Guard [sk]

Part 3

,, No, vieš... poviem ti to, keď o tebe budem vedieť viac." Takto zakončil náš rozhovor pred tým, ako som šla do izby. Sakra, prečo mi to nechce povedať? Chcem to vedieť a dozviem sa to. Ale teraz, treba ísť spať. 

Podľa prostredia som bola niekde na Ibize. Bola som vyššia, mala dlhšie vlasy. Mohla som mať tak sedemnásť. Ocitla som sa vo veľkom baráku. Vošla som do obývačky, kde bola jedna strana celá ako veľké okno a ukazovala na pláž a more. Bolo to nádherné. Rozhodla som sa prejsť po móle, končiacom niekde nad morom. Stála som tam a sledovala oblohu. Červená sa bila s oranžovou a ružovou farbou. 

,, Nádherný západ slnka."  Začula som šepot v uchu a okolo môjho pásu sa objavili čiesi ruky. Jemne som pootočila hlavu a pozerala sa do tých úžasných karamelových očí. Theových očí. Iba som sa usmiala. Naklonil sa ku mne a nežne priložil svoje pery na moje. 

,, Nieeeeee." Kopala som nohami a búchala rukami do všetkých strán, len aby sa obraz stratil. Moje telo sa začalo triasť niečou silou. otvorila som oči a uvidela Thea. Hladkal ma po rukách a stále niečo brblal pre seba.  

,, Už je to v poriadku, bol to len sen." Snažil sa ma upokojiť. Vmanil si ma do objatia. Úprimne? Najradšej by som sa mu vytrhla a utekala čo najďalej, ako by sa dalo. Ale, niečo mi v tom bránilo. 

Oprela som si hlavu o jeho hruď a až teraz som si uvedomila, že je od pása hore nahý. Ruky aj telo mal celkom vypracované. Hladil ma po chrbte a stále viac ma to upokojovalo. 

,, Čo sa ti snívalo?" Druhou rukou ma hladil po vlasoch. Sakra nesmiem mu to povedať! Vysmeje ma, alebo si bude myslieť, že ho milujem, čo nie je pravda. Pravdu mu nepoviem ani za zlaté prasa.

,, Že...že som uviazla v šachte." Nič lepšie ma v tom momente nenapadlo.

,, Máš klaustrofóbiu ?" Bravo, Sherlocku. Iba som prikývla hlavou.

,, Sú tri ráno, mala by si ešte spať." Zašepkal a hral sa na toho najmilšieho hrdinu s chrabrým mečom a pevným štítom, ktorý prišiel zachrániť princeznú.

,, Prosím, nechcem aby sa mi to znova snívalo." Fňukla som a myslela to vážne.

,, Dobre, pozrieme si nejaký film." Usmial sa a ja tiež. Jeho pravá ruka skĺzla pod môj zadok. Chcela som začať kričať o pomoc, ale keď som sa ocitla v jeho náručí, zamrzla som. Šli sme do obývačky, kde ma položil na rozložený gauč a ľahol si vedľa mňa. Dobre, je to vážne ako z romantického filmu a musím to zastaviť. 

Film už bol pri konci s mne sa stále nepodarilo ujsť.  Ale má to i pozitíva. Celkom dlho sme sa rozprávali a ja som o ňom zistila dosť vecí tak, ako on o mne. Ale neznamená to, že ho mám rada. Je dobré vedieť viac o niekom s kým bývate, pretože sa vám to vždy môže zísť. A viete čo robím teraz? Spím v Theovom objatí. Jediné na čo som reagovala bolo, ako som mnou niekam ide a pokladá ma do hebkého matracu a prikrýva dekou.

THEO: 

Zobudil som sa na buchot v kúpeľni. Čo sa sakra deje? Určite Vanessa niečo opravuje. Ale prečo o ôsmej ráno ? Prehrabol som si vlasy a vstal z postele. Ponaťahoval som sa a namieril si to smerom do kúpeľne. Dvere boli pootvorené, tak som cez malú škáru nakukol dnu. Samozrejme, rachot robila Vanessa s kladivom v ruke. Ale nechápem, prečo chce rozbiť kohútik na umývadle. Na bočnej strane mala ešte kovový kľúč a šrobovák. Viac som pootvoril dvere, ale na šťastie si ma nevšimla. Ak ju nezastavím teraz, praskne kohútik. Už už som chcel niečo povedať, keď v tom kohútik praskol a začala striekať voda. A samozrejme všetko na Vanessu, ktorá sa vodu snažila zastaviť. Smial som sa na nej, ale nebudem ten zlý. Zobral som zo skrinky uterák a zapchal ním prasklinu. Pootočil som páčkou a vypol prúd vody. 

