,, Je to jedlé." Na moju poznámku sa Dylan zatváril urazene, čomu som sa musela zasmiať. Obaja večeriame špecialitu a lá Dylan pri grile. Netvrdím že to chutí zle, ale chýba tomu zmes korenia. Keď sme dojedli, umyla som taniere a šálky, čo sme zašpinili. Oči mi zakryli ruky a ja som nič nevidela.
,, Poď so mnou." Reagovala som na šteklivé šepkanie do ucha a nechala som sa viezť. Dylan stále menil smer a skoro sme obaja spadli, pretože ma neupozornil na schody. Počula som tlmené šumenie a vzduch bol redší.
,, Kam to ideme ?" Zasmiala som sa a ďalej kráčala.
,, Zostaň stáť a neotváraj oči." Dopovedal a jeho ruky sa spustili z mojich očí. Chcela som otvoriť oči, ale bála som sa. Netuším kde sme a radšej budem poslušná. Cítila som dotyk na svojom tele a mykla som sebou. Ocitla som sa vo vzduchu a otvorila som oči. Dylan ma držal v náručí a niekam ma viedol. Pevne som ho držala aby som nespadla a všimla som si, že nemá tričko. Otočila som hlavu smerom ktorým kráčal a začala som sebou šklbať.
,, Dylan nie !" Vypískla som, ale vôbec nereagoval. Iba sa usmial a ďalej kráčal.
,, Je to len voda." Povedal s kľudom a vkročil do jazera. Búchala som ho dl hrudi, ale nepomáhalo to.
,, Pusti ma !" Snažila som sa mu vymaniť.
,, Dobre." Zasmial sa a hodil ma do vody. Ocitla som sa pod vodou a keď som sa spamätala, vyplávala som na hladinu. Vlasy z tváre som si prehrabla do zadu a klipkala som očami. Počula som Dylanov smiech niekde veľmi blízko. Keď sa môj rozmazaný zrak zaostril, skočila som po Dylanovi a stiahla ho pod vodu. Na moje prekvapenie bola príjemne teplá. Obaja sme sa naraz vynorili.
,, Si mrcha." Zasyčal a vykašliaval vodu. Snažila som sa napodobniť jeho škodoradostný smiech. Oblečenie som mala celé premočené spolu s teniskami. Priplávala som k brehu a vyzula sa. Tenisky som položila do trávy a obzerala sa po jazere. Vedľa mňa sa vynoril Dylan. Mokré vlasy mu padali do očí.
,, Kde to vlastne sme ?" Spýtala som sa ho a rozstrapatila mu mokré vlasy.
,, V jazere neďalo za chatou. Páči sa ti tu ?" Pozrel na mňa sivými kukadlami.
,, Áno, je tu pekne. Ale povedať si mi o tom mohol." Zavrčala som a ukázala na svoje oblečenie.
,, To uschne." Pokrčil ramenami a mykol hlavou roztomilým gestom.
,, Máš šťastie, že mám v taške ďalšie veci." Vyhrozila som mu prstom, na čo sme sa obaja rozosmiali. Chvíľu sme sa špliechali a bili pod vodou a teraz sme sa vrátili do chaty. V kúpeľni som sa osprchovala a zmyl zo seba všetku vodu z jazera. Obliekla som si kraťase a tielko. Aby mi nebola zima, zobrala som si aj mikinu. Dylan šiel do sprchy hneď po mne. Z tašky som vytiahla mobil a sadla som si na postel. V kontaktoch som ťukla na Theove meno a stlačila vytáčanie. Po šiestom zazvonení hovor vyplo. Skúsila som to znova trikrát. Nestojí o mňa, nechce ma ani počuť.
V: Viem že sa hneváš. Prepáč že som ti o tom nepovedala. Ale nezahadzuj náš vzťah kôli jednej chybe.
