Guard [sk]

Part 10

Ďakujem za viac ako 1K reads a tiež viac ako 100 Votes, moc ma to teší :3 ale hlavne za to, že vás to baví a podporujete ma v pokračovaní :')

Sedeli sme v mojej izbe oproti seba a mlčky si pozerali do očí. Pobozkal ma. Naozaj ku mne niečo cíti. Ale prečo tá ženská vravela, že je jeho priateľka ? Dobre, Theo mi to vysvetlil ale proste to je choré. Nesúďme ľudí podľa obalu, ale ona by sa vážne hodila na psychiatriu.

Oči ma boleli od plaču, naozaj ma zranilo len pomyslenie, že mi Theo klamal a že má dievča. Viem, nemalo by ma to zaujímať, ale proste to bolí, už len tá myšlienka. A čo teraz? Ako to bude medzi mnou a Theom ? Budeme sa ignorovať ? Tváriť sa, že sa nič nestalo ? Budeme spolu ? Ak áno, otec sa to nesmie nikdy dozvedieť. Thea by vyhodil a mňa by pochoval medzi zemiaky.

Postavila som sa a začala sa vyzliekať. Bolo mi už jedno že je tu aj Theo, nemám pred ním čo skrývať. Obliekla som si tieľko a kraťase, tak ako vždy. Áno som čudná, o štvrtej poobede a v pyžame. Otočila som sa smerom k Theovi, ktorý sa zrazu ocitol oproti mňa.

,, Si unavená ?" Zašepkal a chytil moju tvár do dlaní. Už som spomínala že je vyšší, takže som musela mať hlavu hore aby som mu videla do očí. Iba som prikývla a dala sa na špičky. Hah, zdá sa mi ešte vyšší, ako keď stojím normálne.

,, Pospi si, zobudím ťa okolo ôsmej, navečeriaš sa, odmerám ti teplotu a niečo si pozrieme." Usmial sa a znova pritisol pery na tie moje. Povolila som mu vstup a on jazykom doslova skúmal moje ústa. Urobil krok vpred a ja vzad, čím sa mi podlomili nohy a ja som dopadla na posteľ. Theo sa odtiahol a krivo sa usmial.

,, Čo sa deje ?" Pozrela som mu do očí a čakala odpoveď. Sadol si vedľa mňa a pritisol si ma k sebe.

,, To čo som urobil nie je správne. Porušujem všetky pravidlá, porušujem zákon. Si ešte malá a dosť mladá, je to protizákonné." Vydýchol a mne jeho slová začali dochádzať. Už čakám tú vetu Nikdy som to nemal urobiť, zabudni na to a netráp sa tým.

,, Ale nevzdám sa ťa. Nechcem ti ublížiť a ani nedovolím, aby ti niekto ubližoval. Tvoj otec to skôr či neskôr zistí a som si istý že ma vyhodí, udá a pošle k súdu." Pri tých slovách sa mi znova chcelo plakať. Má pravdu, rozdelia nás.

,, Ako teda budeme pokračovať ? Ty odídeš a ja budem plakať každú noc, už ťa v živote neuvidím a ty na mňa zabudneš." Snažila som sa na to nemyslieť, inak by som sa opäť rozplakala.

,, To nedopustím, neopustím ťa. Nikomu o tom nesmieme povedať, hlavne nie tvojmu otcovi. Nevrav o tom kamarátkam, ani nikomu komu dôveruješ na tísic percent, musí to zostať v tajnosti. A to čo najdlhšie." Pobozkal ma do vlasov a hladkal ma po chrbte. A to mám ako celý čas žiť v tajnosti ? Chovať sa k nemu ako ku kamarátovi a to je celé ? Nepobozkať ho, nepritúliť sa k nemu alebo čo?

,, A čo budeme robiť keď to prepukne ?" Spýtala som sa a hlavu pootočila k nemu.

,, To budeme riešiť, keď to nastane. Teraz sa tým netráp, som tu a nikam neodídem." Znova ma pobozkal. Vstal a ja som sa uložila na spánok.

THEO:

Naozaj netuším, čo budeme robiť, keď sa to Richard dozvie. Jedno je isté, vyhodí ma. Chcel som to ukončiť hneď po prvej vete, ale môj rozum ma nepočúva! Takto jej iba ublížim a poruším to čo som povedal, zraním ju. Nemal som to dopustiť, mal som si držať odstup a byť prísnejší, nezbližovať sa s ňou a určite nie ju pobozkať. Urobil som chybu, kotrú budem ľutovať ešte dlho. Nie to že som ju pobozkal, ale to že keď odídem, psychicky ju zrazím na dno, znova budem vidieť ten bolestivý pohľad a slzy v očiach. Ale nemám na to, aby som to ukončil. Vanessu svojim spôsobom ľúbim.

Panebože Theo spamätaj sa, veď ťa zavrú ! Nie je ani plnoletá, síce už nie je pod zákonom ale ako pedofil si posedíš krásnych osem až dvanásť rokov! To chceš ? Skončiť ako pedofil za mrežami ? Naozaj chceš, aby si si zničil život tak isto ako ho zničíš Vanesse ?

