Guard [sk]

Part 22

,, Otec ?" Ohlásila som ho, skôr ako odišiel z mojej izby. Spustil ruku z klučky na dverách a otočil sa smerom ku mne. Pohľadom, jeho orieškovo hnedými očami ma vyzval, nech pokračujem. Z hlboka som sa nadýchla, aby som mohla pokračovať.

,, Keď že si sa vrátil a časom budete mať s Adeley svadbu, bude musieť Theo odísť ?" Snažila som sa tváriť neutrálne, aby som neprejavila smútok voči Theovi. Nevýhodou je, že otec vždy spozná, keď ma niečo naozaj trápi.

,, Do svadby je ešte ďaleko, za ten čas ešte budem preč. Bol by som rád, keby tam bola Adele so mnou. O teba by sa Theo staral naďalej, ak by súhlasil. Vidím ako si si ho obľúbila. A myslím, že Theo na teba nedopustí." Usmial sa a nakoniec odišiel z izby. Jeho slová som si stále opakovala. Znamená to, že nie je medzi nami koniec.

Po nejakej tej hodine som zišla dolu, kde otec aj Theo sedeli pred telkou a sledovali futbal. Potichu som sa vplížila k nim. Obaja boli zažraní do futbalu, že keby začne horieť, nechajú to tu vzbĺknuť na uhol. Iba som si povzdychla a vrátila sa do svojej izby. Všimla som si blikať malé svetielko na mobile. Sadla som si na posteľ a lopatkami sa oprela o stenu. Odomkla som mobil, kde sa na obrazovke okamžite zobrazilo doručenie správy. Otvorila som správu od Erika.

»E: Ani sa neozveš, Brooksová

«V: Prepáčte pán Owen, už sa to nebude opakovať 3:)

Odoslala som správu a usmievala sa na telefón ako čistokrvný debil. Musím priznať, jeden čas som bola do Erika buchnutá. Ale prešlo ma to. Bola to taká mesačná platonická láska. V jeden večer keď sme boli spolu vonku mi Erik odhalil jeho tajomstvo. Najskôr som mu musela prisahať, že sa to nik nedozvie. Čakala som všetky divy sveta, ale rozhodne nie, že je gay. A moje mlčanie nás ešte viac zblížilo. Čomu som nesmierne vďačná. Radšej som sa venovala opäť mobilu, alias Erikovi.

»E: V to dúfam.

«V: Čo sa deje že mi píšete pán Owen?

Pýtate sa, prečo "pán" Owen? Erik ma jeden čas doučoval Francúzštinu. Vyžadoval, aby som sa ku nemu správala ako k učiteľovi. Takže pán Owen. Ale učiteľ bol dobrý, madam Lőruens mala konkurenciu.

»E: Pán Owen má nutkanie s niekym komunikovať

«V: To vás asi sklamem, pán Brooks ma volá.

Odložila som mobil a na otcove ohlásenie som doletela k nemu. Očividne dávali reklamu, kedže si našiel čas.

,, Čo potrebuješ, otče ?" Vyškerila som na neho svoje biele tesáky. Nad mojim výrazom sa zasmial a pokrútil hlavou.

,, Obejdnáme pizzu, súhlasíš ?" Pozrel na mňa tým jeho presvedčujúcim pohľadom. Iba som prikývla a očkom zavadila o Thea. Venoval mi úsmev a ja som už len čakala, kedy mi padne slinka na ponožku.

,, Dnes príde tiež Adele, okolo siedmej večer. Uvarí nám večeru." Otec sa široko usmial a dával najavo svoju radosť. Pokúsila som sa o rovnaký úsmev, i keď tam tá radosť nebola. Proste Adele neverím. Podľa príbehu čo mi otec narozprával som ju možno mala rada, ale stále si pamätám to zlo v nej.

,, To je...skvelé." Povedala som cez nútený úsmev a snažila sa vyznieť presvedšivo. Bolo vidno že si to otec všimol, ale našťastie to neriešil. Radšej som sa vrátila do svojej izby. Chvíľu som rozmýšlala, ako prežijem večeru s Gandalfom a Smíglom. Bude to ťažká púť, Bilbo. Určite ma s niečim otrávi. Áno, to bude ono.

,, Van ?" Ozvalo sa spoza dverí, kde sa rysovala postava. Dvere sa viac pootvorili a ja som Theovi pokynula rukou, nech zavrie. Tak aj urobil a prisadol si ku mne na posteľ.