Dream Girls II.

ღTea ღ

Keď som sa vrátila do izby,Niall ležal na posteli a díval sa do stropu.Usmieval sa a nad niečim premýšľal.Išla som k nemu a až vtedy si všimol,že som tu.

"Takže aká je moja odmená?" spýtal sa a pohavený úšklbok mu hral na tvári.Sadla som si vedľa neho na posteľ a nadýchla sa.

"Nič nedostaneš.Nepustil by si ma,keby som ti nepovedala,že potrebujm na záchod.A preto nič nedostaneš." povedala som hravo a zložila som si ruku na prsiach.Trochu sa s ním pohrám.

"Ako vidím,tak si stále tak pošahaná ako si bola." povedal a ja som naňho zazerala vygúlenými očami.

"Čo si to povedal?" spýtala som s mierne naštvaným tómon a pootvorenými ústami.Debil!

"Nič,len že si pošahaná." povedal jednoducho.

"Práve si ma nazval pošahanou.Si debil a to veľký.Idem si zavoloať taxík a odchádzam." oznámila som mu a išla som ku kreslu,kde bola položená moja kabelka.Vybrala som z nej mobil a akože idem volať taxík.Ale tak trochu som sa aj urazila.Ja nie som pošahaná.Možno menej mormálna,ale nie pošahaná,či? Postavil sa z postele a prešiel ku mne.Chytil ma za boky,pritiahol si ma k sebe a hlavu si oprel o moje rameno.

"Čo ? To nie! Nechoď,prosím,mrzí ma to." povedal nevinným hlasom a zosilnej svoje zovretie.

"Práve si ma urazil." povzdychla som si a ruky som položila na tie jeho,ktorými ma objímal.Prisahám,že som mala husiu kožu po celom tele.Jeho teplo som cítila tak intenzívne.

"Nechcel som.Ja som to myslel zo srandy.Vieš,že by som ťa nikdy neurazil.Prosím,nechoď." zaprosil a vtisol mi letmý bozk na krk.Celé telo sa mi zachvelo a musela som sa otočiť čelom k nemu,no stále ma nepustil z náručia.Pritisol ma k sebe a ja som bola nútená presunúť ruky k jeho hrudi.

"Nikam nejdem.Len som ťa chcela nachytať.Ale už mi tak nehovor,je ti to jasné?" nadvihla som obočie a on iba nevinne prikývol,na čo som sa rozosmiala.

"Aj tak si myslím,že si bláznivá." povedal a potom ma pustil.

"A ty si normálny? Si rovnaký blázon ako ja,tak sa nesťažuj."

"No,dobre.Dám ti niečo v čom budeš spať.Mám tu ešte nejaké tvoje veci,myslím." povedal a hrabal sa v skrini.Potom prišiel ku mne s mojimi šortkami čiernej farby a čienym tričko,no to určite nebolo moje.

"To tričko nie je moje." povedala som a sadla som si na posteľ.

"Ja viem ,ale nič iné okrem tvojich šortiek ,jedného svetra a asi dvoch nohavíc tu nemám.Veď už si na sebe mala moje tričko." pokrčil ramenami a pousmial sa.

"Veď mne to nevadí,ja len hovorím." povedala som a vzala od neho tie veci. "Idem sa prezliecť a hneď som tu." oznámila som mu.

"Fajn.budem ťa tu čakať." povedal a som už zatvárala dvere od kúpeľne.Prezliekla som sa a vrátila som sa do izby,kde sedel ako povedal.

"Nedala by si si čaj? Bude ti lepšie." spýtal sa a ja som prikývla.

"Veľmi rada." usmiala som sa.Vážne sa začítam cítiť zle,ale nechcem byť chorá.Chytil ma za ruku a išli sme dole do kuchyne.

Zarazu sa ma chytil za boky a zodvihol ma.Položil ma na linku a dal mi bozk na nos.

"Čo to robíš?" spýtala som sa ho s nechápavým pohľadom.

"Nič,len ja..vždy som ťa tak posadil a varili sme spolu.Už si zabudla?" smutne sa na mňa pozrel.Ako by som mohla? Nikdy by som nezabudla.

"Nezabudla som,len ma to prekvapilo." venovala som mu bozk na líce.Sedela som tam na linke a pozerala ako sa dal do kanvice vodu a zapol ju.

"Broskyňa?" spýtal sa a v ruke držal dve vrecúška čaju.

"Jop,ten zbožňujem."

"Ja viem." stále sa obaja len usmievame,ale páči sa mi to.Konečne po dlhom čase sa cítim dobre,šťastne.A je to s ním,s človekom,od ktorého som utiekla a nakoneic som zase s ním a len on ma dokáže spraviť šťastnou.

