Dream Girls II.

I'm so sorry

Z pohľadu Kristen:

Posadila som sa na gauč a vydýchla si únavou. Celý deň som upratovala dom. Včera som sa neudržala a kúpila hneď lístok domov. Večer sme dorazili a nikomu som nedala vedieť. Rosse som vôbec nevolala, pretože viem, že by sa ma vypytovala, čo mal znamenať náš hovor. Nechcem jej prikladať k jej nešťastiu, sama toho má teraz dosť. Poviem jej všetko, keď sa vráti. Naozaj mi som ju teraz veľmi potrebovala. Viem, že by ma utešovala, objala by ma a ja by som sa necítila tak mizerne. Cítim sa tak hrozne, že sa to ani nedá porovnať. Celý večer som oka nezažmúrila a myslela na neho. Odišiel a so mnou sa nerozlúčil. Nejde o to, že by som to chcela, veď som ho vyhodila, ale aj tak. Som s ním zasnúbená, teda bola som, a on sa proste vyspal s tou kurvou. Zadržujem slzy kvôli malej, musím byť silná už len z dôvodu, že mám malú dcéru, ktorá nesmie znášať moje utrpenie z jeho nevery.

Bola som rada, že som ho večer nenašla v dome. Myslela som si, že sa vrátil tu, že mi to bude chcieť vysvetliť, odôvodniť, prečo to urobil, ale nebol tu. A popravde ma to ani nezaujíma, kde je. Je mi to absolútne jedno, hlavne, že ne ďaleko odo mňa.

Potriasla som hlavou a postavila sa z pohovky. Zobrala som mop, metlu a vedro s čistiacimi prostriedkami. Uložila som to na svoje miesto a išla do mojej izby, kde spala malá. Vyzliekla som si domáce oblečenie a vošla do kúpeľne, kde som si dala sprchu. Potrebovala som ju, celý deň som len upratovala, aby som nemusela myslieť na toho dementa.

Obliekla som sa a s mnou sa vydala dole, kde som mala už pripravený kočík. Ideme sa prejsť do parku, dokým je ešte pekné počasie. Je koniec Augusta a v Londýne ešte svieti slnko, takže to využijeme. Dala som malej Darcy na hlavičku krásny, ružový klobúčik a vyšla z domu. Keď som zavrela dvere, tam sme vyšli bránou a vydala sa s kočíkom po chodníku. Cítim sa teraz naozaj dospelo. Veď toto mamičky robia. Upratujú domácnosť, starajú sa o svoje detičky a chodia s nimi na prechádzky. Zasmiala som sa nad svojimi myšlienkami a z vrecka som vytiahla mobil, ktorý mi začal vyzváňať. Nad menom volajúceho som sa zarazila a zastavila sa v chôdzi.

Z pohľadu Nialla:

Držal som ju v objatí a bol som rád, že je v poriadku. Pri pohľade, ako stála vo dverách s tým uplakaným výrazom som si myslel, že mi skolabuje pred očami. Nevedel som, čo mám robiť. Nevedel som, či na ňu mám kričať z tej bolesti a strachu o ňu, alebo mám odísť a nechať ju samu, čo v žiadnom prípade neprichádza do úvahy. Dobre viem, ako sa cíti, stále sa poriadne neprebrala z toho, čo sa stalo, z toho všetkého. Ale naozaj som si prial byť sám, lenže sám v jej blízkosti. Áno bola tehotná, čakala dieťa a potratila, ale pre to sa predsa nespakujem ako nejaký zbabelec, ako to mám vo zvyku. Nie! Zmiatlo ma to, že sa ma zľakla, ale neodradilo ma to od toho, aby som ju objal. Potreboval som to a ona to potrebovala tiež.

"Prečo na mňa nekričíš?" ozvala sa Rosse po veľmi dlhej chvíli ticha. Jej hlas znel ticho, skoro som ju nepočul.

"Prečo by som na teba mal kričať? Ja viem, mal by som sa na neho neskutočne hnevať, že si to predo mnou skrývala a nechcela si mi o tom ani povedať, ale, miláčik, tak strašne som sa o teba bál." počas šepkania jej do ucha som ju hladil po chrbte sem a tak, hore dole. Szly z mojich očí stále nezmizli, ale moje vnútro sa aspoň na čiastočne upokojilo, že je tu a je v poriadku.

"Ani som to nevedela. Mohla som si dávať pozor, možno by sa..."

"Pššt, to nič." prerušil som ju. Nemohol som zniesť jej uplakaný tón hlasu.

"Prečo práve my dvaja!"

Svoje objatie som upevnil ešte viac, keď začala hlasne vzlykať. Ten zvuk mi trhal oči aj srdce. Lámalo to vo mne všetko to, čo vo mne ostalo scelené. Lámal som sa pri každom vzlyku, ktorý vypustila zo svojich pier.