,, Povieš mi, čo si tu robila ?" Udržiaval som smiech čo najviac ako sa dalo, musel som zachovať vážnu tvár. 

,, Ak ste si sakra nevšimol, snažila som sa zastaviť vodu!" Vypískla a utierala si mokrú tvár do uteráku. 

,, Myslím, prečo si chcela to umývadlo rozbiť." Po mojich slovách sa zasekla a zbledla. 

,, Nechcela som ho rozbiť, chcela som ho opraviť. Netiekla teplá voda, tak som do toho búchala a snažila sa to uvoľniť, aby som to prečistila a dala späť." Pozrela sa na mňa neistým pohľadom. Tak toto jej nezožeriem. Ale páči sa mi, že dokáže improvizovať. 

,, A teraz pravdu." Oprel som sa o zárubňu dverí a sledoval jej strapaté vlasy, mokré oblečenie a nahnevaný výraz.

,, Toto bola pravda." A zase klame. Keď mi to nepovie teraz, povie mi to inokedy. 

Zvyšok dňa strávila Vanessa vo svojej izbe a ja som si robil poznámky. O Vanesse. Znie to pedofilne ale. Ak budem mať o nej prehľad, budem vedieť čo najviac vecí, dokážem ju dostať do úzkych a tiež jej pomôcť. Poradil mi to Richard, jej otec. Vravel, že je lepšie si o nej robiť poznámky, aby som vedel, ako sa cíti a akú má povahu. Prečo som vlastne zobral túto prácu? Nechcel som byť stále doma a nič nerobiť. V práci som dal výpoveď. Kto by chcel robiť na recepcií v hoteli, kde sa vám vždy sťažujú za svoje otrasné izby? 

Poznám ju len z polovice. Budem si musieť odchytiť jej najlepšiu kamarátku alebo niekoho, kto vie o nej toho najviac. Pochybujem, že by sa so všetkým zdôverovala Richardovi. Skúsim nájsť nejaký denník, pokiaľ ho vôbec píše. Narúšanie súkromia ? Pokiaľ o nej nebudem vedieť viac a ona mi to nepovie, nikdy sa jej nedostanem pod kožu. 

,, Theo ?" Vytrhlo ma z myšlienok oslovenie. Vo dverách stála Vanessa iba v tielku a kraťasoch. Úprimne, telo má pekné. Na to že má štrnásť, vyzerá celkom vyspelo. 

,, Hmm?" Stále som si ju prezeral. Keby nás niekto vidí stáť vedľa seba, mysleli by si, že je to moja dcéra. Je o pol hlavy menšia, tak nevinná a celkom krásna. No dobre, znie to dosť pedofilne. 

Prisadla si ku mne na posteľ a ja som hneď odložil poznámky. Hrala sa s pramienkom vlasov a ja som si všimol, že ju niečo trápi. 

,, Čo..čo ak sa mi budú v škole vysmievať ?" Prehovorila celkom smutne. Pokiaľ viem, doteraz mala súkromných učiteľov, nebola medzi inými deckami. Nadýchol som sa a chytil ju za ruky. 

,, Pokiaľ sa ti niekto bude vysmievať, ubližovať ti fyzicky alebo narážkami, musíš mi to povedať. Nesmieš mi o škole nič tajiť, pretože sa ti to môže vypomstiť. Viem že ku mne nie si úprimná, ale o škole mi neklam. Ak by sa niečo stalo, vždy ti pomôžem, jasné?" Pravdou je, že mi na nej celkom záleží. Ale prečo? Bože, veď má štrnásť a ešte k tomu ju nepoznám. Jediné čo som si teraz uvedomil je, že s ňou mám prepletené prsty na oboch rukách.