Dream Girls II.

Give me a second

Z pohľadu Rossalin:

Zvyšok cesty prevládal v tichosti. Niall sa venoval riadeniu a ja som sa hlboko v sebe pripravovala na to, ako mu poviem, že mám už zajtra to sedenie. Som neskutočne nervózna - z toho, že sa budem musieť niekomu doslovne nespovedať z uplnulých dvoch rokov môjho života, a z toho, že to Niall nemusí prijať veľmi dobre.

Ruka v ruke sme kráčali do domu, pričom som ja snažila zakryť to znepokojenie, ktoré som momentálne pociťovala. Vošli sme do domu a ja som sa hneď ospravedlnila s tým, že idem na toaletu. Bola som rada, keď sa Niall nevyptoval, či som v poriadku.

Rukami som sa chytila okraja umývadla a viečka privrela silno k sebe. Nesmiem to brať tak vážne, určite na mňa nebude nahnevaný. To proste neprichádza do uvahy, aby sa na mňa pre toto hneval. Moje vnútorné ja je teraz momentálne niekde na zemi, schúlene v kĺbku a zadržuje slzy spolu so mnou. Ani to mi dokonca neporadí. Opláchla som si tvár a vlas stiahla do copu. Vyšla som von z kúpeľne, v izbe si dala mobil na nabíjačku a vrátila sa za Niallom do obývačky.

"Si hladná?"  spýtal sa ma Niall, len čo som sa ocitla vo dverách kuchyne, kde som ho našla po tom, čo som vošla do prázdnej obývačky a vydala sa sem.

S neistými krokmi som vošla o niekoľko krokov viac do kuchyne a kývla hlavou.

"Som." povedala som, usmievajúc sa na neho jemne.

"A jedla si niečo dnes?" spýtal sa ma s nakrčeným obočím, pričom ku mne pristúpil, berúc moju ľavú ruku do svojej. Pohľadom som skĺzla k našim rukám a sledovala, ako mi prsom prechádza opatrne po obväze. Skrivila som pery.

"Mala som na obed jogurt a potom ma Chris donútil zjesť nejaký šalát po tej jeho kontrola." zašomrala som popod nos, neschopná sa mu pozrieť do očí. Po tej kontrole som sa zase citovo zrútila a Chris ma po upokojení donútil k dlhému rozhovoru, v ktorom som mu musela všetko vytárať. 

"Stalo sa niečo, o čom by som mal vedieť?" jeho jemný tón hlasu ma donútil privrieť oči a ešte viac sa bolestne uškrnúť. Dvoma prstami mi nadvihou bradu, nútiac ma sa na neho pozrieť.

"Nie, len som dnes mala dosť častú výmenu nálad." povedala som. Neklamala som mu, dnes som naozaj mala čudné nálady. Najprv som bola veľmi hladná, no potom som na jedlo nemohla ani pozerať.

"Nebudeš náhodou chorá?" ustarostene sa mi zapozeral do očí. S úsmevom som pokrútila záporne hlavou, načo on pokrčil obočie.

"To bude tým, že na mňa idú ženské problémy." zasmiala som sa, pričom som cítila, ako sa mi hrnie krv do tváre. Nikdy som sa o takýchto veciach s chalanmi nebavila, ale Niallovi to problém povedať nemám. Niallove obočie sa ešte väčšmi pokrčilo a trochu skrivil ústa.

"Tak to si ťa budem musieť vztiať skôr, než to na teba príde." zašepkal, skláňajúc sa k mojej tvári.

"Asi áno, ale najprv sa poďme najesť. Začínam byť naozaj hladná." vtisla som mu letmý pozk na pery a odtiahla sa od neho.

"Oh, ja som tiež hladný." zavrčal Niall, načo som sa zaškerila. Bože, kedy sa z neho stal taký nadržanec?!

"To som si istá, že si." pritakala som pobavene, pričom som sa vyhúpla na kuchynský pult. Niall sa ku mne otočil a v očiach sa mu priam prehnala búrka. 

"Tá tvoja pozícia teraz je tak dokonalá." oblízol si pery, pričom mne podskočilo srdce. Sledovala som ho, ako ku mne ide s tým úškrnom na tvári, z ktorého mi pokaždom naskakujú zimomriavky - aj teraz ich mám.

"Sedím normálne a nič na tom nie je dokonalé." odvrkla som, ako keby som si nebola vedomá jeho prenikavého chcem-ťa-zjesť pohľadu."Len nemôžem rozkročiť nohy, tá sukňa je veľmi krátka." pomrvila som sa na mieste. Vedela som, že ho to ešte viac bude provokovať, ale sčasti som hovorila pravdu a nemala v úmysle ho dráždiť.