Guard [sk]

Part 31

Časť venujem Ivy :)

THEO:

Už je to ďalšie ráno, čo sa preberám bez Vanessy v mojom náručí. Neviete si predstaviť, aké to je pre mňa ťažké. Vzdal som sa pohľadu do jej nádherných očí, vzdal som sa jej úprimného úsmevu, jej lásky. Musel som to urobiť. Tak ako povedala Adele. Vanessa je mladá a má celý život pred sebou. Je ešte dieťa a keď je so mnou, chová sa dospelo. Nie je to pre ňu dobrý príklad na detstvo. Dokáže byť šťastná aj bez mojej prítomnosti. Stále mi prebieha hlavou, ako mi podala správu o výpovedi. Stačil iba môj podpis a Vanessa by mohla lepšie prežiť svoje detstvo. Musel som to uhrať a ísť za ňou. Keď som videl slzy v jej očiach, nemohol som tam zostať, zlomilo by ma to. Zmluvu som podpísal a odišiel som. Myslel som že to tak bude jednoduchšie, ale nie je. Chcel som jej zavolať a za všetko sa ospravedlniť. Ale neurobil som to. Nemohol som. Bez dôvodu som ju opustil a netrápilo ma, či jej to ublíži. Uvedomil som si, že už nie som súčasťou jej života.

Musím jej zavolať. Musím počuť jej hlas a povedať jej, ako veľmi ma to mrzí. Musím to napraviť, kým nie je neskoro. Musím si vybojovať cestu späť. Sklamal som ju a zranil. Ale musím jej povedať že ju milujem. Našiel som si telefón a na obrazovke mi zobrazilo hovory a správy.

Van♥: Viem že sa hneváš. Prepáč že som ti o tom nepovedala. Ale nezahadzuj náš vzťah kvôli jednej chybe.

Na to som našiel aj šesť zmeškaných hovorov. Štyri od Van a dva od Richarda.

Richard: Potrebujem ťa, Vanessa je v nemocnici.

20 MINUTES LATER:

,, Vanessa Brooks, som jej opatrovateľ." Recepčná niečo naťukala do počítača a pozrela sa na mňa.

,, Tretie poschodie, chodba vpravo, číslo dverí 118." Vybehol som na schodisko a zastavil sa na treťom poschodí. Prešiel som chodbou vpravo a videl som Richarda, Adele a nejakého chlapca. Rýchlym krokom som prešiel k nim. O niečom sa hádali. Odkašlal som si a všetci mi venovali pozornosť.

,, Vďaka Bohu, myslel som že neprídeš." Vydýchol Richard a pozrel sa na dvere.

,, Ani nemusel, už pre nás nepracuje." Usmiala sa Adele a ja som mal čo robiť, aby neskončila hore na siedmom, v márnici.

,, Máš pravdu, pracuje pre mňa." Richard jej úsmev vrátil a chcel ešte niečo povedať, ale prerušil ho doktor vychádzajúci z dverí. Iba prikývol hlavou a povedal, že sa Vanessa prebrala. Na môj údiv, som šiel do miestnosti sám. Adele sa s Richardom o niečom hádala a predpokladám, že ten chlapec v tom mal prsty tiež. Prisadol som si k Vanesse a sledoval, ako pomaly otvára oči.

,, Theo." Zachrčala a ja som jej prešiel dlaňou po líci. Bola tak nádherná a zraniteľná.

,, Mrzí ma to Vanessa." Vydýchol som a pozeral sa jej do očí.

,, Netušil som, ako veľmi ťa to zraní. Pozri sa. Si v nemocnici a zavinil som to ja. Ani netušíš ako som sa o teba bál." Videl som, ako ju to bolí. Ako ju bolí pomyslenie, že som ju opustil. Videl som, ako som ju zrazil na dno. Trhalo mi to srdce.

,, Podpísal s-si výpoveď." Jej hlas sa trocha zlepšil, ale stále mala problém s rečou. Nikto netuší, ako dlho bude trvať, kým sa zotaví do normálneho stavu. Zavrtel som hlavou.

,, Neopustím ťa Vanessa. Čo sa ti presne stalo ?" Sledoval som prístroj, či je tlkot srdca pravidelný.

,, Vrátila som sa a..Adele mi u-ukázala tú zmluvu a ne-neustála som to." Pozrela na mňa a smerom k oknu. Hlavou mi vírila len jedna myšlienka. Prečo nás chce Adele rozdeliť?

,, Zavolám sem tvojho otca." Usmial som sa a vyšiel z miestnosti. Zatvoril som dvere a sledoval situáciu.

,, Ako si sa opovážila sfalšovať môj podpis na zmluvu o výpovedi ?!" Myslím, že sa to celkom dosť týkalo mňa. Adele rozhodila rukami a pozrela sa na mňa.

,, Škodí tvojej dcére, zamilovala sa do neho a chodia spolu !" Vykríkla a ruky dala v bok. Toto som naozaj nečakal. Čo teraz? Richardov výraz sa zmenil na prekvapený a pozrel sa na mňa.

,, Je to pravda ?" Zdvihol obočie a ja som cítil nervozitu až v krku. Keď som sa chystal niečo povedať, prerušil nás ten chlapec.

,, Nie je, Vanessa chodí so mnou." Prehlásil a mne odľahlo. Po chvíli mi však prišlo, čo povedal. Nevedel som, či mu mám veriť. Bola by Vanessa schopná vypomstiť sa mi takýmto spôsobom? Chcela na mňa zabudnúť? Vymazať ma zo života? Alebo potrebovala útechu a oporu? Chcela zahodiť a vzdať sa všetkého, čo sa medzi nami dvoma stalo? Prebral som sa z tranzu a uvedomil si, že sa opäť hádali. Adele si tvrdila svoje, ale Richard veril chlapcovi.

,, Vanessa ťa chce vidieť. Mám ešte nejakú prácu, zastavím sa zajtra zistiť, ako sa Vanesse darí." Povzbudivo som sa usmial a odišiel k výťahu. Po chvíli sa otvorili výťahové dvere a ja som vošiel dnu. Stlačil som tlačítko do podzemia, teda do garáže. Výťah zastal a ja som vystúpil. Prešiel som k svojmu autu a nasadol dnu. Domov sa mi ísť nechcelo, na to som bol až príliš šokovaný a všetko by mi pripomínalo Vanessu, keď ku mne prišla. Vyšiel som z garáže a namieril si to do Starbucks.

Tak, dúfam že sa vám časť páčila :) Na všetko budete mať vysvetlenie v častiach rovno v deji, takže nie, nič som nedomyslela alebo tak :D všetko mám premyslené, už to len treba napísať :) O venovania si píšte :) 1 časť venujem maximálne 2 :) takže ďalšia môže byť venovaná dvom, ktorí budú chcieť samozrejme :) a takto to pôjde ďalej a vyberiem si náhodne, pokial bude z čoho :D :)