Guard [sk]

Part 7

Ráno som sa prebrala o pol desiatej. Zišla som do kuchyne, kde som už mala pripravené raňajky. Najedla som sa a v kúpeľni sa postarala o hygienu. Prezliekla som sa do teplákov utiahnutých na členkoch a trička nad pupok. Vlasy som si zopla do drdolu. Zaklopala som na dvere a otvorila ich. Theo ležal na posteli a očividne...spal? Je zlatý. Prišla som k nemu a sadla si na voľný plac vedľa neho. Jemne som s ním pomykala. Ako to že zaspal? Možno si potreboval oddýchnuť. Znova som s ním potriasla, načo sa pretočil na chrbát. 

,, Theo, vstávaj." Nuž, keď to nepôjde po dobrom, tak po zlom. Trocha som sa nadvihla a skočila na neho. Dopadla som na neho tak, že som na ňom obkročmo sedela. Okamžite ho vystrelo a dal sa do sedu, čím mi bol tvárou v tvár. 

,, Sakra preskočilo ti ?" Povedal celkom vystrašeným hlasom. Iba som sa začala smiať. 

,, Nie, nevedela som ťa zobudiť." Zdvihla som ruky na náznak mieru. Trocha som sa pomrvila, lebo sa mi nepohodlne sedelo. Trocha privrel oči, asi od únavy. Sotila som ho a on si trupom naspäť ľahol do postele. 

,, Nespi !" Trocha som zvýšila hlas a on sa dal do polohy ako predtým. 

,, Nespím, zobudila si ma. Chcel som si trocha zdriemnuť, bol som dosť unavený, včera som odišiel z tvojej izby až o troch ráno." Ups, zabudla som vám povedať. Včera ma zase Theo uložil do postele ale nechcela som aby odišiel, tak som sa s ním rozprávala a nejako zaspala. No a keď chcel odísť tak som ho chytila a v polospánku povedala nech zostane. Áno, som hrozná. Ale stálo to za to. 

,, Prepáč." Usmiala som sa a zliezla z neho. 

,, Čo chceš dnes robiť ?" Vstal o obliekol si tepláky. 

,, Netuším, niečo vymysli." Vstala som a odišla do obývačky. Počula som ako sa Theo rúti po schodoch. Dupe ako slon. Dumbo. Prišiel s cestovnou taškou v ruke. 

,, Kam ideme ?" Pozrela som na neho a na tašku. Odišiel do kúpeľni a vrátil sa s dvoma uterákmi, ktoré dal do tašky. 

,, No, povedala si že mám niečo vymyslieť, tak som vymyslel." Vyškeril sa a dal do tašky poskladanú deku. 

,, Takže ?" 

,, Pôjdeme sa kúpať." Usmial sa a odišiel do kuchyni. Neznie to zle. Šla som do izby a otvorila som šuplík, kde som mala plavky. Nevedela som sa rozhodnúť medzi fialovými alebo žltými plavkami. Rozhodla som sa pre žlté a ešte som si zobrala slnečné okuliare. Vrátila som sa do obývačky a hodila veci do tašky. Theo tam ešte dal nejaké jedlo a tašku zavrel.

Ideme už asi hodinu autom a Theo mi nechce povedať kam ideme a kedy tam budeme. Jediné čo viem, že sme prešli okolo tabule s prečiarknutým nápisom ATLANTA.

Pustila som rádio, ale nehrali nič dobré. Ja sa tak nesmierne nudím! Pozerala som sa cez okno na cestu a prírodu okolo nás. Neznášam cesty autom. Keď cestujete viac ako hodinu, začnete blúzniť a hrdlo sa vám stiahne, bude sa vám zle dýchať a nebude šanca k úniku. Áno, takéto je to pre klaustrofobikov.

,, Neboj, za chvíľu sme tam." Pozrel na mňa a späť na cestu. Asi po dvadsiatich minutách cesty sme zišli zo silnice a šli cestičkou po lese. Sakra, to len ja si môžem spomenúť na Pach krvi ? Nie Nessa, ľudia zvyčajne chodia autom lesom, napríklad na chatu. Hlavne sa upokoj. Alebo prechádzajú skratkou a divní ľudia sa ich pokúšajú zabiť!

Auto konečne zastalo. Okamžite som vystúpila z auta a užívala si slobodu. Theo zobral tašku a povedal aby som šla za ním. Takže som šla ako krava rôznymi cestičkami a i tak som Thea stratila. A čo teraz ? Buď je to len hra alebo som ho stratila naozaj. Šla som teda rovno za nosom. Cesta bola nekonečná a Thea nikde. Umriem tu, umriem!

,, No čo, prejdi pár metrov a už si pri mne." Počula som mierne zachechtanie. Theo stál asi desať metrov odo mňa v plavkách. Ahá. Prišla som k nemu a spoločne sme šli zase nejakou cestou, ale smerom dole. Ocitli sme sa pri obrovskom vodopáde a jazere. Jazero smrti, Jazero smrti! Sakra Vanessa, vážne musíš myslieť na horory s podobnou situáciou?

