Guard [sk]

Part 35

Aké to asi bude? Šialené. Nie, nemyslím mať dieťa. Aké to bude bez neho? Bez Thea? Čo ak ma pošle na potrat? Nie, to by Theo nikdy neurobil. Alebo áno? Musím mu to povedať. Ale ako? Theo ma očividne nechce vidieť, vzdal... Vzdal sa nášho vzťahu. Vzdal sa nás. A teraz? Máme spolu dieťa. Hah, aké komické. Je to ako z romanticko dramatického filmu. Dievča sa zamiluje do chlapa ktorého predtým neznášalo, on ju pobozká a budú spolu šťastní. Prežijú spolu veľa zábavy a potom ju musel opustiť. Nemusel. Chcel. Opustil ju a nechal ju samotnú. A zápletka? Ona zistila že je tehotná a potom sa k sebe vrátili a žili spolu šťastne až do smrti. Alebo mu o tom nepovedala a odlúčila ho od ich dieťaťa. Alebo čo? Veď je to choré. A i tak to je skvelé. Ľudí to fascinuje. Niekto povie že je to choré. A má pravdu. Práve vtedy keď ju opustí, zistí že je tehotná. Nikde nie je napísané, že sa to nemusí stať v skutočnosti. Tak prečo som sakra nedávala pozor? Prečo som mu dovolila urobiť to? Pretože ho milujem. Chcela som to. A doplatila som na to. Ale nemám srdce zobrať nevinnému dieťaťu život. Pred tisíc rokmi by ma za to možno upálili. Že za hriechy musím byť potrestaná alebo čo.

Čo teraz? Do svadby musím mlčať. Aké by to asi bolo? Spolu s Dylanom skazíme svadbu, priznám sa Theovi, vrátime sa k sebe a utečieme na Kostariku? Život nie je rozprávka princezná, tak nečakaj šťastný koniec.

Dvere sa otvorili a dnu vtrhol doktor a za ním môj otec. Čakala som že sa sem ešte vrúti tá stará metla, ale ku podivu prišiel otec očividne sám.

,, Dnes idete domov Vanessa. Vaše výsledky sú v poriadku, to už viete. Keby ste sa opäť cítili v strese a bolela by vás hlava, doporučujem vám užívať Dexvel. Za dva týždne príďte na kontrolu, či to nie je trvalé. Váš otec je informovaný o všetkom podstatnom." Počas celého monológu som počúvala a prikyvovala hlavou ako tie figúrky s obrou hlavou, čo sa kývu do strán.

Niečo ešte zamrmlal a odišiel. A potom nastala tá trapná chvíľa ticha. S otcom sme na seba mlčky pozerali a hľadali vhodnú tému na začiatok rozhovoru.

,, Pripravená ?" Pochmúrne sa na mňa pozrel akoby som šla spáchať samovraždu. Nevedela som ako odpovedať. Pripravená na čo? Na Adele? Opäť chodenie do školy? Predstieraný vzťah s Dylanom? Na tajenie tehotenstva? Alebo na Theov odchod? Má to široký pojem. Som pripravená?

,, To ešte neviem." Mykla som ramenami a posadila sa na lôžku. Na stoličke bolo položené moje oblečenie. Pohľadom som otcovi naznačila aby odišiel a potom som sa prezliekla. Vyšla som z nemocničnej izby a spolu s otcom sme výťahom prišli na recepciu.

,, Dobrý deň. Prišla som sa odhlásiť, prepustili ma domov." Usmiala som sa na opálenú recepčnú. Hnedé vlasy jej ladili k zeleno hnedým očiam a milému úsmevu.

,, Hneď to bude. Vaše meno ?" Pozrela na mňa a na obrazovku počítača.

,, Vanessa Brooks." Prikývla a niečo ťukala do počítača. Byť recepčnou nemusí byť zlé. Iba sa rozprávate s ľuďmi čo prídu alebo odchádzajú, stále niečo ťukáte do počítača a dvíhate telefóny.

,, Záznam totožnosti vám zostane v nemocničnom registri. Ešte niečo ?" Stále sa správala milo a usmievala sa. Možno má dobrú náladu. A možno je naozaj taká milá. Alebo to má iba v rámci práce.

,, To je všetko, vďaka." Usmiala som sa a odkráčala k východu.

Mali ste už niekedy pocit, akoby ste boli bez duše a nič vás netrápilo, akoby ste nemali city? Ja mám ten pocit práve teraz. Otec nás donútil spoločne večerať, všetci traja ako, citujem "šťastná rodina". Snaží sa o mier medzi mnou a Adele, máme sa vraj chovať milo, keďže onedlho bude moja matka. Ale to sa nikdy v živote nestane.

Nuž, aspoň kvôli otcovi sa falošne usmievam a tvárim sa ako jeho snúbenicu zbožňujem a ako si želám aby patrila do našej rodiny. Ale obe vieme, že to tak nikdy nebude. Ona chce otca len pre seba. Oberie ho o peniaze, využije ho a opäť mi bude ničiť život. Ale pravda je úplne iná. V deň ich svadby dokážem otcovi čo je Adele zač. Ako mi ubližovala. Ako ho využívala vo vlastný prospech.

,, Takže Vanessa, čo ty a Dylan? Zdá sa byť ako milý chlapec." Pre sarkazmus a faloš je ako zrodená. Vidličku som zapichla do zelenej olivy a hľadala slová, ktoré by zneli milo.

,, Áno, je milý, vtipný, zlatý a starostlivý. Bol rozkošný keď bol malý. A tiež bol týraný a zažíval diktatúru tebou." V mojom úsmeve sa objavilo trochu radosti. Škodoradosti.

,, Ako sa opovažuješ." Zvýšila hlas ale zostala kľudná. Videli ste Harryho Pottera? Ak áno, tak viete že v druhej časti šlo o obrovského odporného hada Baziliška. Asi tak nejako vyzerá teraz Adele. Ako veľký odporný had. Aké výstižné.

,, Slečny, nebudete sa predsa hašteriť pri večeri." Otec nás napomenul ako dve malé deti ktoré sa hádajú o to, kto má viac jedla na tanieri. Zo slušnosti sme obe zostali ticho. Ale ona vie, že sa to ešte neskončilo. Ani zďaleka sa to neskončilo.

Tak, máte to tu! :3 časť je publikovaná teraz, ale dopísala som ju 10.7. Nepredpisovala som časti pretože to ja nerobím. Najskôr mi nešlo nič napísať, ale potom som to nejako skomolila. Časť sa mi páči tak na 50%. No, stačilo rozprávanie o mne. Čo vy? Ako trávite prázdniny? Keď tak napíšte do komentu nejaké vaše zážitky. Dúfam že vás časťou nesklamem, ľúbim vás :*