Odoslala som správu a čakala na nejakú reakciu, hovor, správu. Nič. Ignoruje ma. Akoby som pre neho už nič neznamenala. Možno už ani neznamenám. A to slúbil, že ma neopustí. V mysli som si prehrala celý ten incident. ,Adele mala pravdu, sama nevieš čo chceš'. Adele. To ona mu povedala o tom víkende. Vyšla som z izby a vtrhla do kúpelne. Dylan mal okolo tela obmotaný uterák a fénoval si vlasy.
,, Chcem zničiť Adele Scottovú." Zahrmela som a Dylan vypal fén. Na tvári sa mu vyjavil obrovský úsmev.
ONE DAY LATER:
Dylan zastal na kraji a ja som vystúpila. Zobrala som si veci a keď vystúpil, rozlúčili sme sa objatím. Vyšla som po schodíkoch a odomkla som dvere. Vo vnútri som sa vyzula a veci si odložila do izby. Prešla som do obývačky, kde si to prasa válalo šunky.
,, Kde je otec ?" Spýtala som sa bez emócií v hlase.
,, Šiel do firmy." Odpovedala jej pisklavým hlasom podobajúcim sa prefetovanému škrečkovi.
,, Ako bolo s Dylanom ?" Zasmiala sa a ja mne sa naskytla dokonalá príležitosť.
,, Bolo úžasne, najmä keď sme sa bavili o tom, ako spávaš s kolegami a rada sa vychvaluješ svojim bývalím." Žmurkla som na ňu, na čo stuhla a vyvalila oči.
,, Ako sa opovažuješ..."
,, Hovoriť pravdu ?" Dokončila som jej vetu so škodoradostným úsmevom. postavila sa a narovnala.
,, Už keď sme pri tej pravde, Theo nebol veľmi nadšený keď zistil že ideš do lesa s Dylanom prežiť romantický víkend." Kútiky úst sa jej zodvyhli a mňa bodlo v srdci.
,, Nebolo to tak a ty to vieš !" Vykríkla som.
,, Ale Theo verí mne. Fakt si si myslela že by veril pätnásťročnej chuderke? Ktorá sa slepo zamilovala do chlapa, ktorý o ňu nestojí ?" Zatvárila sa dotknuto a rozosmiala sa.
,, Klameš !" Vykríkla som, ale snažila som sa nespraviť nič hlúpe. Zodvyhla obočie a ukázala na seba.
,, Tak potom prečo dal výpoveď ?" Na jej tvári sa objavil úsmev, zatiaľ čo mne sa začalo ťažšie dýchať. Prešla ku skinke a podala mi nejaký papier. Bola to spísaná zmluva o výpovedi na rozhodnutie zamestnanca. Na tenkej čiare sa rysoval Theov a otcov podpis. Moje srdce vynechalo zopár úderov a oči sa plnili slzami. To nemôže byť pravda, nemôže!! Slzy sa predrali na povrch a začali tiecť po mojej tvári. Roztrasené kolená sa mi podlomili a moje telo spadlo na podlahu.
,, Ale, čo sa deje Vanessa? Nebodaj ťa bolí zlomené srdce." Rozosmiala sa ešte viac. Oči sa mi od sĺz zatvárali a celé telo ma bolelo. Ležala som na zemi a všetko videla rozmazane. V hlave som počula známy hlas, ktorý sa mi prihováral.
,, Milujem ťa Vanessa." Ozval sa Theov hlas a jediné čo som vnímala, bola temnota.
Ďakujem za všetky vaše komenty, naozaj ste ma potešili a zlepšili náladu. Za ten koniec sa viem iba obhájiť, že viem čo robím :D Neviem ako budú vychádzať časti, takže vám neslubujem že budú každý deň. Píšem podľa nápadov a keď časť dopíšem tak ju zverejním, časti nepredpisujem dopredu. Lúbim vás
YOU ARE READING
Guard [sk]
FanfictionKaždý mesiac je preč, doma nebýva často a vie, že cestovanie po svete by jeho dcéru nebavilo. Premýšľal nad priateľmi, ale nechce im pridávať o ďalšie starosti naviac. Preto bolo jeho jediným východiskom, zohnať jej opatrovateľku. Aké to však pre V...