatku svadby. Problém vyriešený." Zajásal otec nad svojou takzvanou genialitou. Iba som si povzdychla a opustila tú bandu svadbou zaslepených cvokov.

Po dlhej dobe som si užila sviežu sprchu a potom sa zabývala vo svojej izbe. Ako inak, skončila som pri ležaní v posteli a textovaní s Dylanom. Väčšinu času sme preberali PNPS. Plán na prekazenie svadby. Dosť nápadov sme museli vyškrtnúť. Adele by mohla niečo tušiť, keby navrhnem plátno s prezentáciou alebo nechať písanie sľubov na mňa.

Slabé ťukanie do okna ma vytrhlo z myšlienok. Opäť som sa zamerala na telefón a na správy od Dylana. Rozmýšľala som čo odpísať na fajn, ale narážanie tupého predmetu o sklo ma rušilo. Prešla som k oknu a otvorila ho.

,, Už som sa bál, že sa nedočkám." Od ľaku som nadskočila. V tme som videla iba obrys jeho postavy. Podľa tónu jeho hlasu som usúdila, že si zo mňa uťahuje.

,, Čo tu ty sakra robíš?! Vieš vôbec koľko je hodín ?" Šepkala som tak aby ma počul.

,, No, neodpisovala si, tak som sa začal o teba báť. A predsa len, keby znova odpadneš." Po jeho slovách prišlo slabé zachechtanie. Niekedy fakt dokáže liezť na nervy.

,, A čo chceš robiť teraz, Horacio?" Sadla som si na parapet okna a sledovalo to jeho divadielko.

,, Mohla by si prísť dole, potichu mi otvoriť dvere a potom by sme mohli v tvojej izbe doriešiť tie plány." Všetko mal premyslené. Určite má niečo zalubom. Iba som nad tým zavrtela hlavou a skontrolovala situáciu predmanželský pár. Očividne už obaja spia. Nečudo keď je skoro pol druhej ráno. Potichu som zišla po schodoch a ešte tichšie som prešla ku dverám. Pomaly som ich otvorila a mihnutím oka bol Dylan vo vnútri.

,, Chýbal som ti ?" Zašepkal mi do ucha a ticho sa zasmial. Lakťom som do neho drgla a zatvorila dvere. Spoločne sme sa ticho vkradli späť do mojej izby.

,, Si blázon." Zasmiala som sa a sadla si na posteľ. Sledovala som ako si obzerá po tme moju izbu. Po chvíli obzerania svoj pohľad venoval mne.

,, Máš to tu fakt útulné." Protivne sa usmial a oprel sa o pracovný stolík. Buď je to z PMS alebo je schyzofrenik. V niektorých prípadoch možno aj psychopat. Ale stále je to ten Dylan, ktorý pri mne zostal keď ma Theo opustil. Zachránil ma pred odhalením od Adel. Zobral ma do nemocnice. Trávil so mnou väčšinu svojho času. Zdôveril sa mi.

,, Čo ten plán ?" Prerušila som ticho v miestnosti. Chvíľu sa prechádzal po miestnosti a potom si sadol vedľa mňa.

,, Ešte neviem. Mohli by sme jej nejako zničiť šaty. Trocha prepísať rozpočet hostí a ich usadenie. Mohli by sme zmeniť hudbu, skladbu kapely alebo dosku dídžeja. Ako prvé musíme zistiť, ako sa rozhodnú usporiadať svadbu." Jeho nápady boli zaujímavé, ale slabé. Potrebujeme dôkazy a geniálny nápad. Nad jeho úvahou som iba prikývla hlavou.

Len tak sme vedľa seba sedeli a mlčali. Iba blázon sa mi môže vkradnúť do izby bez dôvodu. Blázon ako Dylan. Oprela som sa o jeho rameno a hľadela pred seba.

,, Dyl? Mohol by si mi niečo sľúbiť ?" Pozrela som na neho psími očami, i keď to mohol vidieť iba hmlisto kvôli tme.

,, Áno, čokoľvek." Otočil sa trupom ku mne a mne sa naskytla možnosť pozerať sa mu do očí.

,, Pôjdeš na tú svadbu so mnou ?" Krivo som sa pousmiala a od nervozity sa hrýzla do spodnej pery. Videla som ako sa mu kútiky úst zdvyhli.

,, Budem rád. A predsa, budeme mať veľa práce, pokiaľ chceme svadbu oroginálne prekaziť." Od radosti som ho objala. Ruky obmotal okolo môjho pásu a objatie mi opätoval. Viac si ma k sebe pritiahol a obaja sme zostali v objatí. Je mi ako starší brat. No je to silnejšie ako vzťah súrodencov. O kúsok sa odtiahol a oprel si čelo o to moje. Jeden druhému sme hľadeli do očí. Môj zrak skôr spozoroval svetlo na chodbe, čo znamenalo poplach.

,, Sakra! Rýchlo, vlez pod posteľ." Popostrčila som ho a prikryla sa dekou. Hlavu som zaborila do vankúša a predstierala tuhý spánok.bolo počuť stlačenie klučky a otvorenie dverí. Hlavne neotváraj oči. Neotváraj oči. Kroky zneli okolo postele a potom tiché buchnutie. Po chvíli sa dveri zavreli a ja som otvorila oči. Pozrela som sa do strán a všimla si zatvorené okno. Na chodbe sa shazlo, čo vyslalo signál na spôsob vzduch je čistý.

,, Môžeš vyliezť." Zašepkala som a počkala, kým sa Dylan vymroží z pod mojej postele. O niekoľko minút opäť sedel vedľa mňa a obaja sme sa potichu smiali.

,, Toľko adrenalínu som ešte nezažil." Zašepkal a pozrel sa na mňa s menším úškrnom. Chvíľu sme na seba len tak civeli, akoby sme si už nemali čo povedať. Unavene som si pretrela oči a na pár minút ich zavrela.

,, Si unavená, choď si pospať. Ja ujdem cez okno a nejako to doskočím na zem." Cítila som jeho dych na perách. Tá pripomienka ma donútila usmiať sa. Aj cez zavreté oči som vedela, že sa mu to podarilo tiež. Otvorila som oči a videla, ako sa nado mnou skláňa. Pohľad striedal z mojich očí na pery. Približoval sa milimeter po milimetri, až kým nezastal pár milimetrov od mojich pier. Akoby váhal, či to má urobiť. Nakoniec tú medzeru zaplnil svojimi perami na mojich. Jemným zaťahaním za peru si vypýtal vstup do mojich úst, ktorý som mu neisto umožnila. Neviem čo to robím. Ale páči sa mi to.

Áno, naozaj som to musela takto ukončiť :D polka z vás ma bude chcieť ukameňovať, polka sa bude tešiť. Predom vás upozorňujem že keď som to písala bola som ešte v kamióne a fakt sa nedalo sústrediť pri otcovom chrápaní. No ale dopísala som to o pol druhej ráno, takže mi to musíte odpustiť :D no už sme doma takže som oficiálne späť :) Svoje názory píšte do komentov, ľúbim vás a prajem skvelé prázdniny :*