Nie! Nechcem to a viem čo robím! Viem do čoho idem na vlastnú päsť, som ochotný riskovať celý svoj život aby som mohol byť s Vanessou, aby som si ju v noci mohol tískať k sebe, aby som jej vždy videl úsmev na tvári a nie stekajúce slzy po lícach! Viem aké budú následky, ale urobím pre to všetko, len aby som ju nevidel plakať a trápiť sa.

Ale ona bude plakať keď odídeš! Tak odíde so mnou! Utečiem s ňou, budem s ňou a budem sa aj skrývať len aby som mohol byť s ňou. Ako to že si sa do nej zamiloval po takej krátkej chvíli ? Pretože to dievča ma už od začiatku priťahovalo niečím zvláštnym, už vtedy som vedel, že bude ťažké ju opustiť.

Zavrel som dvere a vrátil sa do kuchyni, kde som dorobil steaky. Nebaví ma stále robiť to isté dookola, spať, jesť a pozerať filmy. Vanessa je chorá, takže nič iné ani robiť nemôžem. Veď si ju pobozkal, všetko berie iný smer! Máš pravdu, teraz sa to zmení. Odišiel som do svojej izby a zapal notebook, kde som pozrel program kina. O štvrť na osem dávajú Dead Snow. Viem že Vanessa nemá rada horory, ale je to tiež celkom komédia.

Vanessu som zobudil o pol siedmej, aby sa stihla upraviť a najesť. Trvalo jej to dokopy dvadsať minút. Do kina sme prišli na minutu presne.

,, Dobrý večer, poprosím dva lístky na Dead snow." Usmial som sa na dievča, ktoré ku nám otočilo obrazovku so sedadlami.

,, Úplne hore, sedadlo 09 a 10." Vybral som miesta, zaplatil lístky a viedol Vanessu správnym smerom.

,, Ako ťa vlastne napadlo kino ?" Spýtala sa a sadla si. Vedľa mňa do dvojsedadla. Popcorn a colu sme už mali vybavené.

,, No, nebudeme stále trčať doma." Usmal som sa a chytil ju za ruku.

,, Theo, veď nie sme stále doma. Boli sme pri jazere v lese, dneska sme si urobili menšiu jazdu po meste a ešte sme v kine." Usmiala sa a pobozkala ma na líce. Na plátne sa objavil obraz a svetlá zhasli. Vanessa sa ku mne viac pritúlila a jedla popcorn.

Počas filmu sme sa rozprávali, viac menej si robili srandu z výzoru postáv. Vanessu to ukludňovalo pri nechutnej scéne. Niekedy sa aj zľakla a pre moje nešťastie na mňa vysypala popcorn.

,, Prepáč zlatko." Zašepkala a ruku si položila na ústa aby tlmila smiech. Povedala mi zlatko? Chce aby náš vzťah pokračoval? Dúfam, že áno.

,, Veď jasné, prečo volačo tomu opatrovateľovi nevyviesť, však ?" Zasmial som sa a všetok popcorn z mikiny zosypal späť do kýblika. Iba sa usmiala a oprela si hlavu o moje rameno. Sledovali sme film až do konca. Vyšli sme zo sále a šli smerom von. Sme vo veľkom centre, je tu asi stovky obchodov a pri každom výklade sme sa museli zastaviť.

,, Poďme sem !" Zatiahla mi za ruku a vtiahla ma do kníhkupectva. Pomaly prechádzala cez regály.

,, Naposledy som bola v kníhkupectve dva roky dozadu. A priniesla som si z Anglicka dosť kníh." Usmiala sa a prešla rukou po knihách. Jednu vytiahla a prezerala si jej obal. Otočila ju a čítala si úvod.

,, Dobre, môže byť. Podrž ju prosím vytiahnem si peniaze." Usmiala sa ale zastavil som ju keď sa hrabala v taške. Nechápavo na mňa pozrela a ja som prešiel k pani za pultom. Položil som knihu na pult a popri tom si prečítal jej názov. Jo Nesbø Snowman. Takže Vanessu zaujímajú Thrillery a Mystery Books.

,, 11, 50 Pane." Pozrela do monitoru a na mňa. Vytiahol som z peňaženky 20 dolárov a podal jej ich.

,, To je dobre." Usmial som sa a knihu podal Vanesse, ktorá mala nahnevaný a odutý výraz. Vyšli sme z kníhkupectva a hneď spustila.

,, Nemusíš mi všetko kupovať, neutrácaj na mňa." Povedala nahnevane. Pozrel som sa na ňu a pretočil očami.

,, Van, je to moje rozhodnutie a budem ti kupovať čo uznám za vhodné a to čo sa ti bude páčiť." Pritiahol som si ju k sebe a kráčal k východu.

Viete ako dopadol lev s gazelou v klietke ? Rozhodol sa ju chrániť.