Guard [sk]

Part 27

Dylan: Nevyzvedaj toľko, už vieš viac než dosť.

Nad jeho správou som sa iba ironicky zasmiala. Po večeri som sa zabarikádovala vo svojej izbe a odvtedy si píšem s Dylanom. Snažila som sa z neho dostať čo najviac informácií o zajtrajšku. Viem iba to, že budeme v lese, pod stanom, pôjdeme tam jeho autom, budeme si opekať marshmallow, budeme ďalej od diaľnice, napospas divej zvery.

V: Ale no, pekne prosííím

Dylan: Budeš skoro stará a škaredá. Asi tak ako Adele.

Po tejto správe som vybuchla do záchvatu smiechu. Smiech som tlmila vankúšom, aby si tí dole nemysleli, že na niečom fičím. I keď, pri Dylanovi je možné všetko.

V: Myslím že za túto poznámku máš u mňa veľké plus ;)

Dylan: Nie si jediná kto ju neznáša ani nevieš ako sme si podobní

Trocha som pouvažovala nad jeho vetou. Čo tým chce povedať?

V: Tak to chcem zistiť

Dylan: Máš na to celý víkend

Cítila som, ako sa cez tie správy diabolsky smeje. Hajzlík, veď ten zajtra uvidí. Ešte nevie, s kým sa chystá ležať v jednom stane. A sakra. Prečo mi to neprišlo skôr ?! Veď mi budeme spať vedľa SEBA!! Ako si mohla byť tak hlúpa Vanessa?! Zrušiť to už nemôžem. A utiecť tiež nie, ideme niekam hlboko do stredu lesa. Vonku spať nebudem, je tu sedemdesiat percentná možnosť, že ma niečo zožerie. Ale nechcem spať s Dylanom v stane. Klaustrofóbia. Dylan. DYLAN.

Ráno ma prebudilo hlasné zadunenie. Išlo to z dola, nepochybne. Vyškriabala som sa z postele a šla sa pozrieť, čo sa deje. Potichu som zišla po schodoch a počula, ako sa hádajú. Prišla som bližšie a schovala sa za zárubňu dverí.

,, Ako jej môžeš veriť ?! Veď ťa iba klame !"

,, Je to moja dcéra! Verím jej a nezmeníš to! Uvedom si že ona je súčasťou môjho života !"

,, Ona? A čo ja?! Ja som pre teba len vzduch ?!" Jej hlas sa menil z agresívneho na hysterický. Pochybujem že je pre neho len vzduch, totižto ten je potrebný k životu.

,, Zmier sa s tým že mi bude vždy prednejšia ako ty! Ak nie, tam sú dvere !" Revali po sebe ako dva levy. Takého som otca ešte naozaj nezažila. Čudujem sa, že ju neudrel. Okolo mňa prešla Adele bez toho, aby si ma všimla. Vyšla na poschodie, takže sa šla asi vyplakať do kúpeľne. Vyšla som spoza dverí a hľadela na otca ako nevinné šteňa. Pozrel na mňa a pretrel si oči.

,, Zobudili sme ťa, však ?" Na jeho otázku som iba prikývla hlavou.

,, Vanessa, mrzí ma že si to musela počuť." Ospravedlňujúco sa na mňa pozrel. Prešla som k nemu a objala som ho. Nie z ľútosti. Ale z dojatia. Môj otec povedal, že som mu prednejšia. Pohádal sa s ňou kvôli mne. Nie je mi to ľúto. Som šťastná. Stále mám miesto v otcovom srdci na prvom mieste. Verí mi. Tak ako povedal, som súčasťou jeho života, tak ako je on toho môjho.