Theo rozložil deku a ja som sa zatiaľ prezliekla do plaviek. Vrátila som sa späť a Theo na mňa doslova čumel. Potom zavrtel hlavou a podal mi krém proti spáleniu. Natrela som sa a krém hodila do tašky. V tom momente ma ošpliechala voda. Ľadová voda. Obzrela som sa a videla, ako sa ten chumaj vynára.

,, Vážne si ma musel ošpliechať ?" Zavrčala som.

,, Nefrfli a poď do vody." Zasmial sa a ja som sa musela tiež. Možno ťa chce utopiť. Ale daj pokoj! Pomaly som sa ponárala do vody. Bola naozaj ľadová a ja som zastala iba po pás, aby si moje telo zvyklo. Ale to by nebol Theo, keby ma pod vodou nenapadol a nestiahol spolu s ním. Keď sme sa vynorili, vykašliavala som vodu. 

,, Vážne to nemáš v hlave v poriadku !" Vyprskla som a rukou ho ošpliechala. Kým si stihol utrieť tvár, plávala som smerom k vodopádu. Bolo to nádherné. A kde vôbec toto miesto našiel ? O pár minút ku mne priplával. Jeho mokré vlasy padali do všetkých strán. Bol pekný. Ále čo, tu moja mienka o ňom končí. Je to predsa môj opatrovateľ.

Priplávala som k veľkým kameňom a na jeden si sadla. Theo plával pri mne, ale zostal vo vode.

THEO:

Posadila sa na kameň a ja som sledoval jej mokré telo. Je nádherná. Neodvážil som sa tiež posadiť, určite ma teraz môj kamarát zradil a nedopustím aby si to všimla.

,, Ideš ?" Ukázala smerom na kamene a ja som iba zavrtel hlavou. Priplával som bližšie a ruky položil na stenu kameňa, na ktorom sedela. Mysli na niečo hrozné, niečo naozaj odpudzujúce. Rok 2007, stredná škola M. Wennera, 1. Ročník učiteľka matematiky "slečna" Russellová. Stará ropucha, ktorá to pomaly tiahla na sedemdesiatku čo sa čudujem, že ju nechali vyučovať. Vrásky sa snažila zakryť make-upom, pery zvýraznila červeným rúžom, oči namaľované typickou modrou farbou odtieňov a špirála. Moja erekcia zmizla a žalúdok sa nadvihol.

Prisadol som si k Vanesse na kameň a rukou si prehrabol vlasy. Všimol som si, ako si ma prezerá. Potom sa nevinne usmiala a vydýchla.

,, Je tu krásne." Povedala a zadívala sa niekam do diaľky.

,, To je." urobil som to isté. Prvýkrát som tu bol pred dvoma rokmi s kamarátmi. Skákali sme zo skál do jazera asi z päť metrovej výšky. Ako by to bolo včera. No tie časy sú už preč. Včera mala Vanessa 15 rokov. Vypadá staršie, aspoň tak na sedemnásť. A rozumovo tiež. Takže je už iba o 9 rokov mladšia. Aj to je veľa.

,, Neideme na deku ?" Z myšlienok ma vytrhol jej hlas. Iba som prikývol a zoskočil do vody. Vanessa urobila to isté, ale nevynorila sa. Pocítil som chladný dotyk na ramenách a okolo pása. Tá malá potvorka na mňa vyskočila. Jej ruky sa objavili na mojej hrudi.

,, Vieš že sa môžeme utopiť ?" Pomaly som začal plávať k brehu, s Vanessou na chrbte.

,, To by si ty ale nedopustil." zašepkala mi do ucha. Hmmm. Čo tak sa trocha zahrať ? Začal som sa ponárať a Vanessa očividne chytať paniku. Až keď som sa s ňou ponoril úplne, otočil som sa čelom k nej. Stále sa ma držala ako kliešť. Vynoril som sa a jej vlasy dopadali na moje ramená. Stál som na hline a kameňoch, takže nebola šanca aby sme sa utopili.

,, Máš pravdu, nedopustil." Usmial som sa a začal kráčať celkom von z vody. Stále sa ma držala, až kým sme nedošli na deku. Opatrne som ju položil na deku, ale jej nohy boli stále obmotané okolo môjho pásu. Nie Vanessa, nesmiem. I keď ma pokúšaš! Tak moc ťa chcem. Nahol som sa k nej a zahľadel sa jej do očí. Theo prestaň! Kričal môj vnútorný hlas. Čakala, čo urobím. Prestaň Theo prestaň!

,, Pretože nedovolím aby sa ti niečo stalo." Zašepkal som jej na pery. Odtiahol som sa a jej nohy sa uvolnili. Ležala tam a usmievala sa. Podal som jej uterák. Začala si utieraľ telo aj vlasy. Toto bude ťažká, naozaj náročná práca. Starať sa o niečo príťažlivé a zakázané. Som ako lev s gazelou v klietke. Buď sa na ňu vrhnem, alebo sa jej nedotknem a nechám ju tak. A ten lev čím ďalej tým viac túži po jedle.

Prepáčte miláčikovia časť mala byť už včera ale prišla som k mame a musela som si vybaľovať veci a bola som neschopná napísať časť. Je to písané cez mobil, takže prepáčte že je to krátke a s chybami. Ďakujem za vaše Votes, komentáre, ktoré ma vždy potešia a viac ako 700 čitateľov, vážim si to. ILY