Spolu s čajom sme sa vrátili do izby a Niall zase začal s tým,že mám ešte vyššiu teplotu než predtým.Nakoniec sme skončili pri tom,že mi dal nejaké lieky a potom sme sedeli a rozprávali sme sa o malej Darcy.Tiež ju volá Harsten a tiež si myslí,že je celý otecko.

"Rosse,prečo si sa pohádala s Ianom pred dvoma dňami? Povedala si,že za to môžem ja." spýtal sa a ja som odvrátila od neho zrak.Dúfala som,že na to zabudne.

"Vážne to chceš vedieť?" odpovedala som mu otázkou,no do očí som sa mu nepozrela.

"Rád by som vedel, čo som urobil." myslela som si.Zbhlboka som sa nadýchla a až tak prehovorila.

"Išla som s ním na večeru a potom sme sa prechádzali.Potom sme išli k nemu domov a pozerali sme film,no nejak sme sa dostali k bozkávaniu a ja..Ach,Bože.A proste som vyslovila tvoje meno." a konečne je to vonku.Dlaňami som si chytila tvár,lebo som sa cítila zvláštne.Lenže jeho jemné dokonalé ruky mi ich odstránili z dváre.Hneď som sklonila hlavu a stále mlčala.Chytil moju bradu medzi svoj palec a ukazovák a prinútil  ma,aby som sa na neho pozrela.

"Ani nevieš aký som po tomto šťastný.Ja som si myslel,že na teba ten debil nakričal kvôli mne,alebo tak..Ani si nevieš predstaviť čo toto so mnou urobilo.To len dokazuje to,že ma miluješ.Cítiš čo to so mnou porobilo?" chytil moju ruku a položil ju na jeho hruď na miesto,kde má srdce.Bilo ako splašené.A veď moje na tom nebolo o nič lepšie.Pozrela som sa mu do očí a potom na pery.Tieto pohľady som striedala až kým som sa nezačala približovať k neho perám.Oprela som sa o jeho čelo a kusla som si po spodnej pery.Nevydržala som to a spojila som naše pery v jedny.Každý jeden bozk sme si navzájom oplácali a pred ukončením nášho bozku som mu dala ešte jeden na jeden kútik.hneď potom ako sme sa od seba odtiahli,ma pritiahol do náručia a objal.Keď sme naše objatie ukončili,tak sme zase na krátky moment spojili naše pery.

"Cítila sa hrozne previnilo,ale potom som sa mu ospravedlnila,ale to čo sa stalo dnes prekročilo hranice a na toto nemá nárok.Je nehorázne,že ťa udrel z ničoho nič." rozčúlene som povedala a myslela som to úplne vážne.

"Dobre,dobre.Nekazme si chvíľú a radšej si poďme ľahnúť.Už je neskoro a navyše sa necítiš dobre." len som si povzdychla a potom sme si ľahli.Niall ma objal a spolu sme zaspali bez jediného slova.

Ráno som sa zobudila na hladkanie mojej ruky.Otvorila som oči a uvidela som Kristen.Usmiala sa na mňa.

"Ako zlatko,bála som sa o teba.Ani si mi neposlala správu alebo čo.Vieš ako som sa zľakla.Ianovi som večer volala a ten mi povedal,že si pravdepodobne s Niallom,čomu som nemohla uveriť,aj keď som tomu veriť chcela.Čo sa stalo?" ach,to je celá Kristen.Zvedavá ako vždy.

"Nechcem o tom hovoriť." povedala som a môj hlas bol chrapľavý a dosť tichý,skoro som šepkala.

"Dobre.Ehm,vy ste sa udobrili?" spýtala sa so širokým úsmevom na tvári.

"Udobrili a .." nedopovedala som to,lebo ma zradil hlas.

"Som rada,že ste zase spolu,ale teraz radšej nehovor.Rossalin,len aby si vedela,tak celá horíš a už si počula aj tvoj hlas,takže už vieš,že si chorá." povedala skleslo.

"Ja viem,aj včera som mala horúčku."

"Ach,ja už musím ísť,ale ty mi sľúb,že sa budeš liečiť.Vrátime sa o taký týždeň a chcem,aby si bola v pohode,rozumieš?!" prikázala.

"Mhmm." zamrmlala som a Kristen odišla z izby.Po chvíli prišiel Niall s táckou v ruke,ktorú položil na stolík vedľa postele.

"Mám sa o teba postarať." oznámil mi a pobozkal na čelo.

"To je dobré." marmlala som.

"Sadni si a naješ sa."

"Ak si ku mne ľahneš na ešte takú hodinku,tak to zjem." navrhla som mu.On sa len pousmial a ľahol si ku mne.pritúlila som sa k nemu a zase som zaspala.