Guard [sk]

Part 25

VANESSA:

Viac som Dylanovi neodpisovala. Zostala som zmätená z jeho správania. Najskôr je zlý, drsný a nepriateľský. Keď ho stretnem znova, je milý a neškodný. A potom tajomný a naháňajúci strach. Jeho dobrú stránku poznám iba zopár hodín a netuším, či je u neho normálne strašiť ľudí.

Otvorila som oči a cítila škvŕkanie v bruchu. Je možné aby som bola hladná o.. pozrela som sa na budík. O 05:38AM ráno. Rozsvietila som lampu na nočnom stolíku a pretrela si oči. Vonku už začalo svitať. Obloha bola bledšia, ale vonku bola pomerne tma. Zvesila som nohy z postele a ruky zaborila do jej madraca. Prešla som ku dverách a čo najtichšie otvorila dvere. Vykukla som do chodby a nakoniec sa ako ninja vplížila ku schodom. Samozrejme by som to nebola ja, keby som sa nepotkla o vlastnú nohu a nerobila kotrmelce dole schodami. Keď som pristála na dlážke v podobe rubikovej kocky, vyšlo zo mňa iba tiché "au". Vďaka žiadnym zlomeninám som sa postavila na nohy a obzerala si oškreniny. Keď som už chcela pokračovať v misií ninju, rozsvietili sa svetlá po celej hale.

,, Vanessa ?" Zodvyhla som hlavu a sledovala môjho unaveného, práve prebratého obrovským rachotom otca.

,, Čo tu robíš ?" Spýtal sa po chvíli preberania sa z pokojného spánku. Nahodila som nevinný úsmev a myšlienku vyskočiť otvoreným oknom radšej vypustila z hlavy.

,, Idem sa najesť." Povedala som čo najsmelšie. Otec zodvyhol obočie.

,, Teraz ?" Destikuláciou rúk sa snažil naznačiť čas. Iba som prikývla a čo najrýchlejšie sa dopracovala ku chladničke. Vytiahla som mlieko a z poličky čokoládové cereálie.

,, Adele mi včera vravela, že ste sa poškriepili." Docupkal za mnou počas mojej prípravy raňajok. Nad tou poznámkou som iba pretočila očami a v duchu sa zasmiala. Tak ona sa bude hrať na chudinku? Veď ona ešte bude ľutovať svoje "Áno".

,, Je na tom niečo prekvapujúce ?" Povedala som s úsmevom na tvári a preniesla si misku na barový pult. Sadla som si na stoličku a pustila sa do jedla.

,, Vanessa, musíš prijať fakt, že do môjho života teraz patrí aj iná žena ako ty." Oprel sa o bar a snažil sa znieť veľmi cinicky, čo sa mu ani trocha nepodobalo. Otec, musíš prijať fakt že tá žena je obrovský omyl.

,, A ty musíš prijať fakt, že do jej života bude patriť veľa iných chlapov ako ty." Viem že by ho to nahnevalo, ale nemohla som si ten sarkazmus odpustiť. Chcel niečo povedať, ale z hlboka vydýchol a pozrel sa na mňa pohľadom a lá nepoznáš ju. Ja viem ale velice dobre aká to je mrcha. Prečo si taký slepý?

,, Vanessa." Povedal trocha škrtene, čo v jeho prípade znamenalo zadržiavanie hnevu. Ani jeden z nich netuší, s kým sa rozhodli rozpútať vojnu. A veliteľka Brooksová bude na čele veľkého víťazstva tretej svetovej.

,, Prečo si nechceš priznať, že ťa iba využívala a nemilovala? Prečo si nepriznáš, že jej chýba to čo mala predtým, to bohatstvo?" Sarkazmus v hlase nahradila ľútosť. Je mi ľúto, že musel môj otec prísť o rozum aby sa dopustil takejto chyby. Je mi ľúto, že jeho tvrdá práca sa mu odvďačila takým prekliatím ako je Adele Scottová.