Guard [sk]

Part 6

Prosím, prosím neukameňujte ma :D :D :D 

,, Vanessa! Vanessa vstávaj!" Prebudil ma krik. Theov krik. On tu naozaj je. Vrátil sa? A prečo ma budí? Na nič som nečakala a objala ho. 

,, Theo ? Čo tu robíš ?" Usmiala som sa a odtiahla sa. 

,, Budím ťa, vykrikovala si a veľmi plakala, nevedel som ťa zobudiť." O čom to sakra mele? 

,, P-počkaj.. Takže sa nevrátil môj otec, ty si neodišiel, nerozlúčil sa a ja som ťa už nevidela ?" Pri slove nerozlúčil som sa pousmiala. Ale ono to bol iba sen! Nič z toho sa nestalo! A to je znamenie, že sa s Theom nikdy nepobozkám, fuh.

,, Nie, tvoj otec má prísť až zajtra a aj to mi volal že príde iba na  deň, aby ti mohol dať darček. Potom sa vráti a všetko bude tak ako v dohode. Toto sa ti snívalo? Prečo si plakala ? Pretože som odišiel ?" Pri jeho slovách mi padol kameň zo srdca. A sakra. On to zistí. Iba som mierne prikývla hlavou ako súhlas. 

,, Aj keby som musel, neopustím ťa. Urobím tak, až keď budeš chcieť." Neviem prečo, ale jeho slová ma potešili. Ale veď ja ho rada nemám! Ale máš. Nie nemám! Máš. A máš ho viac ako rada, dobre to vieš. Vrrrr mlč už. 

,, Theo ? Keď sa ráno zobudím, uvidím ťa ?" No čo, iba sa uisťujem! Jeho telo sa mierne zatriaslo od smiechu. 

,, Samozrejme, že ma uvidíš, nikam neodídem. A teraz už spi." Odtiahol sa a pobozkal ma na čelo. Znova, tak ako to robí vždy. Prečo ma nepobozkal na pery ako pri tom odchode? Panebože, rozmýšľaj. Ale, daj už pokoj! Nikdy ťa nepobozká! 

Hm, čo ak má ale to svedomie pravdu? A vôbec, prečo chcem aby ma pobozkal? Veď ho ani moc dobre nepoznám. No dobre, viem o ňom toho dosť, tak ako on o mne. Ale chcem cítiť jeho pery! Nie nie nie Nessa, iba ti ten sen vytvoril falošnú nádej a hlúpu fantáziu. Chcem to iba preto, lebo neverím v to, že ten sen nebol skutočný. Nie, chceš to preto, pretože chceš aby ťa Theo naozaj pobozkal. Nenávidím ťa! 

Vôbec netuším ako, ale podarilo sa mi zaspať. 

Ráno som sa prebrala o siedmej. Theo by ma mal prísť až o pól zobudiť, ale to ho ja už prekvapím. Potichu som vyšla z izby a vošla do kúpeľni, kde som si spravila hygienu. Pomalým krokom som sa vkradla do kuchyne, kde už Theo robil raňajky. Posadila som sa na linku za ním, vôbec si ma nevšimol. Niečo si pískal, rytmus nejakej pesničky. Podľa obsahu na tanieri, sa rozhodol pre sekanú so zeleninou, vajíčkami a pečivom. Keď sa otočil, skoro mu tanier vypadol z ruky. 

,, Toto mi už nerob! Ako dlho tu sedíš ?" Trocha zvýšil hlas a moje kútiky úst sa vytiahli do širokého úškrnu. Tanier s raňajkami položil vedľa mňa a ešte tam priložil príbor. 

,, No, asi tak päť- sedem minút." Stále som sedela na linke a pozorovala ho. Otočil sa ku mne a premeral si ma očami. Odpil si z kávy a zadkom sa oprel o linku, kde pripravoval raňajky. Mal na sebe len tepláky. Na bruchu som mu spočítala šesť tehličiek. Saaakra ten má telo. Trupom som sa otočila k raňajkám a pomaly začala jesť. Keď som sa otočila, ani nie dvadsať centimetrov odo mňa stál Theo. 

,, Jedáva sa za stolom." Pokarhal ma. A viete čo je smiešne? Že to znelo, ako by chcel, aby som tam sedela. 

,, Ja budem jesť na linke." Vyplazila som na neho jazyk a ďalej sa venovala raňajkám. Znova som otočila hlavu k Theovi, ktorý sa mračil. Chytil ma za nohy a pritiahol si ma k sebe. Jeho ruky sa ocitli pod mojím zadkom a náhle som sa ocitla na Theovej hrudi. Začala som pišťať a obmotala som si nohy okolo jeho pásu. Cítila som, ako ma pokladá asi na stoličku, ale ja som si nohy viac obmotala a tak mu plán prekazila.